Liu Yue Han netušil, ako dlho sedel zamknutý v Nefritovej veži. Podzemný žalár nemal žiadne okno. Nakoľko tieto cely boli postavené práve pre prípadné nepokoje Mesačnej sekty, boli zostavené tak, aby jej členovia nemohli vo svojom väzení načerpať spirituálnu energiu z mesiaca.

Shifu povedal, že na poludnie rozhodne rada starších. Yue Han mal pocit, že sa blížil večer, no jeho celu ešte stále nikto nebol navštíviť, aby mu povedal výsledok a jeho trest. Možno ho oslobodia. Možno zistia, že tie knihy mu tam niekto iba podstrčil. Možno zistia, že zo štyroch tiel členov Mesačnej sekty je jedno iba ilúzia...

Začul cvaknutie kľučky na vrátach do Nefritovej veže a vyskočil na nohy. Ihneď sa hodil k mreži a žmúril do tmy, aby zistil, kto to k nemu kráča.

„Shifu?" zavolal.

„Majster Zhao Feng tu nie je," prehovoril k nemu senior sekty, čo sa prišiel na neho pozrieť. „A už sem za tebou ani viac nepríde. Mám za úlohu ťa vyviesť von do arény, kde bude nad tebou vynesený rozsudok."

Liu Yue Han pocítil, ako mu z tváre vyprchala všetka krv. Sledoval, ako senior sekty otvoril mrežu a potom ho spútaného chytil za lakeť a šikoval von z Nefritovej veže.

Nádej, ktorá ho po celý čas držala pri zmysloch, ho začínala opúšťať. Yue Han pocítil vo svojom vnútri zaplápolať slabý plamienok – zlosť z nespravodlivosti. Čo to je za súdny proces, keď ho po celý čas ani len nevypočuli? Nedali mu vôbec priestor na to, aby sa mohol brániť.

Senior sekty ho vyviedol von do arény. Každý jeden člen, ktorý sa momentálne nachádzal na území Mesačnej sekty, stál na cvičisku v aréne. Boli rozostavaný do kruhu a uprostred bolo prázdne miesto, určené pre neho.

Senior ho tam dotiahol a potom sa postavil do kruhu medzi ostatných. Liu Yue Han pohľadom prechádzal z jednej tváre na druhú, no nenašiel ani kvapku súcitu. Všetci členovia sekty boli už presvedčený o tom, že bol skutočným vinníkom. Majster Zhao Feng sa na neho díval, stojac medzi ostatnými členmi, na jeho tvári prebrázdenej vráskami mozaika nečitateľných emócií.

„Shifu!" zavolal na neho Yue Han. „Som nevinný, shifu! Je to pasca!"

„Mlč, Yue Han!" okríkol ho ďalší člen sekty. „Zabil si štyroch najmladších členov našej sekty a ešte máš tú drzosť klamať nám do očí?"

„Prečo sa ma nikto neopýtal na moju verziu?" kričal Yue Han.

Stál uprostred kruhu a snažil sa vyslobodiť, no spirituálne reťaze sa mu každým jeho vzdorovaním pevnejšie zabárali do tela. Členovia sekty sa hľadeli na to, ako zápasí so svojimi putami, no nikto z nich sa neunúval zovretie uvoľniť.

„Je to sprisahanie!" kričal zúfalo Yue Han. „Shifu! Robíte veľkú chybu."

Majster Zhao Feng pristúpil o krok bližšie. Hanlivé pokriky ostatných členov sekty stíchli.

„Liu Yue Han," prehovoril majster Zhao Feng, „členovia Mesačnej sekty rozhodli o tvojej vine. Tvojim trestom bude odobratie zlatého jadra a vyhostenie z Mesačnej sekty."

Liu Yue Han prestal odporovať. Podlomili sa mu nohy. Padol na kolená do hliny uprostred arény a s otvorenými ústami hľadel na svojich bratov zo sekty.

„Shifu?" zakvílil.

