Liu Yue Han si chrbtom ruky utrel slzy kotúľajúce sa mu po líci. Pomyslenie na to, že by Chen Zhi Tian mohol umrieť, ho paralyzovalo od strachu. Vedel, že smrť ďalšieho blízkeho človeka by už neuniesol.

Keď preto zazrel, že sa Chen Zhi Tian prebral a pocítil, ako plameň kolujúci v ňom zaplápolal, uľavilo sa mu. Sklonil sa bližšie k jeho tvári, aby sa ubezpečil, že to, čo vidí, nie je iba ilúzia, alebo sen.

Vtedy Chen Zhi Tian urobil niečo, čo ani jeden z nich nečakal. Objal ho rukami okolo pliec a stiahol na seba. Liu Yue Han dopadol na jeho tvrdý hrudník. Vôkol neho začalo sálať teplo z Chen Zhi Tianovej spirituálnej energie. Liu Yue Han zostal ležať na jeho hrudi a potom slabo vydýchol. Počúval, ako srdce v Chen Zhi Tianovom hrudníku bubnovalo, túžiac po živote. Yue Han ho ešte stále držal za zápästie a pomaly do neho vlieval svoju spirituálnu energiu. Jeho Qi bola ešte stále slabá, no jeho telo sa už zotavilo, vďaka Chen Zhi Tianovi.

Chvíľku nehybne takto ležali, vnímajúc prúdenie energie vôkol nich.

Liu Yue Han starostlivo vyšetroval, v akom stave je Chen Zhi Tianove zdravie. Nebol zranený, vyzeralo to tak, že iba minul priveľa svojej spirituálnej Qi. Bude sa musieť zregenerovať, no nakoľko jeho telo nepotrebovalo liečiť žiadne zranenia, bude to trvať veľmi krátko. Chen Zhi Tian bol mocný kultivátor a jeho duša i telo bolo zocelené rokmi tréningu a meditácie. Stačí jeden-dva toniky z liečivých medicínskych bylín a bude v poriadku. Len sa musí nejakú dobu nepremáhať a nevydávať zo seba toľko energie.

Chen Zhi Tian pokrútil zápästím a i on oblapil prstami to jeho. Teraz sa vzájomne obaja držali za zápästie, nechávajúc do seba prúdiť energiu. Chen Zhi Tian prechádzal svojimi prúdmi Qi po Liu Yue Hanovych meridiánoch, kontroloval ich stav a zranenia, s ktorými ho sem priniesol. Keď ho uložil do machu a začal do neho dávkovať energiu, aby mu zastavil krvácanie a zacelil mu rany, myslel si, že sa Yue Han už nikdy nepreberie. Situácia vyzerala veľmi zle a on sám stratil príliš veľké množstvo Qi na to, aby ich oboch dostal z tejto šlamastiky. Nespomínal si, kedy stratil vedomie, no počas dní, čo tu Liu Yue Han ležal a zotavoval sa, sa mu to podarilo niekoľkokrát. Zakaždým sa strhol s úzkosťou hľadiac na Yue Hana, očakávajúc jeho smrť.

Akoby Liu Yue Han vycítil, čo mu išlo hlavou. Nadvihol sa na jeho hrudi a pozrel mu do očí. Mesiac im svietil nad hlavou, občas v diaľke zašuchotalo lístie, no ináč bol celý les tichý a prázdny.

Obaja sa obávali toho, že jeden druhého už nikdy viac neuvidia. Prebudiť sa a vidieť jeden druhého nažive zrazu znamenalo omnoho viac. Bol to drahocenný moment, ktorý mohol trvať večnosť, ale i okamih. Bolo preto dôležité nepremeškať ho.

Chen Zhi Tian natiahol svoju druhú ruku. Dotkol sa prstami hladkých čiernych vlasov. Pridržal si palcom Liu Yue Hanovu tvár a potom ju stiahol bližšie k sebe. Liu Yue Han zatvoril svoje oko, tlejúci fialový ametyst zmizol v prítmí.

Pery sa spojili. Ich prvý bozk bol sladký a chutil po nektáre z magických modrých zvončekov.

Yue Han sa celým telom opieral o Chen Zhi Tiana. Ten si aj naďalej nechával pomedzi prsty prúdiť pramene jeho čiernych hladkých vlasov, ktoré boli na dotyk studené a vlhké, ale rýchlo sa pod jeho dotykmi zohrievali. Aj Yue Han bol taký. Navonok chladný, no stačilo rozdúchať jeden jediný plamienok a hneď sa rýchlo zohrial. Bolo to tak i teraz, jeho telo sa rýchlo zohrievalo, prepožičiavajúc si Chen Zhi Tianove teplo.

Chen Zhi Tian často cítil Yue Hanovu spirituálnu energiu, keď mu požičiaval tú svoju. Koniec koncov, už to bolo po druhý raz, čo bol na prahu smrti a on ho dotiahol späť, tentoraz takmer aj za cenu vlastného života...

Po prvý raz ale pocítil túžbu jeho spirituálnu energiu aj ochutnať. Srdce sa mu rozbúšilo a plameň, ktorý v jeho vnútri doteraz iba slabo plápolal, sa rozhorel naplno. Yue Han sa na neho pozrel, prekvapený intenzitou ohňa, ktorý cítil prúdiť v Chen Zhi Tianovom tele. No ani napriek tomuto všetkému ani jeden z nich neodtiahol pery od toho druhého.

Chen Zhi Tian si vyslobodil z jeho ruky svoje zápästie, no pritiahol si Yue Hana k sebe oboma rukami pevnejšie. Prehĺbil bozk. Energia, ktorú dovtedy mohol cítiť, mu teraz tancovala na jazyku, osladená peľom zvončeka.

