LX.- Tma/ROSS
12:00.
A svetlo stále nikde. Netuším, fakt neviem, čo sa to s Kupolou deje, ale to, že sa umelé svetlo nezapne ešte ani na obed, ma mierne znervózni. A akoby to nestačilo, nefungujú ani počítače. Svetlo v budovách síce funguje, ale to je asi tak všetko.
„Ešte stále nič?" opýta sa zrazu Ama a strčí hlavu do mojej kancelárie. Podľa všetkého by mi malo prísť aspoň nejaké upozornenie na nedostatok energie. Alebo niečo podobné.
Pokrútim hlavou. „Vôbec nič."
„Nerozumiem tomu," poznamená Ama a vojde do kancelárie. Zvalí sa na pohovku a hlavu obráti do stropu. „Mali nám dať vedieť."
„Ešte sa nikdy nestalo nič takéto?"
Potrasie hlavou až pramienky fialových vlasov jej padnú do očí. „Raz nám vypli počítače na celý deň ale dali vedieť Weissovej."
„No teraz sa to netýka len nás," poznamenám s hlavou opretou o ruku, „Vonka je tma ako počas noci."
„Neviem, čo si o tom mám myslieť," potrasie Ama hlavou a chrbát ruky si položí na čelo. „Nič nevie ani Rio, Nat sa neozvala už takmer týždeň a každému inému je to ukradnuté. Teda, možno okrem Troya, ale toho naplno zamestnáva Alex so svojimi nápadmi."
„Akými nápadmi?"
„Skúša nejaké nové chvaty a Troy sa hrá na jeho živého panáčika na boxovanie." So smiechom nad tým potrasie hlavou. „A kde je vlastne Nat?"
„Ja netuším. Rio mi pred pár dňami povedal, že si berie voľno na dobu neurčitú. Vtedy mi zavolala ešte aj ona, lebo je vraj Rio nespoľahlivý a má deravú hlavu. Ale odvtedy nič."
„To sa na ňu nepodobá," zamrmle Ama skôr pre seba ako pre mňa.
„Kde si nechala Liksa?" zaujímam sa. Ten chlapec je na Amu väčšinou nalepený ako žuvačka na topánku. Ale Ama nikdy neprotestuje, žeby ho mala plné zuby.
„S Wanom." Mávne nad tým rukou. „Učí ho strieľať so zavretými očami."
„Nie je to nebezpečné?"
„Ale áno... no len vtedy, ak je tam aj niekto tretí. To sa potom jeden predvádza viac ako druhý. A to nikdy nedopadne dobre."
„Počuj, Ross..." Rio vojde dnu bez všetkého, zahľadený do nejakého papiera. Zrejme vôbec nezaregistruje Amu, ktorá leží na pohovke a jednoducho si sadne na stoličku oproti mne. „Ešte dávnejšie mi dala Nat tieto papiere. Že si ich vraj našla medzi ostatnými, ale nevedeli ste, čo s nimi."
„Aj ja ťa zdravím, Rio," pozdraví ho pobavene Ama a okamžite vstane a nechá nás tam.
„Ani som si ju nevšimol," potrasie hlavou Rio, ale nevenuje tomu viac pozornosti.
„Čo si chcel?" Opýtam sa ho a zahľadím sa na známy papier v jeho rukách. Je to ten, ktorý vyzeral ako nejaký kód a ani Nat si s ním nevedela dať rady. „Ako sa dostal k tebe?"
„Dala mi ho Nat ešte v ten deň." Pokrčí nad tým plecami a posunie ho mne. „Istej časti nerozumiem ešte stále, ale nešlo len o obyčajný spis."
„Tak čo potom?"
„Je to nejaká správa, ale ťažko povedať od koho a pre koho. Píše sa tam niečo o AP-R zbraniach," vysvetlí, „Pokúsim sa rozlúštiť aj ten zvyšok a potom ti poviem konkrétne o čom to je. Len aby si vedela, že to nezapadlo prachom." Venuje mi malý úsmev.
„Ale čo to robilo medzi úradnými papiermi?" Nadvihnem naňho obočie, ale on len pokrčí plecami. Neviem, čo sa s ním za posledný čas stalo, no zmenil sa. Nevtipkuje, nerobí si zo všetkého srandu a dáva pozor na slová, ktoré volí. Akoby sa bál, že sa preriekne, ale nechápem prečo.
„To neviem, ale zrejme sa to tam iba náhodou primiešalo."
„Tomu neveríš ani ty sám."
„Tak na čo by si to tipovala ty?" Nadvihne obočie ironicky a vstane zo stoličky. „Podľa mňa máš problémov aj tak vyše hlavy. Bol by som naozaj rád, ak by si si ich ešte neznásobovala."
