„Toto by mohol byť vrch, nie?" prehovoril Chen Zhi Tian a ukázal ponad Liu Yue Hanove plece dopredu. „Na tom mieste sa končí drevený rebrík."

„Vyzerá to tak," súhlasil s ním Yue Han.

Vzniesli sa na meči nižšie a potom zoskočili z jeho čepele, na ktorej po celý čas stáli. Liu Yue Han dopadol na vrchol hôr, kde bol vstup do dediny. Kým za iných okolností by svoj Yueying schoval do pošvy, teraz ho pevne zovrel v ruke.

Nikto mu nevedel garantovať, či sa tu Wang Liang Shen nebude nachádzať. A on veľmi dobre vedel, že sa ho snažil vypátrať kvôli Spriadaču nitiek osudu, ktorý mal po celý čas so sebou. Možno nebolo najmúdrejšie prísť mu takto naproti? No ak ho neporazia, nikdy sa mu nepodarí očistiť svoje meno.

Liu Yue Han pozrel na Zhi Tiana. Ten iba mlčky prikývol, v ruke sa zaleskla jeho kovová zbraň, ktorú počas ich spoločných ciest tasil iba málokedy. I on bol pripravený odvrátiť prípadný úder.

Sotva spravili štyri kroky, keď po ich pokožke prešla vlna spirituálnej energie. Ich pohľady sa stretli.

„Magická formácia," pošepol Chen Zhi Tian.

Presne tak. Práve vstúpili do magického poľa, ktoré obkolesovalo celú túto dedinu. Dedina. Bola tu azda niekedy dedina, alebo nie? Boli tu predsa schodíky vedúce nahor a všetko tomu nasvedčovalo. No len čo urobili niekoľko ďalších krokov, vyzeralo to tak, akoby tu žiadna dedina neexistovala.

„Čo to má znamenať?" opýtal sa Liu Yue Han prekvapene.

Hoci bola zima a okolité polia a kopce boli zasypané snehom, na vrchu, kde sídlila táto dedina, rástla zelená tráva a rástli horské byliny. Svietilo na nich slnko – uprostred noci. Nachádzali sa v miniatúrnej dedinke, ktorú tvorila azda iba desiatka malých drevených domčekov. Pred jedným z domov sa páslo niekoľko kôz, ktoré chovali domáci.

Chen Zhi Tian sledoval trojicu kôz. „Nemajú tu veľa statku," poznamenal. „Počasie v zime tu musí byť neznesiteľné. Chápem, prečo museli na konci jesene zliezť nižšie. Ale všetko, čo tu vidím, je ilúzia, všakže?" spýtal sa

Liu Yue Han obrátil k sebe svoj Yueying. Ostré črty chatrčí z dediny sa odrážali na jeho čepeli i počas bieleho dňa. Namiesto odpovede pokrútil hlavou.

Toto nebola veru žiadna ilúzia. Yue Han už veľmi dobre vedel, čo sa pred nimi odohrávalo – minulosť. Už bol niekoľkokrát svedkom toho, čo sa stane, keď sa objaví v takejto magickej formácii. So stiahnutým žalúdkom očakával, čo sa bude diať. Zlá predtucha na seba nedala dlho čakať.

Z jednej z chatrčí vyšlo malé dievča, zahnalo kozy do ohrádky a potom sa vracalo smerom domov. Slnko zapadalo, na opačnej strane oblohy začínal sa vynárať mesiac. Liezol vysoko po oblohe a všetok život v dedine začal utíchať. V niektorých domčekoch sa svietilo, no blikotavé plamene sviečok postupne vyhasínali.

Uprostred šera keď si Yue Han myslel, že sa deň pokojne prehupne do noci, sa dedinou prehnala silná vlna spirituálnej energie. Olizla Liu Yue Hana a Chen Zhi Tiana, prešla poza nich a skončila na okraji dediny. Strojca minulosti uprostred súmraku vytvoril magickú formáciu. Uzavrel do nej celú dedinu.

Oblohu z ničoho nič preťal červený blesk. Liu Yue Han pocítil, ako jeho vnútro zavibrovalo. No nezachvel sa len on, zatriaslo sa nebo, hory, lesy, dokonca to vyzeralo tak, že i potok prameniaci na území tejto dedinky sa rozbublal. Náhle chvenie dedinčanov vyľakalo. Povybiehali zo svojich príbytkov, ukazujúc prstom na nočnú oblohu.