Doteraz si svoje energie iba navzájom prepožičiavali, no bolo to po prvý raz čo ich začali kombinovať. Na perách stretla sa jeho a Yue Hanova spirituálna energia.

Chen Zhi Tian až teraz prerušil bozk. „Cítim z teba silnú Yin energiu," povedal mu.

„Mh-mm," súhlasil s nim Liu Yue Han. „Nakoľko naša Mesačná sekta čerpá spirituálnu energiu predovšetkým z mesiaca a jeho fáz, naša Qi má často silný Yin podtón, aj napriek tomu, že sme muži. Ale to by si mal veľmi dobre vedieť, nie?" opýtal sa ho Liu Yue Han. „Nebol tvoj priateľ z minulosti, zakladateľ Mesačnej sekty, muž s veľmi silnou Yin energiou?"

„Je to tak," prikývol mu Chen Zhi Tian. „Len mi nikdy nenapadlo, že by to mali všetci členovia Mesačnej sekty rovnako."

Liu Yue Han sa zdvihol nahor do sedu. Teraz sedel v Chen Zhi Tianovom lone. „Naproti tomu," pokračoval v ich rozhovore, „boli členovia Slnečnej sekty známy svojou silnou Yang energiou. Zato bude teda zrejme zodpovedné čerpanie spirituálnej energie zo slnka."

Chen Zhi Tian sa prudko posadil. Yue Han takmer spadol na zem, nebyť toho, že si ho pridržal na sebe. Zhi Tian teraz sedel na zemi a Yue Han stále na ňom, jeho nohy omotané okolo jeho pása. Ich vzájomný rozhovor prudko utíchol, nedokončená myšlienka sa stratila v tmavej noci.

Ich prudký rýchly pohyb rozkýval hlávky kvitnúcich rastlín a ich modrý svetielkujúci peľ sa zdvihol do vzduchu. Vyzeral ako svetlušky z nadpozemského sveta.

Liu Yue Han sa dlaňou pridržiaval Zhi Tianovho pleca a pozrel na neho. Mihalnice sa mu zachveli predtým, ako sa znova nahol k jeho tvári...

Kým sa zaoberali hlbokým umením duálnej kultivácie, zahalil ich závoj kulminujúcej Ying a Yang energie. Vznášal sa vôkol nich ako obláčik pary, zahrieval ich obnažené telá a násobil rastúcu spirituálnu Qi medzi nimi, ktorá im dodávala energiu v tejto nekončiacej noci a spájala ich telá a duše hlbokým zväzkom, ktoré presahovalo hranice sveta obyčajných ľudí.

Mnoho citov a slov medzi nimi zostalo nevypovedaných, no oni ich nepotrebovali vysloviť nahlas, aby si vzájomne porozumeli. Ich spirituálne energie boli navzájom v harmónii, v súlade so sebou, v súlade s celým svetom. Plameň vyžarujúci z ich tiel presahoval ďaleko za dotyky smrteľníkov. Spájal ich v tanci plnom zmyselnosti a posvätnosti. Uzly na ich dvoch vzájomne prepletených osudoch sa čoraz viac upevňovali.

Táto ich spoločná spirituálna energia prúdila medzi nimi, zaceľovala ich rany na tele a duši, no pokračovala stále ďalej do ich samotného vnútra, do zlatého jadra, kde sa znásobovala a kulminovala. Neustále naberala na moci, robila ich oboch silnejšími, posúvala úroveň ich kultivácie čoraz vyššie.

Keď sa mesiac na konci dlhej noci začal spúšťať za horizont a zasypal lesnú čistinku plnú kvitnúcich modrých zvončekov svojim striebristým mesačným svitom, dokončili Liu Yue Han a Chen Zhi Tian svoju duálnu kultiváciu.

Ich spirituálne energie, doteraz prepletené v úzkom spojení, sa teraz zľahka stiahli naspäť do tela svojho nositeľa, zanechávajúc za sebou pocit trvalého spojenia.

Tichým lesom sa ozýval v harmónii ich zrýchlený dych, ktorý sa postupne spomaľoval.

Plameň intenzívnej energie, ktorý medzi nimi celú noc rástol, až kým nedosiahol svoj vrchol a neexplodoval, teraz pomaličky vyhasínal. No nezostal za ním popol a spúšť, ale uhlíky, ktoré stále tleli a vyžarovali príjemné teplo, čakajúc na to, kedy ich niekto opäť rozdúcha, aby mohli zahorieť ďalšou túžbou.

Liu Yue Han a Chen Zhi Tian ležali vedľa seba, ponorený v mäkučkom machu, obklopení vôňou liečivých odkvitajúcich zvončekov. Mlčky na seba hľadeli, uvedomujúc si, že ich predchádzajúce akty za sebou zanechali nezmazateľnú stopu, vytvoriac puto, ktoré viac nikto nedokáže zlomiť.

Liu Yue Han sa natiahol a chytil Chen Zhi Tiana za ruku. Kým sa obaja držali za zápästie, aby skontrolovali svoje spirituálne energie, uvedomili si, že Qi v ich tele prúdila omnoho stabilnejšie a robila ich oboch silnejšími.

So zapadajúcim mesiacom začali ponad vrcholce stromov presvitať prvé slnečné lúče. Ďalšie druhy liečivých rastlín, ktoré Chen Zhi Tian na tomto mieste zasadil, zdvihli svoje hlávky, aby mohli rozvinúť puky a natrčiť okvetné lístky v ústrety novému dňu.

Svet, ktorý doteraz stál na mieste, sa dal pomaly naspäť do pohybu...