To, že kde vlastne som, si uvedomím až vo chvíli, keď zbadám povedomú starú bytovku so zničenými stenami. Bol som tu len pred nedávnom, asi deň po tom, čo sa Rossin otec dostal do nemocnice. A niesol som sem Ross.

To vedomie ma vôbec neupokojí, práve naopak. Pretože to celé znamená len a len jedno- Ross sa zaplietla do niečoho, čo ju môže zľahka stáť život. Možno je to práve tá vec, ktorá ma motivuje a tak vkročím dnu najistejšie, ako to v tej chvíli dokážem.

Chvíľu neisto prešľapujem z nohy na nohu a váham, či zaklopať na staré dvere, z ktorých sa odlupuje lak. Viem, že ma Meerová varovala, ale predpokladám, že nečaká, aby som sa hneď po jej vydieraní zachoval takto bezhlavo. Teraz ma určite nesleduje a keby aj, auto som nechal pri SOFT-e. Som si totiž takmer istý, že ho dala napichla nejakým čipom.

Nakoniec len zaklopem na dvere a čakám. Nie je mi jasné, s akou reakciou by som mal rátať, ale dúfam v to, že ma nevyhodí len čo ma uvidí. Ale prečo by to mal, koniec koncov, robiť? Ani ma nepozná.

Po chvíli začujem tiché kroky, ako sa starec blíži k dverám a zatajím dych, keď sa dvere odchýlia. Starček bez vlasov so stareckými očami si ma nepokojne premeria ale nakoniec si len rezignovane povzdychne a pustí ma dnu.

Prekvapene si ho premeriam a ešte pred tým, akoby som vošiel prehovorím: „To bežne púšťate do domu ozbrojených bez toho, aby ste sa ich vôbec spýtali, čo tu chcú?"

Philip Meinoir sa sucho zasmeje. „Chlapče, ak by si žil v dobe, keď Kupola ešte neexistovala, pochopil by si môj prístup."

Len pokrčím plecami a vojdem do malej obývačky. Nábytok zodpovedá veku starčeka- je podobne starožitný, zrejme ešte z čias spred Kupoly. Starý muž sa došuchce za mnou a kývne mi, aby som sa posadil na sedačku. Váhavo sa posadím vedľa tmavého fľaku na sivej sedačke a Philip sa zloží oproti mne, v kresle.

„Tak?" nadvihne na mňa obočie, „Čo ťa sem privádza, mladý muž?"

„Čo viete o Samuelovi O'Leandorovi?" vyblafnem naňho bez okolkov a neunikne mi, ako prevráti očami.

„Na čo to potrebuješ vedieť?" opýta sa podozrievavo.

„Nedávno tu bola Rosielee Parkerová, že áno?" Skúsim to z inej strany a prekvapí ma, ako sa jeho výraz zmení. Z ľahostajného a neprístupného sa stane priam vyľakaný.

„Neviem, kam týmto mieriš..." začne pomaly ale ja ho aj okamžite zastavím.

„Neposlala ma Meerová, pane. Som tu len preto, aby som vedel pomôcť Rosielee," ubezpečím ho, aj keď to jemu zjavne nestačí.

„Je mi to ľúto, ale neviem ti pomôcť, chlapče," odvetí odmerane, ale jeho hlas odráža nervozitu, „Netuším, kto je ten tvoj Samuel."

„Ale áno, viete to veľmi dobre," nedám sa, „Videl som jeho zápisky a boli ste tam spomínaný."

„Asi to bol niekto iný." Klame naozaj dobre, to sa musí nechať.

„Nebol to nikto iný," stojím si za svojim. „Vy ste Philip Meinoir, bývalý doktor a prastarý otec Yan Meinorovej, ktorá práve teraz ošetruje ružovú Ostreľovačku, Lovise Hansenovú, ktorú včera večer postrelili na príkaz Carloty Meerovej AP-R zbraňou, ktorú vyrobil váš kamarát Samuel O'Leander. Vravte si čo chcete, no je to tak a ja vám nedám pokoj, kým mi nepomôžete." Ani neviem, kde sa vo mne zoberie tá istota, no razom viem naisto, že je to tak. Začína to pri jeho rodine a znova sa dostávame k nemu. Je to ako krásny začarovaný kruh, z ktorého niet úniku.

„Čo odo mňa chcete?" Zamračí sa a husté biele obočie sa mu takmer spojí do roviny. „Sľúbil som, že o tom nikdy nebudem hovoriť."

„Ale je nutné, aby ste mi pomohli," dobiedzam, až si sám pripadám ako zúfalec.

„Prečo?" Aj napriek výrazným problémom rozhodí rukami, „Doteraz si nikto ani nespomenul, že nejaký Philip Meinoir, či Samuel O'Leander existuje, tak prečo zrazu toľká zvedavosť? Ty aj Parkerová? Nič netušíte a ja odmietam povedať niečo, čo vás dostane do problémov."

Naozaj nečakám, že ho tá téma natoľko rozhodí, no z jeho starých očí priam sršia blesky. „O to ide, pane," prehovorím a snažím sa zachovať si chladnú hlavu, „My nič netušíme a to dáva Meerovej nekonečné možnosti. My sme bezbranní a nevedomí, kým ona má v rukách moc a všetky vedomosti."