Liu Yue Han zdvihol pohľad k nemu. Obrovský mesiac, ktorý bol doteraz mliečne biely, nadobudol jasnú krvavočervenú farbu. Ďalší blesk preletel vzduchom. Ako šíp vrhol sa k zemi a zasiahol jedného z dedinčanov. Nespálil ho však ako blesky, ktoré na zem dorážali počas letných búrok. Namiesto toho blesk rozťal ho napoly.

Dedinčania s hrôzou hľadeli ako jeden z ich priateľov, či známych, azda dokonca i člen rodiny, padol na zem. Dunenie krvavých hromov prehlušil vresk a jakot. Ľudia začali utekať, rozhodli sa zliezť dole z kopca, no magická bariéra uväznila ich vo vnútri. Nechápavo sa obzerali okolo seba, keď vrazili do neviditeľnej steny a padli na zadok. No nech sa snažili utiecť z hory mnohokrát, bariéra nikoho nepustila.

Liu Yue Han hľadel na červené blesky. Sledoval, ako križujú oblohu a nemiznú. S každým jedným úderom padol jeden z dedinčanov na zem, ich telá zdeformované a skrvavené, akoby ich drvil samotný vrch, na ktorom doteraz v pokoji prebývali. No červené blesky z oblohy nemizli. Namiesto toho, spájali sa a vytvárali naprieč fialovou nočnou oblohou sieť žiariacich červených nití. Splietali sa a križovali medzi sebou, ohýbali sa a lámali.

Ďalšie hrmenie prehnalo sa vzduchom. Vreskot dedinčanov stíchol. Všetci boli teraz mŕtvi. Príroda vôkol nich začala sa lámať a rozsýpať. Mŕtvych zasypali skaly z vrcholu hory, na ktorej sa dedina nachádzala, stromy rastúce neďaleko doteraz odolávajúce akémukoľvek počasiu, začali sa lámať. Potok prameniaci na tomto mieste sa zafarbil do červena, krv z mŕtvych tiel zakalila vodu.

Dedina zmizla. Namiesto domčekov, či snehu a zamrznutej zeme sa tu teraz nenachádzalo vôbec nič. Celý magický okruh, do ktorého vstúpili, bol pokrytý iba vyrytou hlinou. Akoby samotná zem pochovala všetko, čo tu kedysi jestvovalo a nažívalo.

„Pozor!" skríkol Chen Zhi Tian.

Vrhol sa na Liu Yue Hana a strhol ho bokom na zem. Dopadli k okraju magickej formácie práve včas, aby sa mohli pozrieť, ako sa cez celé územie tohto poľa v okamihu postavila celá dedina. Cez tmavú hlinu vyrašila zelená tráva. Z plochej zeme narástli drevené chatrče. Po kúskoch trávy preháňali sa kozy.

„Takže tu naozaj kedysi bola dedina," prehovoril Chen Zhi Tian. „A naozaj zmizla."

Liu Yue Han nereagoval na Chen Zhi Tianove reči. Celá táto dedina zmizla z povrchu zemského. Existovalo predsa niečo, čo to muselo spustiť. Ako to ale Wang Liang Shen urobil? A prečo vlastne?

„Vyzerá to tak, akoby celá tá zakázaná mágia narušila poriadok prírody a tá sa zrútila," pokračoval ďalej Chen Zhi Tian.

„Ako môže niekto vôbec dokázať takéto niečo?" opýtal sa ho Liu Yue Han.

Prešli popri opakujúcom sa obraze kôz, ktoré ich nedokázali vidieť, a prechádzali ďalej cez dedinu skôr, ako sa im pred očami opäť prehrá osudný súmrak, počas ktorého bola celá dedina vyvraždená.

„Ak niekto použije zakázanú mágiu, vyberie si daň na jeho tele," Chen Zhi Tian rozumel, kým Yue Han mieril svojou otázkou. „V minulosti som zažil veľké množstvo kultivátorov, ktorí nedbali na rady starších a začali experimentovať so zakázanou mágiou, či kúzlami. Zvyčajne na to doplatili svojim životom, alebo si navodili doživotné následky."

