Liu Yue Han ležal na lôžku a premýšľal. Jeho ošetrovateľ sa v chráme teraz nenachádzal.

Vždy ráno po tom, ako ho ošetril a dal mu vypiť medicínsky tonik horkastej chuti, zmizol kamsi do lesa. Vracal sa iba na obed, aby ho nakŕmil mäkkou ryžovou kašou, ktorú jeho ubolené telo dokázalo poľahky stráviť. Niekedy mu do nej primiešal niekoľko liečivých bylín, inokedy kúsky sušeného ovocia. Pravidelne mu menil obväzy, až kým sa jeho rany nezahojili a utieral mu spotený chrbát vlhkou handričkou namočenej v čistej vode. Po celý ten čas sa takmer vôbec nerozprávali, používali iba najnutnejšie slová na dorozumievanie sa.

Liu Yue Han cítil, ako ho na jazyku svrbelo množstvo otázok. Tento muž bol istotne kultivátor, veľmi dobre ovládal svoju spirituálnu energiu a mal množstvo vedomostí o sektách a kultivácii. Z jeho Qi energie vycítil, že musí byť aj extrémne silný, no v jeho končinách o takomto mužovi nikto nikdy nechyroval. Azda naozaj žil v seklúzii tak ako tvrdil. Nebývalo ničím nezvyčajným, že sa majstri kultivácie často pobrali na osamelé miesto, kde ich nemohol nikto vyrušovať, aby mohli meditovať v úzadí a znásobovať svoju spirituálnu energiu. Tieto meditácie za zatvorenými dverami mohli trvať aj desaťročia. Pre majstrov kultivátorských siekt neboli ničím výnimočné.

Liu Yue Han si spomenul na svojho majstra a na nespravodlivosť, kvôli ktorej skončil na tomto mieste. Hnev zaplápolal v jeho vnútri. Hnev, o ktorom si myslel, že sa už dávno stratil. A hľa, teraz bol opäť tu, v celej sile. Jeho spirituálna energia Qi chaoticky zapulzovala.

Upokojil Liu Yue Han svoju myseľ a utíšil spirituálnu energiu. Nechal ju znova prúdiť svojim telom, liečiť a posilňovať každú jednu bunku. Ak podľahne svojim emóciám, ako sa mu to stalo v deň, kedy ho odsúdili, tentoraz svoju Qi deviáciu už neprežije. Zblázni sa a umrie. No bodavý pocit krivdy vo svojom vnútri neodstráni.

Ľudia, ktorých považoval za svojich vlastných bratov, ho odsúdili a zradili. Nedali mu ani len šancu obhájiť sa. Nenávisť prelievala sa jeho telom ako jed a spôsobovala, že mu tuhla krv v žilách. Túžba po pomste, o ktorej dovtedy nikdy ani neuvažoval, začala sa usádzať v jeho vnútri, zapúšťala do jeho mysle tuhé korienky.

Dvere na chráme sa otvorili a dovnútra vstúpil Chen Zhi Tian. Položil na stôl vrecko ryže, ktoré bol zrejme kúpiť z najbližšej dediny. Obrátil sa k Liu Yue Hanovi.

„Ako sa cítiš?"

„Lepšie," odvrkol Liu Yue Han.

Chen Zhi Tian neveril jeho slovám. Skontroloval prúdenie spirituálnej energie v jeho tele a zamračil sa. Vycítil vnútorný nepokoj, ktorý rástol pod jeho povrchom a zamračil sa.

„Telo sa postupne zoceľuje, ale myseľ slabne," prehovoril.

Liu Yue Han na neho zazrel svojim fialovým okom. Bolo hlboké ako bezodná studňa. Nadýchol sa, pripravený odseknúť mu niečo nepekné.

Vtedy sa bariéra vôkol opusteného chrámu zachvela. Slabé vibrácie prešli vzduchom, ako keď niekto odhrnie záves a pustí ho za sebou. Zvlní sa a chvíľku trvá, kým sa v pokoji vyrovná na svojom mieste.

Liu Yue Han a Chen Zhi Tian stuhli na mieste. Liu Yue Han ihneď vedel, kto vstúpil do bariéry. Posadil sa na posteli, odhodlaný sa brániť, no Chen Zhi Tian vystrel pred seba dlaň a zasiahol ho do hrude. Yue Han dopadol na lôžko. Nedokázal zlomiť zaklínadlo a pohnúť sa, bol ešte stále príliš slabý.

„Neopováž sa ani ceknúť," precedil pomedzi zuby Chen Zhi Tian.