Myslel si, že ho zavrú, alebo ho bude čakať nejaký fyzický trest. Koniec koncov, neochránil predsa svojich bratov. No nikdy by mu nenapadlo, že sa k nemu budú správať ako k skutočnému vrahovi a zradcovi. Oni naozaj verili tomu, že ich zavraždil. A preto sa postarali o to, aby dostal trest, ktorý bude znášať po zvyšok svojho života.

„Toto nemôže byť pravda, však?"

Nikto mu neodpovedal. Liu Yue Han pocítil, ako sa ho začína zmocňovať panika.

Zlaté jadro bolo pre kultivátorov nesmierne dôležité. Trvalo roky, kým sa im podarilo skondenzovať energiu Qi a vytvoriť zlaté jadro, ktoré sa potom stalo základom ich spirituálnej moci. Násilne ho niekomu odobrať z tela bola zložitá procedúra a niekedy bola riskantná i pre človeka, ktorý tento akt vykonával.

Ak mu z tela odstránia jeho zlaté jadro, príde o svoje magické schopnosti. Nielen, že viac z neho nebude kultivátor, bude dokonca ešte slabší, ako priemerný človek. Nezriedka kultivátori po strate svojho zlatého jadra zomreli. A predsa, prísť o jadro a žiť ďalej bolo ešte horšie, než samotný trest smrti.

Yue Han pochopil správu, ktorú k nemu vyslali členovia sekty: „Odstránime tvoje zlaté jadro, aby si sa stal bezvládnym a potom ťa zhodíme z Lunárneho vrchu medzi obyčajných smrteľníkov. Naša sekta s tebou už nechce mať nič spoločné."

Liu Yue Han nemal žiadnych žijúcich príbuzných a ľudí z tejto sekty považoval za svoju rodinu. A teraz boli ochotní ho vyhostiť z Mesačnej sekty. Akoby puto, ktoré medzi sebou roky budovali, nič neznamenalo. Rozhodli sa ho preťať.

V tichu na Lunárnom vrchu sa začal ozývať mužský smiech. Boli to Yue Hanove pery, čo ich vydávali. Zaklonil hlavu dozadu, prehnúc sa v chrbte a potom sa nahlas rozosmial. Z očí mu tiekli slzy, líca mu vykrúcali kŕče.

„Ahahahahahah!"

Bratia z Mesačnej sekty sa na neho mlčky pozerali, neskrývajúc na svojich tvárach odpor. Niektorí pozreli na jeden na druhého, váhajúc, či ho neumlčať úderom, alebo kopancom, no majster Zhao Feng iba mlčky pokrútil hlavou.

Liu Yue Han sa konečne prestal smiať. Prstami spútaných zápästí si utrel z očí slzy a potom sa pozrel na členov Mesačnej sekty. V jeho fialových očiach horel purpurový plameň plný hnevu.

„Wang Liang Shen!" zareval z plných pľúc. „Máš to, čo si chcel! Celá sekta ti teraz zobe z ruky. No ak si myslíš, že získaš moje zlaté jadro, tak to sa mýliš! Hahahah!"

Jeho zúfalé výkriky členov sekty prekvapili.

„O čom to hovorí?" niesol sa šepol v aréne.

„Wang Liang Shen je predsa mŕtvy."

„Načisto mu preskočilo."

„Zbláznil sa. Zbláznil."

„Samozrejme, že je šialený. Nikto normálny by predsa nezmasakroval vlastných bratov zo sekty!"

„Ako je možné, že sme si to na ňom doteraz vôbec nevšimli?"

„Dosť bolo rečí," prerušil členov sekty majster Zhao Feng. „Vytvorte formáciu. Musíme odobrať jeho zlaté jadro."

Členovia sekty sa vrátili na svoje miesta a potom spojili prsty oboch rúk v špeciálnej pečati. Začali si pod nosom hundrať zaklínadlo a pod Yue Hanom na zemi zasvietil magický kruh.

