Pustnatou hmlou sa predierala dievčina, súperiaca so svojou výdržou.

Medzi to si striedala jednotlivé nohy.
Raz. Dva. Raz. Dva. Raz. Dva.

Za každým jej krokom sa otočilo viac a viac ľudí smerom k nej.

Kam sa to tak vlastne ponáhľa?
Kto je to dievča?
A prečo má slnečné okuliare?

Medzi ľuďmi sa za ten čas vymenilo už mnoho otázok.

Jej úlohou ale teraz bolo dostať sa na električku, nič iné.

Dobehla na okraj kde sa odrazila nohami a pristála pevne vo vozidle.

Dvere sa za ňou zavreli a ona rozdychávala svoj náročný beh.

Všetci tam na ňu nechápavo zízali.

Dala si na oči zase slnečné okuliare a šla si sadnúť niekam do rohu.

Sadla si k oknu a tam pozerala z neho ako vonku sneží.

Nemala rada zimu- len jej to pripomínalo mrazivé spomienky.

,,Annie.." ozve sa hlas z nekadiaľ.

Dievčina sa strhla a obzrela na vôkol seba.

Nikoho však nevidela.

Bolo to pre ňu dosť zvláštne kedže je tu úplne s cudzími ľuďmi, ktorým ani do tváre nedovidí.

A prečo by mal niekto vedieť jej meno? Šak tu nikoho nepozná.

Dievčina si zmätene opraví okuliare a ide sa zase otočiť k oknu. Ale niečo ju vtom vyruší.

,,Mwoj pwyšaaak.." plače dieťa niekam zo zadu.

Annie sa teda rozhodla, že mu ho skúsi pohľadať. Sklonila sa a pozrela pod sedadlami ale tam nebol.

Keď zdvihla hlavu len sa zbytočne udrela. A okuliare jej skĺzli dole z hlavy až s hrkotom dopadli na zem.

,,Aww..Annie, čo si tak nemotorná..?" Povedal znova neznámy hlas.

Dievčina sa rýchlo vzpriamila a zas tam nikoho neuvidela.

Boli tam len matky s deťmi, dôchodci a pár tínedžerov.

Na koho by to inak bolo, keď nie na ňu?

Keď sa otočila uvidela pred sebou čiermu postavu nahnutú priamo k nej. Jej tvár čelila oproti dlhému pysku beštie, ktorá sa pred ňou zjavila.

Beštia sa nehýbala, len tam stála naproti nej a z oči, ktoré ani neboli vidieť jej stekala pomaly po tvári krv.

Annie mala strach. Chcelo sa jej kričať, ale...
,,Ak budeš kričať poviem rodičom, že za to môžeš ty." Povedal v pozadí nejaký hlas. Naša hrdinka zdvihla pohľad od beštie a zadívala sa tam kde začula hlas.

V zadu stálo dievčatko v bielych šatách a držalo plyšového králika.
Dievča sa zasmialo.

To sa Annie vôbec nepáčilo.

Beštii sa rázom rožiarili oči a Annie sebou trhla. Dlhá papuľa sa pomaly roztvorila a na dievčinu vyletel roj motýľov, ktorý ju pohltil.

<<<<<<<<<<0.Fáza: Vlčia krv>>>>>>>>>>>

Kvap.

,,Kde to som?"

Kvap. Kvap.

,,Čo to tečie?"

Kvap. Kvap. Kvap.

,,-Annie-. Otvor oči-!"

Dievčina otvorila oči a pritom sa prudko nadýchla. Až sa skoro udusila riedkým vzduchom, ktorý prúdil v miestnosti.

Pozrela na svoju dlaň kde celý čas cítila niečo vlhké.

Kvap. Kvap. Kvap. Kvap.

Na dlaň jej kvapkali kvapky teplej červenej tekutiny od nekiaľ z hora. Pomaly roztvorila dlaň a medzi prstami objavila zaschnutú krv.

Kvap. Na dlaň jej dopadla ďalšia kvapka.

Pomaly zdvihla hlavu k stropu.

Tam hore bolo prázdno. Až na jeden detail. Bol to síce otvorený strop kde už ďalej nepokračovalo nič, len prázdnota, ale pred ňou bol v strede v strope veľký vlk. Mal roztvorenú papuľu a po jazyku sa mu skĺzala dole tá istá tekutina, ktorá dopadala na Annieinu roztvorenú dlaň.