„Ak Wang Liang Shen použil túto mágiu už dovedna aspoň trikrát, ako je možné, že je ešte stále nažive?" opýtal sa Liu Yue Han.

„Potom to nie je ten istý Wang Liang Shen, ktorého poznáš," odpovedal mu Chen Zhi Tian. „Alebo má so sebou nejaký mocný magický nástroj, ktorý robí špinavú prácu zaňho."

Liu Yue Han pocítil, ako mu žalúdok urobil salto. Náhle mu bolo úplne všetko jasné. Zakázaný artefakt zamknutý v Nefritovej veži. Keď ho našiel a vzal ho so sebou, uvedomil si, že bol už niekoľkokrát použitý.

Spriadač nití osudu.

Ťahali sa z neho červené nite symbolizujúce osud človeka. Prečo si nikdy neuvedomil, že červené blesky križujúce oblohu a spôsobujúce chaos, neboli bleskami, ale vláknami osudu? Každý jeden život na svete má svoj vlastný poriadok. Ak sa s ním niekto bude zahrávať a prestane dodržiavať pravidlá prírody, je predsa logické, že sa zrúti azda i samotné nebo.

„Yue Han," Wang Liang Shen sa na neho neprestajne usmieval. „Myslel som si, že si mŕtvy. A potom som sa dozvedel, že si ľuďom v sekte narozprával svoj grandiózny príbeh o tom, že to ja som všetkému na vine. A potom sa človek k tomu ešte dozvie, že istý magický artefakt z Nefritovej veže zmizol." Wang Liang Shen zacmukal jazykom a potom pokrútil hlavou. Podišiel bližšie k Liu Yue Hanovi a vystrel k nemu dlaň. „Vráť mi ten člnok," prikázal mu dôrazne.

„Liu Yue Han?" oslovil ho Zhi Tian.

Liu Yue Han preglgol a potom sa obrátil k svojmu spoločníkovi: „Túto dedinu už ani jeden z nás nezachráni." Vzdialil sa od neho a smeroval k vodám, ktoré boli znova čisté. Minimálne do súmraku, kedy sa celá tragická situácia odohrá znova „No mali by sme aspoň nájsť spôsob, ako vyčistiť zakalené vody z potoka," dodal, otočený chrbtom k Chen Zhi Tianovi.

Rukou siahol do rukáva na svojej róbe a prstami oblapil drevený člnok. Ak ho použije, dokázal by červené zauzlené nite rozmotať a uviesť osudy všetkých týchto ľudí naspäť, na pravú mieru?

No nemal ani poňatia o tom, ako člnok fungoval. Nikto z Mesačnej sekty ich to nenaučil, nakoľko to bol magický artefakt, ktorý sa nemal nikdy použiť. Hoci Wang Liang Shenovi to vôbec neprekážalo.

„Yue Han?"

Liu Yue Han pustil drevený člnok a spýtavo zdvihol pohľad k Chen Zhi Tianovi.

„Čo s tým potokom?"

„Myslíš si, že očistný rituál bude fungovať?" spýtal sa ho Liu Yue Han.

„Môžem skúsiť svoje plamene pri prameni potoka. No netuším, ako to bude fungovať, nakoľko sa práve teraz nachádzame uprostred magickej formácie, v ktorej sa dookola prehráva táto tragická udalosť."

Liu Yue Han prikývol. Možno nebude vedieť použiť artefakt, ktorý sa skrýval v jeho rukáve, na nápravu, no keby ním aspoň dokázal spôsobiť, že sa celá táto tragická situácia prestane opakovať...

„Čo keby sme sa pokúsili zničiť túto magickú formáciu ako prvú," navrhol mu Chen Zhi Tian. „Potom sa možno prehrávanie tohto incidentu zastaví a..."

„Nemyslím si, že to je dobrý nápad," nesúhlasil s ním Liu Yue Han. „Keď som to urobil naposledy, vôbec to ničomu nepomohlo. Namiesto toho sa všetky tie úkazy dostali na oči ostatným ľuďom. Predtým tie udalosti videli iba ľudia, ktorí vstúpili do formácie, no po tom, čo som ju zlomil, som tým iba privolal na seba nechcenú pozornosť."