„Vysvetlil by si mi, čo ťa žerie?" Tiež sa postavím, aby boli naši oči takmer v jednej rovine.
„Čo ma žerie? Naozaj to chceš počuť?" Rozhodí rukami.
„Áno!" Naozaj? Možno by bolo lepšie, ak by som ostala v spokojnej nevedomosti. „Chcem ti pomôcť, Rio."
„Nevieš mi pomôcť, Ross." pokrúti hlavou a zosunie sa na stoličku. „Len nechcem, aby si sa motala do vecí, ktoré ti prinesú problémy."
„Prečo ti na tom tak záleží?"
„Lebo nechcem, aby sa ti niečo stalo." Frustrovane si vojde rukami do vlasov a vydýchne o čosi tichšie: „Záleží mi na tom, aby si bola v bezpečí. Chápeš, nie?"
„Chápem," poviem potichu a cez stôl zovriem jeho dlaň v tej svojej. Miere sa pousmeje, ale následne len vyjde z kancelárie s tichým zatvorením dvier.
+++++
Keď sa ozve zvonenie mobilu, čakám nejaké vysvetlenie. Nie to, že mi na displeji vyskočí meno Yan. Trocha ma to znepokojí, ale mobil zdvihnem takmer okamžite.
„Deje sa niečo?"
„Taký menší problém, Rosie..." začne nervózne, „Neviem ako u vás, ale tu elektrika veľmi nefunguje. Prístroje, ktoré držia Lose pri živote nefungujú. Zatiaľ ju nejakým zázrakom držíme pri živote, no netuším, ako dlho to vydrží."
Zhlboka sa nadýchnem, aby som zamaskovala vlastný trasúci hlas. „To znamená...?"
„Že ak sa do niekoľkých hodín nezapne elektrika, môže ju to stáť život," dopovie a aj cez telefón cítim jej stiesnenosť. Ona dobre vie, že od života Lose závisí aj ten môj.
„Preto mi voláš?"
„Čiastočne," odpovie, „Dúfala som, že s tým možno vieš niečo urobiť. No nič. Okrem toho, ozval sa mi prastarký Phil."
Jej slová ma zarazia. Na čo mi to vraví? „No a?" Snažím sa, aby môj hlas neznel vystrašene, ale veľmi sa mi to nepodarí. Trasiem sa, akoby mi bola zima.
„Chce sa s tebou porozprávať. A aj s Riom."
Ak som sa doteraz bála, moja nervozita naberie úplne nový rozmer. Čo môže chcieť? A prečo práve teraz? A odkiaľ pozná Ria? „Kedy?"
„Ešte dnes."
„Doriti," šepnem si pre seba a bez všetkého zložím. Zo stola schmatnem kľúče a okamžite prefrčím do Riovej kancelárie. Ten od ľaku div nevyskočí cez okno. Keď si uvedomí, že som to ja, len nechápavo nakrčí obočie. Zrejme mu ale neunikne ani môj vynervovaný pohľad.
V mysli mi behá jediná otázka: Čo Philip Meinoir chce?
„Poznáš Philipa Meinoira?" Pri mojich slovách zbledne o niekoľko odtieňov a nedokáže odpovedať. Vlastne jeho reakcia mi ako odpoveď postačí.
„Čo si ním?" Nadarmo sa pokúša tváriť nezainteresovane, jeho vydesený pohľad hovorí za všetko.
„Chce s tebou hovoriť. A aj so mnou. Teraz." Ten jeho pohľad plný prekvapenia a šoku ma priková na miesto.
„Čo chce?"
„Ja neviem."
„Dobre," vydýchne nakoniec a zo stola schmatne kľúče od auta. „Tak zistime čo od nás Philip Meinoir chce."
+++++
„Som rád, že ste došli," poznamená Phil s úsmevom, keď si sadneme v obývačke. Neunikne mi, že od mojej poslednej návštevy si dal umyť gauč, tak škvrna po káve zmizla.
„Odkiaľ sa vy dvaja poznáte?" Nadvihnem obočie na starčeka a založím si ruky do lona.
„Starý známy." Mávne nad tým rukou Phil.
Rio len zamračene hľadí na starčeka, ale nič k tomu nedodá. „Na čo sme tu?" začne Rio, keď nastane dusivé ticho.
„Chcem vám pomôcť," odvetí Phil a dlho sa zadíva do Riových očí. Tí dvaja mi niečo jednoznačne taja.
„V čom?" zaujímam sa, keďže Riovi nie je dvakrát do reči. Nervózne si poťahuje okraje sivého svetra a očami kmitá na všetky strany.