Liu Yue Han sa postavil na vlastné nohy. Pohľadom prebodával jednotlivých členov sekty, no vyzeralo to tak, že nikto viac nie je ochotný brať ho vážne.

„Shifu," prehovoril k svojmu učiteľovi a otcovi.

„Vzdaj sa, Yue Han, a dovoľ, aby sme ti odobrali zlaté jadro. Taký je tvoj osud."

„Odsudzujete ma za niečo, čo som neurobil. Ak neprestanete s magickou formáciou, budem vás musieť naozaj napadnúť. Napadnutie iného člena sekty je závažný čin a bude musieť byť potrestaný. Nechcem vám ublížiť."

„Mrzí ma to, Yue Han, ale rada už rozhodla."

Yue Han sa chytil za hlavu. Adrenalín a strach, ktorý mu doteraz prúdil telom, prevzal nad ním kontrolu. Jeho myseľ nedokázala uveriť tomu, čo sa mu práve deje. Ak dokončia magickú formáciu, skončí horšie ako zbitý túlavý pes.

Cesty späť viac nebolo...

Vlny spirituálnej energie prúdiace jeho telom sa obrátili. Qi energia zapulzovala.

„Rýchlo! Musíme dokončiť magickú formáciu! Vstupuje do stavu Qi deviácie!"

Liu Yue Han zreval od bolesti. Pulzovanie a oheň, ktorý vtedy cítil v lese predtým ako odpadol, mu znova spaľoval hrudník. Pocítil, ako sa jeho vedomie začína strácať. Snažil sa ovládnuť svoju myseľ, no chaos a zúfalstvo v jeho vnútri spôsobovalo, že prestával ovládať svoju moc. Prýštila von z jeho tela v ostrých vlnách a narážala do reťazí, čo ho spútavali.

Spirituálne putá sa s hlasným praskotom pretrhli.

Liu Yue Han pocítil, ako Qi energia v ňom explodovala, odhodiac niekoľkých starších členov sekty dozadu. Jeho kroky boli ľahké a rýchle. V momente lietal po aréne ako drak a zrážal ostatných členov sekty na zem.

Žilky v očiach mu popraskali, jeho obraz sa ponoril do strašidelnej červenej farby. Členovia sekty sa mu snažili postaviť a útočili naňho viacerí naraz, no magická formácia bola už zničená, proces odoberania jeho zlatého jadra sa zastavil.

„Yue Han!" zvrieskol na neho majster Zhao Feng.

No Yue Han viac nevnímal to, čo sa dialo naokolo. Vnímal iba bytosti pobehujúce po aréne, vyžarujúce vlastnú spirituálnu energiu. Jeho vedomie prichádzalo a odchádzalo. Telo začalo podliehať chaotickej Qi energii skákajúcej v meridiánoch a tryskajúcej z každej jednej bunky. Z uší, nosa, očí a úst sa mu valila krv.

Uprostred tohto chaosu majster Zhao Feng švihol mečom. Liu Yue Han pocítil blížiacu sa energiu a uskočil práve včas, vyhnúc sa smrteľnému úderu. Špička čepele jeho majstra trafila namiesto krku tvár. Pravé oko sa pri kontakte s ostrím roztieklo ako mäkké bielko z vajíčka.

Ostrá bolesť spôsobila, že pulzujúca Qi energia na okamih zastala. Majster Zhao Feng ihneď schmatol Yue Hanove zápästie a zovrel prsty. Keď pocítil, v akom vnútornom nepokoji sa jeho žiak nachádza, zovrelo mu srdce.

Yue Han na neho hľadel svojim nepoškodeným fialovým okom. Sťažka dýchal a extrémne krvácal. Telo mal doráňané nielen od mečov vlastných bratov zo sekty, ale aj od chaotickej spirituálnej energie, ktorá ho požierala zvnútra..

„Yue Han, nechcem ťa zabiť," prosil ho Zhao Feng.