„Och, takže bola vytvorená preto, aby udržala všetko pod pokrievkou," poznamenal Chen Zhi Tian.

Wang Liang Shen vytvoril magickú formáciu, v ktorej uzavrel svoje pokusné králiky do bubliny. Postaral sa tým tak o to, že aj keď jeho experiment nevyšiel, členovia Mesačnej sekty sa tak nikdy nedozvedeli o tom, čo sa stalo. Ihneď by si totiž červené blesky spojili so magickým artefaktom!

Magická bariéra sa zatriasla.

Liu Yue Han s Chen Zhi Tianom pozreli na seba. Biely žiariaci meč preťal vzduch. Lunaritová čepeľ, navlas rovnaká ako tá, ktorú mal Yue Han, zasvišťala mu tesne popri hlave. Chen Zhi Tian skočil pred neho.

Do magickej formácie vstúpili členovia Mesačnej sekty. Liu Yue Han si zahryzol do pier. Našli ich priskoro. Ešte nestihol odhaliť, o čo sa tu po celý čas Wang Liang Shen pokúšal a nemá žiadny dôkaz o tom, aby ich presvedčil o svojej nevine. Toto nemôže skončiť dobre.

„Mladý muž," majster Zhao Feng podišiel o niekoľko krokov dopredu.

Ostatní členovia Mesačnej sekty zostali stáť za jeho chrbtom. Liu Yue Han si bolestne uvedomil, že sa tam nachádzal každučký jeden člen. Pozrel na svojho shifu, aby mu odpovedal, no vtedy si uvedomil, že majster sa nedíval na neho. Namiesto toho sa díval do očí Chen Zhi Tianovi, ktorý stál pred ním.

Keď Zhao Feng urobil ďalší krok vpred, Chen Zhi Tian tasil svoju zbraň a vystrel ruku do strany, signalizujúc tak, že je ochotný Liu Yue Hana brániť za každú cenu.

„V ten deň, keď sme ťa prišli navštíviť do tvojho chrámu a pýtali sa na nášho učňa, povedal si, že to viac nie je naša starosť," prehovoril majster Zhao Feng. „Zamyslel som sa nad tvojimi slovami a usúdil som, že máš pravdu. No potom som si uvedomil, že Liu Yue Han spáchal činy, za ktoré musí zaplatiť, inak nebude rovnováha na tomto svete nikdy nastolená."

„Nezmysel," odpovedal Chen Zhi Tian hlbokým hlasom. „Liu Yue Han je nevinný a za svoje činy zaplatil, keď spadol z Nebeskej hory, ktorá bola jeho domovom."

„Nedostal celý trest," nesúhlasil s ním majster Zhao Feng. „Yue Han," oslovil svojho adoptovaného syna, „prijmi svoj trest a vráť nám vec, ktorú si ukradol z Nefritovej veže."

„Aký je zvyšok jeho trestu?" spýtal sa Chen Zhi Tian. „Nebolo vyhostenie z Mesačnej sekty už vykonané?"

„Liu Yue Han musí prísť o svoje zlaté jadro," prehovoril Zhao Feng. „Až potom bude prepustený."

Chen Zhi Tian namieril zbraňou na majstra. Jeho drzosť vyvolala u ostatných členov sekty pobúrenie. V momente vzduchom zasyčalo svišťanie tasiacich sa zbraní.

„Mladý muž," pokračoval Zhao Feng pokojným hlasom. „Dovoľ, aby som disciplinoval svojho vlastného syna. Si ešte naivný, no na svete sú isté pravidlá, ktoré človek musí dodržiavať."

Chen Zhi Tian sa zasmial. „Nie som žiadny mladý muž, majstre. Pravdepodobne by som mohol byť váš senior, no rešpektujem vás. Vyzeráte byť rozvážnejší než zvyšok vašej sekty, ktorému túžba po potrestaní zatienila myseľ."

„Toľká drzosť!" prehnala sa ďalšia vlna pobúrenia za majstrom.

„Čo si to o sebe myslí?!"

Zhao Feng vystrel dozadu otvorenú dlaň, aby utíšil soptiacich seniorov sekty. Všetci to boli starší muži, najmladší členovia Mesačnej sekty boli zavraždení Wang Liang Shenom. Zostal už iba Yue Han.

