Liu Yue Han pomaly otvoril svoje oko. Pomrvil sa a potom si uvedomil, že ho celé telo bolí akoby sa zrazil s horou. Podarilo sa mu posadiť sa. Nachádzal sa uprostred nejakého lesa. Bola jar, mach a stromy voňali sviežosťou, nad hlavou mu štebotalo lesné vtáctvo. Vzduch tu bol čistý a svieži, plný životodarnej Qi energie. Liu Yue Han zatvoril oko, nadýchol sa a nasával túto energiu kolujúcu prírodou do seba z plných pľúc. Bol súčasťou prírody a ona bola súčasťou neho. Vnímal, ako cirkuluje jeho telom. Pocítil, že jeho meridiány sú popraskané, no postupne ich liečil prúdením spirituálnej energie a oni sa rýchlo zocelili. Cítil sa pokojný a šťastný, na tvári sa mu zjavil náznak úsmevu.

Keď sa rozhliadol vôkol seba, uvedomil si, že vedľa neho rastie množstvo magických byliniek. Niektoré z nich poznal z kníh knižnice Mesačnej sekty, iné z rozprávania. Z hustého mäkkého zeleného machu vyrastali nahor stonky magických modrých zvončekov. Zvyčajne mali fialovú farbu, no ak ich niekto začal kultivovať, ich hlávky postupne modreli, až kým neboli azúrovej priezračnej farby ako samotná obloha. Takéto zvončeky mali mimoriadne silné liečivé schopnosti. Nielen, že sa dal z nich uvariť silný liečivý odvar, dokonca i pobyt v ich blízkosti dokázal regenerovať telo. Liu Yue Han ich však nikdy nevidel, iba počul. Boli ako legenda pre ľudí, ktorí sa zaoberali liečivými elixírmi.

Liu Yue Han sklonil hlavu. Tieto zvončeky boli teraz natoľko dlhé, až sa naťahovali za jeho telom. Ich jemná sladká vôňa sa miešala v nočnom vzduchu so sviežim vánkom. Liu Yue Hanov úsmev zamrzol na tvári. Myseľ si začala spomínať. Bolestivá realita ho vytrhla z tohto príjemného sna.

Liu Yue Han sa pomrvil, pripravený vyskočiť na nohy, keď si uvedomil, že sa nedokáže pohnúť. Niečo ťažké ležalo v jeho lone a obmotávalo sa okolo neho ako úponky magických zvončekov.

Liu Yue Han sa pozrel na svoje nohy a zazrel, ako pri ňom leží Chen Zhi Tian. Jeho mocná ruka stále držala jeho zápästie a púšťala do neho Qi energiu, ktorá ho liečila. Yue Han bol odhodlaný ho zobudiť, no keď sa k nemu natiahol, jeho ruka zostala visieť nad jeho ramenom. Chen Zhi Tianova spirituálna energia bola extrémne slabá. Príjemný hrejivý plameň, ktorý tak často cítil kolovať vo svojom tele, sa slabo zachvel, vyhasínajúc. Liu Yue Han razom zabudol na všetky svoje ďalšie starosti.

„Chen Zhi Tian?" skríkol Yue Han. „Zhi Tian!"

Chen Zhi Tian sa neprebúdzal.

Všetky udalosti predchádzajúcich dní, začali sa na neho sypať ako lavína. Náhle si spomenul na to, čo sa stalo v dedine, ktorá zo dňa na deň zmizla. Rozpamätal sa na smrť svojho majstra i na Liang Shenov smiech. A pamätal si i to, v akom extrémne zlom stave na pokraji smrti ho našiel Chen Zhi Tian a ako uspal, aby ho mohol zachrániť.

Boli v tomto lese, čo znamenalo, že museli cestovať buď veľmi dlhú dobu, alebo Chen Zhi Tian musel vynaložiť extrémne veľa spirituálnej energie na to, aby ho sem dostal včas. A jeho zranenia boli teraz takmer celé zahojené, čo takisto muselo stáť nemalé množstvo životodarnej Qi!

Chen Zhi Tianova energia prúdila navyše aj okolo jeho tela a kultivovala všetky tie liečivé rastliny, aby i ony mohli prepožičať Liu Yue Hanovi svoju energiu a pomohli ho vyliečiť.

Yue Han prechytil Chen Zhi Tianove zápästie do svojej ruky a zavrel oko. Chen Zhi Tianov plameň bol skutočne slabý. Sám sa dostal na pokraji smrti. Načo natoľko riskoval? Umrieť znamenalo prežiť ďalšie bolestivé prevtelenie a začať celý život odznova. Liu Yue Han si uvedomil, že nedopustí, aby Chen Zhi Tian umrel.

Podarilo sa mu stiahnuť ho dole zo svojich nôh a položiť na zem do machu vedľa liečivých bylín. Nemal ani poňatia, ako pripraviť nejaký liečivý tonik, vedel z týchto rastlín tak akurát urobiť čaj a to bolo všetko. No tu naokolo nebola žiadna voda, žiadne ohnisko. Navyše nevedel zažať oheň svojou spirituálnou energiou tak dobre ako Chen Zhi Tian. Koniec koncov, jeho spirituálna Qi mala podobu mdlého mesačného svetla a nie ostrých slnečných lúčov.

Liu Yue Han odtrhol jeden z magických zvončekov a potom načrel do jeho kvetu prstom. Keď ho odtiahol, na bruškách prstov mu svetielkoval belasým svetlom jeho peľ. Potrel ním Chen Zhi Tianove pery a čakal, čo sa bude diať. Keď sa Chen Zhi Tian ani len nepohol, pokúsil sa Liu Yue Han zariskovať – odoslal mu kúsok svojej spirituálnej energie presýtenej mágiou modrých kvitnúcich zvončekov.

Chen Zhi Tian sa pomrvil a otvoril oči. Keď sa jeho zlaté jantáre rozžiarili v tme, uvideli nad sebou skláňajúceho sa Liu Yue Hana. Dlhé hladké čierne vlasy mu padali po bokoch tváre a obmotávali sa okolo neho ako pavučiny. Z jeho jediného ametystu mu na tvár dopadali slzy. Nad hlavou mu svietil obrovský mesiac.

„Žiješ," zašepkal Liu Yue Han. „Vďakabohu."

„Vďakabohu," zopakoval Chen Zhi Tian.