Myslel si, že dnes sa mu bude snívať úplne iná nočná mora, no keď otvoril oči, boli zase dve, akoby sa nikdy nebol zranil. Ihneď sa rozhliadol, aby sa ubezpečil, že vôkol seba vidí iba stromy. Áno, opäť opadávali a pučali. Presne ako v jeho minulosti.

Ani sa len nehol. Namiesto toho so zatvorenými očami očakával, kedy začuje padnúť na zem prvé cupnutie, symbolizujúce začiatok strašidelného príbehu. Zostrelený vták dopadol na zem. Liu Yue Han sa viac k nemu nezohol, už vedel, čo ho bude čakať.

Bolo to presne tak, ako povedal shifu, počas jedného z jeho tréningov. Kultivátor mohol trénovať svoje telo, aby bol fyzický zdatný, no potreboval vytrénovať najmä svoju myseľ. Pri súboji s nadprirodzenými bytosťami totiž tieto príšery omnoho viacej preverovali jeho odvahu a dôvtip, než svaly.

„Počas svojho života budeš mnohokrát čeliť vlastnému strachu," povedal mu vtedy majster Zhao Feng. „Pamätaj si, že strach je tvoj najväčší nepriateľ a až keď sa ho naučíš poraziť, budeš konečne svet vidieť jasným zrakom."

Vedľa neho dopadol na zem ďalší zakrvavený vták.

Liu Yue Han otvoril svoje oči. Obrátil sa tvárou smerom, z ktorého vtedy po prvý raz utekali jeho juniori z klanu. Len čo sa ta otočil, pribiehali k nemu jeho bratia zo sekty. Mal rád svojich shidi. Boli to ešte iba decká, často plní roztopaše a túžbe po huncútstvach. Preto ich seniori často nechávali za trest kľačať vo Veľkej sále, všetkým na očiach. No iba málokedy ich to odradilo od ďalších incidentov. Aj on bol taký, keď bol mladší. Život v Mesačnej sekte bol podriadený prísnym pravidlám a pravidelným tréningom, no on sa aj napriek tomu cítil slobodný ako vták.

Liu Yue Han roztiahol ruky a objal jedného zo svojich juniorov, ktorí sa mu hodili ako prví okolo krku. Zaboril prsty do jeho chrbta.

„Neostáva mi nič iné, len akceptovať svoje vlastné hriechy a žiť s nimi i naďalej," bolo to presne tak, ako mu povedal Chen Zhi Tian.

„Mrzí ma, že som vás nedokázal zachrániť," povedal Liu Yue Han. „Dúfal som, že ako starší a skúsenejší od vás budem schopný vás na našej misii ochrániť. Dali mi vás na zodpovednosť a ja som zlyhal. Budem si to vyčítať do konca života."

Liu Yue Han sa takto rozlúčil s ostatnými juniormi z Mesačnej sekty. Oči ho zaštípali. Keď sa celá časová slučka zopakovala a on ich znova videl umrieť, uvedomil si, že stále vo svojej duši cíti smútok. Ich výkriky a stony ho ale už viac neboleli. Zomreli kvôli jeho neschopnosti a to bol fakt. Teraz už vedel, že na tomto fakte ale nehodno lipnúť. Bolo potrebné sa z neho poučiť. Pokúsi sa zistiť, čo sa vtedy v lese za dedinou Yundong naozaj stalo. Potom nechá nebesá, aby ho potrestali samé.

Pravidelné šušťanie lístia, ktoré sa približovalo, znamenalo, že sa blíži ďalší hosť tejto nočnej mory. Wang Liang Shen vystúpil spoza stromov. Tentoraz nebežal, nenapichol sa mu na meč, nezopakoval žiaden z príšerných hororových scenárov.

Liu Yue Han ho zmätene pozoroval. Ak mal byť Wang Liang Shen súčasťou nočnej mory, potom mal jeho život takisto skončiť tragicky. Wang Liang Shen mu mal vyčítať, že to je všetko jeho chyba. Ale tentoraz sa nič také nestalo.

Liu Yue Han od neho odskočil ďalej. Vytiahol svoj Yueying a obrátil čepeľ proti nemu. Liang Shen sa na neho usmial. Jeho postava sa odrážala v lunaritovej čepeli jeho meča.

Liu Yue Han hľadel na odraz v meči. Toto nebola žiadna ilúzia. V tú noc, keď sa mu tento incident stal, jasne videl v odraze Yueyingu iba tri páry očí. To znamenalo, že jedna z obetí bola iba ilúzia. Wang Liang Shen mal ale tentoraz od ilúzie, či nočnej mory ďaleko.