„V tom, ako ďalej," povie Phil zamyslene, akoby si starostlivo vyberal každé jedno slovo.
„Mohli by ste byť konkrétnejší?" požiadam ho.
Prikývne. „Čo myslíte, prečo dnes nefunguje elektrina?"
„To by sme aj my radi vedeli," poznamená Rio zamračene.
„Zásoby energie Kupoly klesajú. Veliteľka musí obmedziť používanie energie."
„Prečo sa to deje?"
„Kvôli radiácii v okolí," vysvetlí, „Rádioaktívne búrky sú bližšie, ako za posledných sto rokov."
„Prečo?" nechápe Rio.
„Kvôli nej," odpovie jednoducho Philip Meinoir a ukáže na mňa roztrasenou rukou.
Rio na mňa uprie prekvapený pohľad, ale ako on, tak ani ja, netušíme, že na čo Phil naráža. Akoby to mohla byť moja chyba? Kyslík mi unikne z pľúc a mám problém dokonca aj s dýchaním.
Phil nečaká, kým sa stihneme spamätať, pokračuje: „Radiačné búrky obsahujú kladné aj záporné ióny. V tejto podobe sa z nevysvetliteľných dôvodov opačné častice odpudzujú. Kladné sa udržiavajú v plynnom skupenstve a záporné v kvapalnom. Záporné častice sú škodlivé, kým kladné sa dajú skvelo využiť."
Na chvíľu sa odmlčí, aby sme pochopili jeho slová, ale následne pokračuje: „AP-R zbrane využívajú kladnú radiáciu na svoje fungovanie. Ľudia s AntiR génmi majú v sebe čiastočne kladnú radiáciu. Tým, že sa začala používať čierna zbraň, sa do Kupoly začalo uvoľňovať oveľa viac radiácie, ako doteraz. Čierne zbrane a takisto aj tvoje telo, Ross, majú v sebe ale aj niečo iné, ako kladnú radiáciu. Do istej časti obsahujú tvoje gény, aj čierna AP-R zbraň, aj zápornú radiáciu."
„Počkajte," stopne ho Rio, „Odkiaľ viete, že aké sú Rossine gény?"
„To je jedno," zarazí ho Phil, „Nechaj ma dohovoriť."
Rio sa zamračí, ale dá Philovi voľnú parketu. „Takže, chcel som povedať, že v poslednej dobe v Kupole narástla radiácia až príliš. Kladná radiácia narástla v Kupole do takej miery, že priťahuje radiáciu zvonka."
„Chcete povedať, že tým, že používam AP-R zbraň, ničím Kupolu?" spýtam sa vydesene. Nie, to nemôže byť pravda. Ja som... nie... predsa...
Rio sa v tom momente rozkašle a začne triasť hlavou. „Nevymýšľajte! Ani jeden z vás!"
„Pokoj." Phil dvihne ruky v obrannom geste. „Nechcel som povedať nič také, čo naznačila Ross. len som vás oboznámil so situáciou."
„Tak čo naznačujete?"
„Ross," uprene sa mi zadíva do očí, „tvoje telo obsahuje zápornú radiáciu podobne ako aj telá Mutantov. Nechcem ti tým povedať, že si ako oni, ani to, že si nebezpečná. Ale musíš to vedieť."
„Prečo?" pretisnem cez stiahnuté hrdlo. Mutanti? To nie...
„Pretože od toho závisí veľa. Ak to niekto zistí, využije to proti tebe. Musíš si dávať pozor, aby sa to nikto nedozvedel, áno?"
„Práve ste to povedali aj Riovi," poznamenám potichu. Niežeby som Riovi neverila, akurát mi nedochádza, prečo mu verí on.
„To je pravda. Ale verím, že on ti pomôže udržať toto tajomstvo." Pozrie na Ria, ktorý vyzerá, akoby sa mu zrútil svet. Drží sa za hlavu, oči má zapichnuté do dosky stola a krúti hlavou, až sa čudujem, že mu ešte neodpadla.
„Si v pohode?"
„Mohol by som s vami o niečom hovoriť?" obráti sa na Phila a na mňa ani nepozrie. „Osamote," dodá.
Phil si ho rýchlo premeria a prikývne. „Ja tu nemám právo hlasovať?"
„Prehlasovali sme ťa," odpovie Rio okamžite ale nepozrie na mňa, „Prosím, Ross."
„Fajn," vydýchnem. Túto vojnu by som nevyhrala.
„A nieže budeš počúvať za dverami!" zakričí za mnou, keď už zatváram za sebou. Dobre, mala som to v pláne. Nakoniec len rezignovane vzdychnem a vyjdem na dvor, do tmy.
Ross a Mutant? :o
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top