Vstal a ráznym krokom prišiel ku vchodu do chrámu. Liu Yue Han s napätím počúval, ako sa jeho kroky ozývali po kamennej podlahe, postupne sa vzďaľujúc.

„Je tu niekto?"

Liu Yue Han zaúpel, keď začul meno svojho majstra Zhao Fenga. Roky, počas ktorých s majstrom vyrastal, hlásili sa o slovo. Prelomili korienky túžby po pomste. Odkedy prišiel do tohto chrámu, uplynulo už niekoľko týždňov. Jeho shifu už istotne prišiel na to, že je nevinný a teraz ho hľadá, aby sa mu mohol ospravedlniť.

„Vítam vás v mojom skromnom príbytku," niesol sa ošetrovateľov hlas naprieč prázdnym chrámom. „Ako vám môžem pomôcť?"

„Hľadáme istého mladého muža," prehovoril ďalší hlas, zrejme jeden zo seniorov Mesačnej sekty. „Je to zradca a vrah. Pred niekoľkými týždňami spadol z hory, no podarilo sa mu prežiť a utiecť. Odvtedy po ňom pátrame."

Liu Yue Han si zahryzol do pier. Vlákna, ktoré ho doteraz spájali so svojou sektou a ktoré túžil zaceliť, sa pretrhli. Ešte aj po toľkých dňoch boli presvedčení o jeho vine, sami prerezali putá, čo ich spájali. I rozhorela sa túžba v ňom naplno, posilnená trpkosťou jeho prežitých skúseností.

„Aký trest ho čaká?" opýtal sa jeho opatrovateľ.

Liu Yue Han pocítil, ako ho paralyzuje strach. Ten muž sa o neho po celý čas staral, pretože netušil o jeho minulosti. Keď mu teraz jeho členovia sekty narozprávajú všetky tieto lži, čo s ním urobí? Tak bojoval za to, aby tu neskonal a teraz ho azda i vlastnoručne zabije. Pri tom, aký bol stále slabý, to nebude vôbec náročná úloha. Keď pocítil jeho silu z vystretej dlane, hneď vedel, že sa mu nevyrovná ani sám líder Mesačnej sekty Zhao Feng.

„Jeho sekta rozhodla, že ho vyhostia zo sekty," odpovedal senior. „Len chceme vedieť, čo sa s ním stalo."

Nastalo ticho.

Liu Yue Han pocítil, ako mu po tvári stiekla osamelá kvapôčka potu. Naprázdno preglgol.

„Daozhang [Daodžang]," oslovil ho Chen Zhi Tian, „takéhoto muža som tu nevidel, už roky žijem v tomto chráme v osamelosti a skromnosti. Nakoľko bol ale vyhostený, nie je jeho osud už iba červeným prachom sveta smrteľníkov?"

Liu Yue Han počul urazené hundranie jedného zo seniorov, no odpovedal majster Zhao Feng. „Máte pravdu," prehovoril po chvíli, „to, čo sa s ním stane, viac už nie je záležitosťou Mesačnej sekty. Poďme."

Bariéra sa po chvíľke opäť zavlnila, kultivátori Mesačnej sekty zrejme už odišli. Chodbou sa opäť niesli svižné kroky jeho ošetrovateľa. Zaklínadlo, ktoré Yue Hana držalo na lôžku, povolilo. Yue Han sa posadil na posteli a sledoval, ako vošiel dovnútra.

„Prečo si im klamal a zachránil ma?" opýtal sa ho Liu Yue Han. „Povedali ti predsa, že som vrah a zradca."

Chen Zhi Tian na neho pozrel. Liu Yue Han zatajil dych.

„Žil som dosť dlho na to, aby som veľmi dobre vedel, že niekedy veci nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdá. Chcem počuť aj tvoju verziu príbehu."

Liu Yue Han sklopil pohľad. Hľadel na prikrývku, ktorou bol zakrytý. Nedokázal sa pozrieť do tých jantárových očí, ktoré videli rovno do jeho duše. Srdce v hrudi sa mu divo rozbúšilo. Po tom príšernom incidente, ktorý sa odohral v lese za dedinou Yundong túžil iba po jednej veci – aby mu dal jeden jediný človek príležitosť a vypočul si ho. Aby mu dali šancu brániť sa a bojovať za seba.

„Aké je tvoje meno?" opýtal sa ho.

„Chen Zhi Tian," odvetil. „A aké je meno toho hľadaného kultivátora, ktorý už viac nie je členom Mesačnej sekty?"

„Liu Yue Han."