Padajúce vtáky sa prestali opakovať. Lístie na stromoch prestalo opadávať. Umierajúci juniori zmizli. Spoza ťažkých mrakov vyšiel mesiac a osvetlil ich miesto medzi stromami jasným bielym svetlom. Yueying v Yue Hanovej ruke sa rozžiaril, odrážajúc jeho lúče.

„Chýbal som ti, braček?" opýtal sa Wang Liang Shen.

Žalúdok mu urobil salto, v krku mu vyschlo. Ruka, ktorá zvierala Yueying, sa zatriasla.

„Liang Shen," zamrmlal.

Za iných okolností by sa svojmu údajne mŕtvemu bratovi zo sekty hodil okolo krku a radoval sa, že je nažive. No radosť neprichádzala. Namiesto toho, hrôza napĺňala celé jeho vnútro, rozohnala stádo zimomriavok naprieč jeho chrbtom. Mráz zalial jeho pokožku, po spánkoch stekali mu kvapôčky potu.

„Yue Han," Wang Liang Shen sa na neho neprestajne usmieval. „Myslel som si, že si mŕtvy. A potom som sa dozvedel, že si ľuďom v sekte narozprával svoj grandiózny príbeh o tom, že to ja som všetkému na vine. A potom sa človek k tomu ešte dozvie, že istý magický artefakt z Nefritovej veže zmizol." Wang Liang Shen zacmukal jazykom a potom pokrútil hlavou. Podišiel bližšie k Liu Yue Hanovi a vystrel k nemu dlaň. „Vráť mi ten člnok," prikázal mu dôrazne.

„Prečo sužuješ obyvateľov tohto mestečka nočnými morami?"

„To ťa nemusí zaujímať," odsekol mu Liang Shen. „Chytro, daj mi ho!"

Ticho v lese naplnilo praskanie halúzok a šuchot ďalších krokov. Wang Liang Shen skontroloval pohľadom, kto to prichádza. Podráždene cmukol jazykom.

Liu Yue Han sa vrhol vpred s Yueyingom. Jeho čepeľ iba tesne minula Liang Shena. Vyskočil od zeme a potom ako veverica preskákal z jednotlivých stromov nahor. Liu Yue Han sa rozbehol za ním, no kým pribehol k jednému zo stromov, Wang Liang Shen bol už dávno preč.

Spoza stromov sa vynoril Chen Zhi Tian. Keď zazrel Liu Yue Hana, rozbehol sa k nemu. Liu Yue Han pred neho vystrel otvorenú dlaň.

„Si skutočný Chen Zhi Tian, alebo iba súčasť mojej nočnej mory?" opýtal sa ho.

„Podarilo sa mi prelomiť kúzlo," povedal mu Chen Zhi Tian. „Ale stále som neprišiel na to, ako zničiť tento snový svet. Ale zistil som, že ak sa raz podarí človeku nočnú moru prelomiť, ďalší raz je to omnoho jednoduchšie. No nie každý z dedinčanov to dokáže."

To neznelo ako dialóg z nekončiaceho predstavenia nočných môr. Liu Yue Han odložil svoj meč naspäť do puzdra.

„Za týmto svetom je kultivátor," povedal mu. „Netuším, na aký účel mu toto všetko slúžilo, no bol tu."

„Naozaj? Spoznal si ho?"

Liu Yue Han prikývol: „Bol to Wang Liang Shen."

„Nebola to iba ilúzia?"

„Spočiatku som si myslel, že áno. Ale jeho existencia a správanie sa mi nesnažili navodiť strach. Hoci sa mu aj napriek tomu podarilo vydesiť ma. Ak je tento svet urobený na rovnakom princípe ako bariéra, ktorú vytvoril predtým, budú tu niekde kamene s runami, vďaka ktorým sa mu podarilo vytvoriť toto magické pole. Musíme tie kamene nájsť a zničiť."

„Bude ti vadiť, ak zrovnám celý tento svet so zemou?" opýtal sa ho Chen Zhi Tian.

Liu Yue Han na neho pozrel. V dlani mu horel zlatý oheň. Chen Zhi Tian plánoval spáliť celú túto ríšu. Možno nie najlepšie riešenie, ale definitívne najrýchlejšie.

„Tvoj plameň má očistné účinky."

„Áno, dokáže spáliť a očistiť všetko," odpovedal mu Chen Zhi Tian.

„Nemám z toho dobrý pocit, no nič lepšie mi nenapadá," odvetil Liu Yue Han.

Svet vôkol nich sa zachvel.

„Čo to bolo?"