Keď pohľadom prešla nižšie uvidela aspoň biele steny aj podlahu. Lenže...všade boli stopy po krvi.

,,Annie? Môžeme začať?" Ozval sa z neznáma hlas.

Annie sa obzrela ale nikde nikoho.

Preto pomaly vstala a obzrela sa nahor.

Kvap. Kvap.

Krv z papule začala padať rýchlejšie až to vytváralo kalúže.

,,Annie." Zamrmčal hlas nespokojne. Asi očákaval jej odpoveď.

Annie sa mlčky obzerala. Krv začala stekať divokejšie až sa na bielej podlahe začali vytvárať krvavé kaluže.

,,Annie! Annie!" Ozýval sa hlas, ktorý , ale už znel inak, zo všetkých strán a dievčina sa z paniky začala obzerať či nie je niekde východ.

,,Annie! Povedz pravdu!" Ozval sa mamin hlas v jej hlave.

,,Annie? Prečo si ma tam nechala?!" Zaznela jej kamarátka.

,,Annie, nekrič inak to na teba poviem." Ozval sa znova povedomí hlas dievčatka.

Pri poslednom hlase sebou jemne strhla a potom sa následne aj vzlykavo rozplakala.

Keď otvorila oči mohla vidieť, že už bola po pás v krvi.

,,Si sklamanie, Annie." Ozval sa jej otec. Ale nepočula ho tak dobre ako ostatných.

,,Ja viem. Ja viem. Mrzí ma to.. budem sa snažiť." Zazvlykala a držala sa za hlavu.

,,Vedeli sme, že sa s tebou nemáme baviť." Ozvali sa jej dve sesternice s ktorými vyrastala.

,,Nie, prosím. Ja som to tak nemyslela."
Nariekala a zakrvavenými dlaňami si utierala líca od sĺz.

,,Annie...Annie.." ozval sa ukľudňujúci hlas, ktorý už roky nepočula. Hlas bol úplne iný na rozdiel od ostatných.

Annie hneď zdvihla hlavu a obzrela sa. Krv stále tiekla a už bola všade. Annie sa hneď postavila, lebo už bola celá zakrvavená.

Potok krvi jej ale siahal len po kolená. Zatiaľ.

,,Starký? Kde si?" Povedala slabým hlasom a utierala si oči o lakte.

Jediná osoba pri ktorej sa cítila v bezpečí.
Bol jej starký. Vždy keď bola s ním mala pocit, že ju problémy na chvíľu opustili.

Biele steny už neboli biele. Za nejaký ten čas sa z nich stala temnota ako ten strop s vlkom.

Annie pomaly zas klesla hlava. Už pomaly strácala nádej a myslela si, že sa jej to len zdalo.

Ale...
V zdialenej temnote sa ukázalo svetlo. Stále sa  približovalo bližšie a bližšie. Bolo jasné a zlaté.

Pomaly sa ale dalo rozoznať ako obrys zvieraťa. Tigra. Abnormálnej veľkosti.

Zviera zastalo pred ňou. Zlaté fúzy mu vlnely vo vzduchu a krv bola rozostúpená u jeho láb.

,,K-kto si?" Zakoktala Annie.

Bola si istá, že počula svojho starkého. Tak prečo je tu len ďalšie zviera? Chce ju snaď tiež zaplaviť krvou?

Pomaly od neho začala zdesene cúvať a nevedela čo robiť. Keby začala utekať určite by ju hneď dostihol. Tak len stála na mieste a triasla sa tam ako osika.

,,Milujem ťa Annie,..." ozval sa starkého hlas, ale tiger neotváral papuľu len na ňu mlčky hľadel.

,,...až na mesiac a naspäť." Doplnila so slzami a neisto si tigra obzrela.

,,Starký?" Šeptla a jemne sa k nemu napriahla rukou.

Tiger jemne prikývol a potom priložil hlavu k jej dlani.

Annie ho potom hneď vrelo objala. Panika, ktorá ju predtým trápila hneď vymizla.

Tiger sa po čase odtiahol a na moment zvážnel.

,,Annie, uvedomuješ si, že sa to bez odpovede nezastaví?" Ozval sa znova starký.

Annie najprv váhala, ale potom prikývla.

,,Ano." Zvolala po celej miestnosti aby ju hlas počul. Aby ju aj vlk počul.

Krv jej bola už skoro po pás.
Kvap. Kvap. Kvap.

Papuľa sa po chvíli zavrela a pod Annie sa zem prepadla.