„No nehodlám dopustiť, aby bol Liu Yue Han nespravodlivo potrestaný," deklaroval Chen Zhi Tian jasne. „Jeden z vašich členov sekty bol nespravodlivo obvinený. Nemali by ste azda takéto niečo dôkladne prešetriť? Namiesto toho ste veľmi rýchlo našli svojho obetného baránka."

„Yue Han bol ten, kto spáchal všetky tie ohavné činy!" ozvali sa pokriky z davu.

„Wang Liang Shen!" skríkol Liu Yue Han. „Od samého začiatku som tvrdil, že za všetko môže Wang Liang Shen!"

„Liang Shen je dávno mŕtvy, ty blázon!"

„Načisto prišiel o rozum."

Liu Yue Han pocítil, ako sa ho opäť zmocňuje zúfalstvo, ktoré ho predtým sužovalo niekoľko týždňov, ba mesiacov. Nikto nebol ochotný uveriť mu. Aj napriek tomu, že bol súčasťou Mesačnej sekty od narodenia a videli ho vyrastať.

„Verím ti, Yue Han," prehovoril majster Zhao Feng.

Reptanie a pokriky z davu stíchli.

Prvý červený hrom preťal oblohu. Obloha sa zatriasla, hory zachveli. Prví vydesení dedinčania začali utekať zo svojich chatiek a celé krviprelievanie začalo sa odznova. Členovia Mesačnej sekty sa s hrôzou prizerali, ako im rovno pred očami vymierala celá dedina, ako sa všetko rúcalo, až kým po niekoľkých predlhých minútach plných kriku a utrpenia nenastalo ohlušujúce ticho.

Slnko vyskočilo na oblohu a zničená dedina postavila sa opäť pred ich očami. Liu Yue Han pocítil, ako sa mu vo vnútri rukáva rozlialo teplo. Člnok, ktorý tam po celý čas ukrýval, sa z nejakých príčin zohrial a zachvel. Liu Yue Han ho oblapil studenými prstami a dúfal, že sa magický artefakt upokojí. Počas celého putovania si na ňom nevšimol žiadnu zmenu a teraz, keď boli na vrchole hory, začal sa člnok chvieť.

„Neľudské!" skríkol jeden zo seniorov, ktorého Liu Yue Han považoval za svojho strýka.

„Ako môže takéto niečo spáchať kultivátor, ktorý sa zaviazal chrániť ľudí a bojovať so zlom?!"

Starší členovia Mesačnej sekty nedočkavo namierili svoje lunaritové meče na Liu Yue Hana, ktorý bol kedysi ich bratom. Puto, kedysi silnejšie, než krv, bolo natrvalo prelomené. Liu Yue Han vybral z puzdra visiaceho po jeho boku svoj Yueying. Napätie visiace vo vzduchu sa dalo krájať.

„Nie je potrebný žiadny boj," pokúsil sa o upokojenie celej situácie majster Zhao Feng.

„Nevyzerá to tak, že si to myslia i ostatní ľudia pod vašim velením, majstre," uchechtol sa Chen Zhi Tian. „Veľmi ľahko sa s nimi porátam."

„Zhi Tian," dotkol sa Liu Yue Han voľnou rukou jeho ramena.

„Viem, nezabijem ich," chlácholil ho Chen Zhi Tian. „Viem, že sú pre teba dôležití, aj keď sú to práve oni, čo ťa zradili."

„My a zradcovia? Koľká to irónia!"

„Vôbec nemajú rešpekt voči starším!"

„Môžeme sa o všetkom porozprávať," prehovoril majster Zhao Feng, keď sa pokriky ostatných členov sekty konečne utíšili. „Verím ti, Yue Han," zopakoval.

Členovia Mesačnej sekty stíchli, akoby im niekto bol vyrezal jazyky. Liu Yue Han sa pozrel na svojho bývalého učiteľa a majstra, neveriac jeho slovám. Prečo by teraz zmenil názor?