„Je možné, že niekto vstúpil do tohto sveta?" zamýšľal sa nahlas Chen Zhi Tian.

„Kto by to bol? Dedinčania predsa vedia, že nemôžu zaspať."

„Cítim spirituálnu energiu," prerušil jeho reptanie Chen Zhi Tian. Položil mu ruku za plece. „Je možné, že sem konečne prišli nejakí kultivátori."

„Musíme zdúchnuť."

Liu Yue Han sa spolu s Chen Zhi Tianom ukryli v lesnom poraste. Učupili sa tam a potom sa priblížili o kúsok bližšie, aby cez medzery medzi olistenými konármi dovideli na miesto, kde sa len pred malou chvíľkou nachádzali.

Liu Yue Han pocítil, ako sa mu v hrdle zasekol dych, keď na lesnú čistinku vyšla skupinka kultivátorov. Boli to na pohľad starší muži, odetí v dlhých tmavých róbach odtieňov noci. Na ich pleciach bola dekoratívna výšivka zo strieborných nití. Seniori z Mesačnej sekty.

„Vedel som to!" vykríkol jeden z nich. „Cítiť tu presne tie isté stopy zakázanej mágie, ako ktoré sme našli v tom lese. Takže Liu Yue Han je nažive. A nielen, že sa zo svojich chýb nepoučil, ešte má aj tú drzosť ďalej páchať neprávosti!"

Chen Zhi Tian položil Yue Hanovi ruku na plece. Táto nočná mora nemala so zakázanou mágiou už nič spoločné a predsa bola stále rovnako príšerná. Jeho bratia z vlastnej sekty si stále mysleli, že Yue Han bol skutočným vinníkom. Liu Yue Han si zahryzol do pier, ale nepovedal nič. Ruky zovreté do pästí sa mu zatriasli.

Spomedzi skupinky starších sa vynoril starec so šedivými vlasmi a bradou. Zastal pred nimi s rukami za chrbtom. „Stále nevieme, či je skutočným vinníkom naozaj Liu Yue Han. Netreba robiť unáhlene závery," prehovoril.

„Ale majstre!" nenechal sa odbiť senior. „Je jasné, že Liu Yue Han je vinníkom. Ostatní členovia našej sekty predsa jeho vyčíňanie neprežili!"

„Pokojne sa môže stať, že sa to niekto pokúsil na neho navliecť," odpovedal majster Zhao Feng. „No nad tým sa budeme zamýšľať neskôr. Najprv musíme nájsť a zničiť magickú formáciu, aby si obyvatelia konečne vydýchli."

Liu Yue Han premýšľal nad tým, či sa vynoriť spoza kríkov. Jeho cieľom predsa bolo dostať sa naspäť do Mesačnej sekty, aby im mohol vysvetliť, ako to všetko bolo naozaj. A okrem iného sa chcel svojho shifu opýtať na Fénixovú kliatbu. Majster bol už starý a vedel toho mnoho, určite by im vedel poradiť. No teraz, keď videl, ako v ich očiach stále blčal hnev pri zmienke o jeho mene, nebol si svojim rozhodnutím taký istý.

„Mali by sme ísť," pošepol Chen Zhi Tian.

Liu Yue Han mlčky prikývol.

„Kto je tam?!" skríkol majster Zhao Feng.

Vrhol svoj meč rovno do kríkov, kde sa skrývali Liu Yue Han a Chen Zhi Tian. Obaja sa vrhli do strany, len tak-tak sa vyhli letiacej čepeli. Liu Yue Han sa skotúľal po zemi. Ruka mu dosadla na rukoväť, no veľmi dobre vedel, že keď teraz vytasí Yueying, jeho mesačná žiara ho tým iba prezradí. Už teraz si všetci mysleli, že za incident v tomto mestečku je vinný on. Ak sa tu teraz objaví, už viac nikto o jeho vine pochybovať nebude.

Liu Yue Han zaostal.

Majstrov meč sa obrátil vo vzduchu a letel naspäť na nich. No Chen Zhi Tian nezaváhal ani na okamih. Siahol po svojej jedinej kovovej zbrani, ktorú so sebou mal. Tupá čepeľ ťažkého kovu sa zaleskla v mesačnom svite. Presne miereným švihom Chen Zhi Tian odrazil majstrov meč. Kovy nahlas zacvendžali. Majstrov meč sa rozkrútil vo vzduchu a letel k majstrovi, ktorý ho chvatne zachytil do dlane. Sila Chen Zhi Tianovho nárazu ale bola taká silná, až mu ruku vykrútilo dozadu.

