Niekoľko stoviek li, na západ od Mesačnej sekty, nachádzal sa spustnutý les. Noha človeka nevkročila sem už storočia. Miesto, ktoré bolo kedysi okupované ľuďmi, rozhodla sa príroda vziať si späť. Zarástla udupaná hlina hrubým lesným porastom. V tieni hlbokého lesa, rozliezol sa po tráve mäkučký voňavý mach a magické liečivé bylinky. Lesná zver pokojne sa tu popásala, nerušená ľuďmi z mesta či dediny. Najbližšie osídlenie bolo vzdialené asi dvesto li.

V srdci tejto opustenej krajiny nachádzal sa malý kamenný chrám. Pred stovkami rokov bol populárnym miestom pre veriacich, ktorí sa sem chodili modliť k svojim bohom. Teraz vymizol z pamäte a histórie ľudstva. Sýte farby už dávno vybledli a opadali zo stien skúšaných vetrom. Vyrezávané ornamenty zobrazujúce náboženské symboly a príbehy pod vplyvom počasia zmizli. Z pútnického miesta zostala iba stará budova ohlodaná zubom času.

I tu vkrádala sa všemocná príroda, aby si mohla vziať to, čo jej kedysi patrilo. Hrubé kamenné múry boli teraz husto obrastené ťahavou zeleňou, skrývajúc tak chrám pred očami nezvaných hostí.

V tomto opustenom kraji vládne hlboké ticho, prerušované slabým šuchotom lístia a šepotom vetra, nesúceho so sebou ozveny zabudnutých modlitieb. Toto miesto je stelesnením pokoja a osamelosti.

No vstupné vchodové vráta vedúce do chrámu sú zasadené pevne. Keď by ste ich otvorili a vošli dovnútra, neprivítali by vás vlákna pavučín, či kúdole zabudnutého prachu. Nie, nie. Chrám je vo vnútri čistý a dokonca na kamennom oltári vpredu horí sviečka. Niekto tu predsa len býva.

Na zemi pred oltárom pri horiacej sviečke sedí mladý muž Chen Zhi Tian [Čen Dži Tien]. V pozícii lotosového kvetu so zatvorenými očami medituje. Jeho Qi energia prúdi jeho meridiánmi v tele a robí z neho súčasť tohto opusteného sveta. Sedí tak nehybne, až by ste si ho pomýlili so sochou, nebyť jeho pravidelného hlbokého dýchania.

Dlhé vlasy farby čierneho čaju padajú mu rozpustené na plecia. Jeho tvár pôsobí mlado, nevidno na nej ani jednu vrásku. Na širokej sánke nebadať ani jednodňové strnisko. Plecia a hrudník ma široké, chrbát svalnatý a rovný. Nohy hrubé a mocné. Vyzerá skôr ako vojnový generál a hrdina, než tichý mních patriaci do chrámu. A predsa, pokoj ktorý vyžaruje, napovedá, že má ďaleko od mužov túžiacich po krvi, či pasujúcich sa s vnútornými konfliktmi.

Chen Zhi Tian preferuje samotu. Ľuďom sa vyhýba. Práve preto utiahol sa do tohto chrámu, kde ho určite nikto nebude hľadať. A niekoľko desaťročí sa mu to i úspešne darí. Ako potulný kultivátor, nepatrí do žiadnej kultivátorskej sekty a nie je ani viazaný žiadnymi jej pravidlami. A je odhodlaný nevstúpiť do politiky medzi ne.

Chen Zhi Tian prežil dnes deň ako každý iný. Ráno sa umyl a ponaťahoval, potom doobeda trénoval bojové umenia. Na poludnie vyšiel si na prechádzku do lesa, kde nazbieral niekoľko sezónnych liečivých bylín a plodov. Vrátil sa naspäť do chrámu, kde si trocha zajedol. Poobede, keď ešte jesenné slnko bolo nízko na oblohe, pustil sa do čítania jednej zo svojej obľúbenej zbierky básní od starobylého poeta. Keď sa zošerilo, znova trénoval a večer, keď okolité tvory v lese zaľahli do svojich brlohov, utiahol sa i on naspäť do chrámu. No namiesto spánku preferoval meditáciu. Preto sedel teraz rovný ako svieca na podlahe chrámu, kultivujúc svoju spirituálnu energiu, myseľ a zmysly.

Náhle ho niečo vyrušilo – cez ochrannú bariéru neďaleko jeho chrámu čosi prepadlo.

Chen Zhi Tian pomaly otvoril svoje tmavohnedé oči. V odraze plameňa sviečky, leskli sa ako jantár. Chvíľu nehybne sedel a naplno vnímal všetkými zmyslami, čo sa okolo neho odohráva.