„Incident, ktorý sa odohral v tejto dedine, sa stal ako prvý v reťazi všetkých týchto nešťastných udalostí," pokračoval majster Zhao Feng. „Zdá sa, že človek, ktorý vykonal tento príšerný skutok, sa ho snažil urobiť v uzavretej magickej bariére, aby sa chýr o jeho počinoch ďaleko nedostal. A bol vo svojom vyčíňaní úspešný, veď sa žiadna z veľkých kultivátorských siekt o tejto dedine nedozvedela, hoci sa začalo tradovať niekoľko zvláštnych povedačiek medzi ľuďmi. No ľudia toho narozprávajú a tí, čo boli odvážni a vyštverali sa do hôr, aby zistili, či táto dedina skutočne zmizla, vrátili sa dole pomiatnutí a nikto z nich nevytiahol ani slova."

Liu Yue Han nervózne prestúpil na mieste. Ak bola táto miznúca dedina ako prvá, muselo to znamenať, že Wang Liang Shen musel ukradnúť magický artefakt niekoľkokrát a potom ho zakaždým vrátiť na svoje miesto, aby si členovia Mesačnej sekty nič nevšimli. Ako sa mu to mohlo podariť? Nefritová veža a magické artefakty v nej mali byť predsa prísne strážené! Jemu samému sa podarilo člnok vziať len preto, lebo všetci boli vonku, kde sa snažili vykonať jeho trest a vežu v ten čas nikto nestrážil.

„V čase, kedy sa tento incident musel stať, nemohol si byť vinník, bol som predsa po celý čas s tebou. Iba jeden z našich členov sa ten deň nenachádzal na Lunárnom vrchu, no to ešte nesvedčilo o tom, či bol práve tento člen v Nefritovej veži."

Yue Han sa zamračil. Takže majster vedel, že magický člnok raz zmizol a bolo to presne v čase, keď Liang Shen nebol na Lunárnom vrchu?

„No stratená vec sa vrátila na svoje miesto a ja som nepočul o žiadnej búrke s krvavými bleskami. Vyzeralo to tak, že zlodej si člnok zobral, ale nepoužil ho. A tak som sa rozhodol tento drobný incident odpustiť bez trestu," pokračoval majster Zhao Feng. „Druhý incident stal sa v dedine Yundong, kedy skutočný vinník hodil na teba všetku vinu. Zhrozený po svojom predchádzajúcom omyle, kedy som benevolentne prižmúril oko, nemohol som si viac dovoliť zaváhať a musel som udržať pevnú ruku. Nesprávne spojil som si incident z minulosti s incidentom v lese za dedinou Yundong. O to viac ma presvedčila skutočnosť, že si vtrhol práve do Nefritovej veže a pribehol k predmetu, ktorý máš stále so sebou."

Chen Zhi Tian sa obrátil k Liu Yue Hanovi. „O čom to rozpráva, Yue Han?" opýtal sa ho. „Čo si zobral z Nefritovej veže a oni to chcú teraz naspäť?"

„Nemôžem to vrátiť," odpovedal Yue Han. „Tento predmet mal byť prísne strážený v Nefritovej veži a aj napriek tomu sa niekomu z našej Mesačnej sekty podarilo odcudziť ho niekoľkokrát. Mal azda tento človek nejakých komplicov?"

Komplici. Aké ľahké a pritom efektívne. Stačí z niekoho urobiť spoluvinníka a všetko je razom jednoduchšie. Preto boli ostatní členovia sekty tak rýchlo ochotní akceptovať, že je pravým vinníkom? Pretože sa v sekte nachádzal ďalší zradca, ktorý ovplyvňoval ich názory?

Tento fakt akoby doľahol naraz na všetkých členov Mesačnej sekty. Dav sa nepokojne zavlnil, namiesto pokrikov rozľahol sa šepot. Kultivátori dívali sa jeden na druhého, premýšľajúc nad tým, či sa medzi nimi neskrýva ďalší zradca. Dôvera v tejto sekte už nič neznamenala.

„Klame!"

„Chce nás stiahnuť so sebou."

Chen Zhi Tian v prstoch pevnejšie zovrel rukoväť Tie Či. „Uteč, Yue Han," povedal mu. „Ja ich trocha zdržím a ty zatiaľ uteč čo najďalej, ako len vieš. Keď to tu vybavím, pokúsim sa vyčistiť ten potok, no nič nesľubujem. A hlavne, myslím si, že tento neporiadok by si mala po sebe upratať sekta, ktorej člen toto všetko spôsobil," pozrel jantárovým pohľadom po mužoch s vytasenými mečmi.