„Teraz, bež!" skríkol Chen Zhi Tian.

Liu Yue Han vyskočil na nohy a dal sa do behu. Chen Zhi Tian sa pustil hneď za ním. Otázkou ale zostávalo, ktorým smerom utekať? Stále sa nachádzali vo svete nočných môr, hoci to teraz vyzeralo tak, že sa žiadne príšerné udalosti viac neodohrávali. Čo urobia, keď dobehnú na koniec tohto sveta? Na rozdiel od toho skutočného, mal tento jasné hranice.

„Kam to vlastne bežíme?" opýtal sa Chen Zhi Tian.

Liu Yue Han mu neodpovedal. Sám netušil, kam ho to nohy nesú. Keď ale vybehol spoza stromov, zistil, že je na začiatku územia Mesačnej sekty. Vôbec nemusel štverať nahor po Nebeskej hore a zrazu sa objavil na Lunárnom vrchu. V tomto svete neexistovala žiadna logika, či pravidlá prírody.

Liu Yue Han zastal a potom sa spýtavo pozrel na Chen Zhi Tiana. V tejto časti sveta sa mu prisnila tá najhoršia nočná mora. Ak budú pokračovať ďalej, určite sa objavia v Striebornom pavilóne a potom bude len otázkou času, kedy sa zopakuje jeho tragický masaker. Stavil by sa, že práve uprostred tejto krvavej drámy sa jeho seniori z Mesačnej sekty dostanú na Lunárny vrch, aby si mohli prezrieť jeho iluzórne vraždenie v plnej kráse.

Liu Yue Han horúčkovito premýšľal. Do Strieborného pavilónu ísť nemohli. A už tobôž nie do Veľkej haly.

„Kam teraz?" opýtal sa ho Chen Zhi Tian.

„Tadiaľto!" povedal mu Liu Yue Han.

Vzal Chen Zhi Tiana za ruku a potom s ním utekal poza Strieborný pavilón. Zadným vchodom vybehli von na cvičisko a ponáhľali sa naprieč mesiacom zaliatou arénou. Liu Yue Han utekal rovno k Nefritovej veži, v ktorej ho predtým zavreli. Keď vstúpili dovnútra, nešli dole do podzemia, kde boli žaláre, ale namiesto toho zamierili po točitých schodoch ťahajúcich sa pozdĺž steny nahor.

Liu Yue Han otvoril dvere na jednej z miestností a zastal. Obrátil sa k Chen Zhi Tianovi. Konečne ho pustil.

„Myslím si, že sme im ušli," povedal zadýchane.

„Snáď sme získali dostatočný náskok," súhlasil Chen Zhi Tian.

Vo svojej dlani opäť vykúzlil zlatý oheň. Hodil ho na zem doprostred nich. Prach na podlahe vzbĺkol. Vôkol nich sa ihneď zdvihol ohnivý kruh. Obkolesil ich a uzavrel pred svetom. Liu Yue Han si myslel, že zacíti bolesť, no veľmi rýchlo zistil, že Chen Zhi Tianove plamene vôbec nepálili. Liu Yue Han zatvoril oči a dovolil, aby ho pohltili.

Keď sa znova prebral, stále ležal na poschodí v izbe, ktorú si prenajali. Chen Zhi Tian sedel na zemi vedľa neho a práve sa preberal.

Liu Yue Han ihneď zoskočil dole z lôžka a začal pomáhať Chen Zhi Tian baliť jeho veci. Sotva ich všetky pobalili, Yue Han rozpačito zastal pri dverách. Nakoľko sa vo svete z nočných môr, ktoré vytvoril Wang Liang Shen, objavili členovia Mesačnej sekty, znamenalo to, že sa nachádzajú v tomto mestečku. Možno sa dokonca nachádzali práve v tomto hostinci.

„Okno bude asi lepšia voľba," povedal Chen Zhi Tian a potom ho otvoril dokorán.

Liu Yue Han viac nezaváhal. Vytiahol z puzdra svoj Yueying a nechal ho vznášať sa vo vzduchu. Vyskočil naň a s prikrčenou hlavou pomaly vyletel von oknom. Keď sa vznášal z vonku neďaleko podobločnice, natiahol k Chen Zhi Tianovi ruku. Ten sa ho pevne chytil a potom vyliezol na okno. Yue Han mu pomohol vysadnúť na meč.

„Asi bude lepšie, keď sa na malú chvíľu nebudeme tvojim seniorom ukazovať na oči," zakričal na neho Chen Zhi Tian.

Liu Yue Han iba nemo prikývol. Návrat do Mesačnej sekty musel počkať.