Chaotická energia Qi zapulzovala na okraji jeho poľa. Toto nebolo žiadne zviera, ani zatúlaný dedinčan – do jeho teritória sa dostal nejaký kultivátor. Kultivátor v blízkosti stavu Qi deviácie. A podľa energie čo vyžaroval, i veľmi blízko smrti.

Chen Zhi Tian sa postavil a potom vyšiel z chrámu. Svižným krokom kľučkoval pomedzi stromy, až kým nevyšiel na mesiacom zaliatu lesnú čistinku, kde sa často zvykla popásať zver.

Uprostred trávnatého porastu zafŕkaného krvou ležal na zemi polomŕtvy mladý muž. Vedľa neho sa v tráve odrážala od mesačného svitu čepeľ.

Chen Zhi Tian podišiel bližšie k mladému kultivátorovi. Prstom sa dotkol jeho zakrvaveného zápästia. Kým čítal spirituálnu energiu prúdiacu v jeho tele, všimol si nespočetné množstvo rán. Muž krvácal zo všetkých siedmych dutín, dokonca to vyzeralo tak, že jedno z jeho očí chýbalo. Bodné rany a škrabance vyzerali byť po mečoch. Toto nemohlo byť po súboji od jedného protivníka. Muselo ich byť omnoho viac.

Chen Zhi Tian pustil jeho ruku a potom sa zdvihol. Stopy napovedali, že sa jedná o konflikt medzi členmi kultivátorských siekt. Možno dokonca všetci patrili iba do jednej z nich. Do takých sporov bolo nehodné púšťať sa. Chen Zhi Tian sa otočil, odhodlaný nechať mladého muža zomrieť.

No len čo urobil prvý krok, zastavil sa. Pohľadom znova prešiel po mladom mužovi. Bezvedomie ho vyslobodilo z veľkých bolestí, no bolo jasné, že jeho telo dlho nevydrží. Chvíľku zvažoval svoje možnosti, odhodlaný nenarušiť pokojný život, ktorým si doteraz nažíval. No nechať niekoho napospas osudu sa mu takisto nepozdávalo.

Vrátil sa k mladému mužovi v zakrvavených čiernych róbach. Jeho meč ležiaci na zemi si zastrčil za pás a umierajúceho kultivátora vzal na ruky. Zložil sa v jeho objatí ako bábka, čo napovedalo o množstve zlomenín. Kým s ním kráčal k opustenému chrámu, mladému kultivátorovi sa z úst neprestajne valila krv. Ak krvácanie neprestane, čochvíľa umrie.

Chen Zhi Tian otvoril dvere na svojom chráme a uložil umierajúceho muža na lôžko. Potom sa začal prehrabávať v poličkách, až kým nenašiel liečivé pilulky vyrobené z medicínskych rastlín. Nasypal si do dlane tri okrúhle guličky a potom ich vložil kultivátorovi do úst.

Sadol si na zem vedľa jeho lôžka a do rúk znova chytil jeho zápästie. Jeho spirituálna Qi energia začala razom prúdiť do mladého muža. Utíšila zúriacu búrku v jeho vnútri, premenila bubnujúce pulzovanie na tečúcu rieku. Muž ležiaci na lôžku sa pohol a prehltol, kĺzajúci sa na hrane medzi bezvedomím a vedomím. Chen Zhi Tian vycítil, že zlaté jadro kultivátora bolo poškodené. Vylial doň svoju spirituálnu energiu a ono sa začalo pomaličky zoceľovať. Zničené meridiány začali opäť plniť svoju funkciu.

Chen Zhi Tian pustil jeho ruku a opäť vstal. Podarilo sa mu zastaviť krvácanie a kultivátor prehltol bylinkovú medicínu. No to ani zďaleka nestačilo na také vážne zranenia, aké mal tento človek. Bude musieť uvariť množstvo liečebných tonikov, ak ho bude chcieť zachrániť.

Počas svojho života v týchto lesoch sa Chen Zhi Tianovi podarilo nazhromaždiť veľké množstvo liečivých rastlín s rôznymi účinkami. Kým zhľadúval svoje jednotlivé zásoby, zišlo mu na um, že bude lepšie, keď pripraví čerstvý tonik. Kým medicínsky tonik slabo klokotal na ohni, Chen Zhi Tian vyzliekol mladého muža zo špinavých šiat, aby mu mohol umyť rany. Podarilo sa mu ich vyčistiť a zaviazať. Starosti mu robilo najmä chýbajúce oko mladého muža. Dúfal, že sa mu ani jedna z rán nezapáli a nedostane infekciu. To by s jeho oslabeným telom urobilo rýchly proces.

A tak strávil celú noc tým, že do neho po troške lial medicínsky toník a svoju vlastnú Qi energiu, sediac vedľa lôžka svojho pacienta. Vyčerpaný z toľkej straty vlastnej spirituálnej energie, jeho hlava ovisla na lôžko a Chen Zhi Tian zaspal po dlhej dobe bezsenným spánkom.