„Zhi Tian," zovrel mu Liu Yue Han plece, stále stojac za ním, „ak tým mužom ublížiš, iba si zbytočne sťažíš tento život ďalšími hriechmi! Budem bojovať s tebou."

Chen Zhi Tian rázne pokrútil hlavou. V očiach mu horel divoký plameň. „CHOĎ!"

Za dunenia ďalších hromov oblohu preťali znova karmínové blesky. Vypukol chaos. Členovia Mesačnej sekty sa vrhli vpred, ignorujúc príkazy svojho majstra, ktorý im kázal, aby prestali.

Chen Zhi Tian k nim obrátil svoju zbraň. Pod obrazom červeného mesiaca, leskli sa lunaritové čepele členov Mesačnej sekty mdlým svetlom. Chen Zhi Tian sa šikovne uhýbal im úderom, presnými a silnými údermi odrážal ich čepele od seba čo najďalej. Kričiaci dedinčania zomierajúci vôkol nich, miešali sa s davom a hoci všetci cez nich dokázali prejsť akoby to bol iba vzduch, ich výkriky ostatných členov sekty stále miatli. Ich donekonečna opakujúca sa hrôza narúšala ich pozornosť. Zato Chen Zhi Tian bol sústredený iba na jeden cieľ – ochrániť Liu Yue Hana.

Členovia Mesačnej sekty pretancovali vzduchom okolo Chen Zhi Tiana. Ich nadľahčené telo sa vďaka technike Qinggong hýbalo nadľudskou rýchlosťou. No Chen Zhi Tian sa nenechal zahanbiť. I on použil navlas rovnakú metódu, aby nadobudol rovnaké tempo. Dorovnať ich rýchlosť bola pre neho hračka.

Jeden zo seniorov zaútočil spredu, priamo sa na neho zahnal mečom. Chen Zhi Tian odrazil jeho úder poľahky svojou zbraňou, no ihneď sa zvrtol, cítiac za chrbtom vražednú auru. Druhý člen sekty už bol za jeho chrbtom, pripravený zasadiť mu smrteľný úder. Kopol mu Chen Zhi Tian silno do zápästia a lunaritová čepeľ presvišťala vzduchom, letiac nahor do neba.

Ďalšie dva meče zablysli sa nebezpečne blízko Chen Zhi Tianovho tela. Prehol sa ako had a zasadil ťažkou zbraňou ďalší úder. Hlučný cvengot zarinčal vo vzduchu, lunaritová čepeľ ďalšieho z nich zachvela sa po silnom údere a potom sa zlomila.

Keď niekoľko čepelí zletelo dole z hory, kde bola táto dedina, začali členovia Mesačnej sekty vrhať sa na Chen Zhi Tiana holými rukami. Iní na neho začali vrhať spirituálnu energiu dúfajúc, že ho dostanú z rovnováhy a jeden z ich bratov bude ho môcť konečne trafiť.

Chen Zhi Tian vyhýbal sa ich úderom, rýchlo a efektívne. Vyskočil do vzduchu a prebehol druhému z nich po chrbte. Stlačil ho svojou váhou k zemi a dopadol do hliny. Narazil kolenom do brucha ďalšiemu, rukoväťou zbrane vrazil mu do hlavy. Odletel muž nabok ako handrová bábika a dopadol do trávy medzi pasúce sa kozy. Tie šklbkali zubami ďalej trávu okolo neho, akoby tam ani neležal.

Opísať toto všetko trvá nejaký čas, ale v skutočnosti sa to odohralo v priebehu jediného okamihu.

„Ako môže byť taký silný?" pozastavovali sa niektorí nad Chen Zhi Tianovými bojovými zručnosťami.

„Úrovňou vyrovná sa aj nášmu majstrovi."

Chen Zhi Tian spokojne prechádzal pomedzi členov sekty ležiacich na zemi a zhadzoval ich meče z hory, iné drvil svojim kovovým pravítkom. I pokúsili sa niektorí ešte brániť, no Chen Zhi Tian sa k nim otočil, v očiach mu ešte stále horeli plamene.

„Ani hnúť! Nechcem si ďalej kaziť svoju karmu kvôli špinavcom, ako ste vy!"