Philip Meinoir si povzdychne a ruky si zase zloží na chodiacu paličku. „Kto si?"

„Saverio Rott, sivý Ostreľovač."

„Nemyslel som to tak." Pokrúti hlavou. „Kto si v skutočnosti? Kým si v skutočnosti."

Naozaj si to nechcem priznať, no viem, že ak chcem niečo dosiahnuť, musím byť úprimný. Za jeho úprimnosť musím dať nejakú cenu. „Som Rio. Chlapec, ktorý prišiel o matku pred niekoľkými rokmi v rádioaktívnej búrke. Syn opilca, ktorý je oficiálne mŕtvy a musel zapredať svoju česť, aby vedel zohnať otcovi to, po čom tak neskutočne túži. Muž, ktorý zabil Lenalie Weissovú, pretože si to priala. Niekto, kto si natoľko obľúbil Rosielee Parkerovú, že je ochotný pre ňu všetko riskovať a v neposlednom rade človek, ktorý robí poskoka Meerovej aj za cenu, že musí klamať svojim najbližším, len aby zabezpečil otcovi ten prekliaty alkohol."

Prekvapí ma vlastná priamočiarosť ale aj slzy, ktoré mi štípu oči aj napriek tomu, že odmietam plakať. Nat síce o väčšine týchto vecí vie, no nikdy som to nikomu nepovedal tak rovno a tak zo srdca. Je to číra pravda bez všetkej zásterky.

Philip si ma zvedavo premeriava ale nakoniec prehovorí: „Si úprimný, Rio, tak budem aj ja. Pred niekoľkými dňami tu bola Rosielee, aby sa ma niečo opýtala na svoju rodinu. Nepozná svojich predkov z matkinej strany. Neexistujú o nich žiadne fotky, nijaké záznamy. Jednoducho boli a ona by najviac na svete túžila po tom, aby sa dozvedela, skadiaľ pochádza." Na pár sekúnd sa odmlčí ale potom pokračuje.

„To však nesmie vedieť. História jej rodiny je veľmi chaotická a priamo súvisí so Samuelom O'Leanderom. Ja ti to priamo nemôžem povedať, prosím pochop ma. Nechcem, aby sa do stredu diania dostala zas mladá dievčina. A som si istý, že to nechceš ani ty. Ak Meerová začala komandovať Rosie, tak je isté, že s tým neprestane. Pozná jej rodinu, hoci nie tak, ako si ona myslí. Má v tom diery a to musíš využiť. Musíš prísť na to, čo znamená označenie AP-R. Ak prídeš na to, všetko ti bude istým spôsobom jasnejšie. Preštuduj si spisy od Samuela. Som si istý, že ak sa na to pozorne pozrieš, niečo nájdeš. Ak budeš potrebovať pomoc, som ti k dispozícii. Ale prosím ťa, nedovoľ, aby sa Rosielee Parkerovej niečo stalo."

„Sľubujem," šepnem, „No prečo vám na nej tak záleží? Podľa všetkého ste ju spoznali len nedávno."

„Tak strašne mi pripomína svoju pratetu, že to hádam ani nie je možné. Jej som pomôcť nedokázal. Prekĺzla mi spomedzi prsty a prišla tak o život. Nikdy si to neodpustím." Jeho slová sú plné skutočnej bolesti a ja nepochybujem o tom, že i po sto rokoch ho to trápi.

„Ja vám rozumiem, ale nechápem, prečo by mala byť Rosielee hrozbou. Nikdy som tomu nerozumel. Už dávno chceli nájsť čierneho Ostreľovača a zrazu sa jej snaží Meerová zbaviť. Prečo?"

„Čierny Ostreľovač je sám o sebe záhadou. Sám Sam tvrdil, že je takmer nemožné, aby niekto dosiahol taký stupeň radiácie, hoci vedel, že to nie je tak celkom pravda. No bál sa, čo jeho zbrane spôsobia. Ani nie pre to, žeby boli hrozbou, ale práve kvôli ľuďom s AntiR génmi. Nechcel ich odhaliť ale na druhej strane po tom tak neskutočne túžil. No Rosielee Parkerová je hrozbou už len kvôli svojmu menu. Nikto o tom nevie, dokonca ani ona. Nevedela to ani jej matka a ani matka jej matky. Skutočnosť poznala len hŕstka ľudí, no teraz som to už len ja. Meerová vie len čiastku z celého obrazu, ale aj to jej stačí na to, aby k mladej dievčine pestovala nenávisť. Nečudujem sa, že sa jej chce zbaviť."

„Tak potom prečo mi to nepoviete?" nechápem, „Boli by sme krok pred Meerovou a to je to, čo teraz najviac potrebujeme."

„Nechcem vystaviť svoju rodinu nebezpečenstvu. Musíš ma pochopiť," hlesne a zadíva sa von oknom.

„Chápem," prisvedčím a usmejem sa na starčeka. „Ďakujem vám za všetko, pán Meinoir. Naozaj ste mi neskutočne pomohli."

„Volaj ma Phil," zasmeje sa už len ku koncu, „K dverám trafíš aj sám, ja som na dnes už hotový."

„Samozrejme... Phil." 

Nejaké nápady, čo môže znamenať AP-R? :D Pýtam sa hlavne tých, ktorí nečítali Rádioaktívnu :D