Yue Han sa mu vytrhol. Pohľadom skontroloval situáciu v aréne. Všetci z Mesačnej sekty prežili jeho psychotické vyčíňanie, no dokázať nevinu mu to veru nepomôže. Bol iba jeden spôsob.

Yue Han vyrazil vpred k Nefritovej veži, ktorá bola teraz kvôli rozpútanému chaosu v aréne nestrážená. Majster Zhao Feng mu bol v pätách. Yue Han vrazil do širokých vrát vedúcich do veže.

Bol tu po celý čas zatvorený, čo znamenalo, že aj jeho zbraň sa musela nachádzať v niektorej z miestností na poschodí.

Sťažka preskakoval po schodoch, kontrolujúc miestnosť za miestnosťou. Jeho magický meč Yueying vycítil jeho energiu. Vyslal k nemu svoje volanie a Yue Han ho zachytil. Vrazil do dverí a vletel dovnútra miestnosti, ktorá slúžila ako zbrojnica. Bolo v nej množstvo mečov a zbraní, ktoré boli vyhotovené zo začarovaných materiálov a mali často magické schopnosti.

Yueying mu poľahky vletel do dlane. Jeho mesačná energia pôsobila na vnútorný chaos v Yue Hanovej duši ako balzam. Zovrel rúčku meča v prstoch a bol pripravený odísť, keď začul volanie ďalšej magickej zbrane.

Za chrbtom mu dupali približujúce sa kroky jeho majstra, no Liu Yue Han viac na to nedbal. Namiesto toho podišiel bližšie aby zistil, čo ho to volá.

Okrem rôznych zbraní v tejto časti boli uskladnené i magické artefakty. Liu Yue Han niektoré z nich ako učeň zahliadol a vedel o nich, no vždy to bolo pod prísnym dohľadom členov sekty. Nikdy by mu ani nenapadlo, že bude mať príležitosť pozrieť sa na tieto magické predmety zblízka a možno na ne i siahnuť.

Liu Yue Han zastal pred hodvábnym zdobeným vankúšikom, uprostred ktorého ležal jeden zo vzácnych a extrémne starých magických artefaktov, ktorý Mesačná sekta po stáročia ukrývala v Nefritovej veži.

Spriadač nitiek osudu.

Bol to drevený člnok, o ktorom sa tradovalo, že má magickú schopnosť spriadať červené nitky osudu akejkoľvek bytosti. Nite namotané na Spriadači nitiek osudu boli utkané z éterickej esencie duší. Majiteľ tohto spirituálneho artefaktu mohol vstúpiť do duchovnej ríše a manipulovať s osudom jednotlivých duší, aby tapisériu ich života pretvoril na svoj vlastný obraz.

Povrávalo sa, že člnok bol vytesaný z dreva stromu, ktorý rástol desaťtisíc rokov v posvätnom háji. Zdobili ho vyrezávané ornamenty znázorňujúce šesť ciest cyklu reinkarnácie.

Používanie tohto artefaktu bolo prísne zakázané, nakoľko jeho užívateľ mohol manipulovať osudmi iných bytostí a uviesť svet do chaosu.

Liu Yue Han zastal pred týmto člnkom a keď sa naň lepšie pozrel, uvedomil si, že na ňom videl lesknúť sa namotané tenulinké vlákna karmínovej farby. Pripomínali mu pavučinu, ktorú videl v lese v dedine Yundong tesne predtým, ako stratil vedomie.

Nite na člnku boli povolené a rozpletené – zakázaný artefakt už niekto použil!

Liu Yue Han natiahol svoju ruku a potom sa zakrvavenými trasúcimi prstami dotkol magického člnku. Artefakt žiaril tlmeným svetlom i napriek tomu, že nebol vyrobený zo žiadneho kameňa, či kovu, ktorý by odrážal mesačné svetlo prúdiace do zbrojnice Nefritovej veže. Volal ho svojim leskom k sebe a Yue Han netušil, prečo.

V hlave mu skrsla spásonosná myšlienka.

Ak použije člnok na to, aby zmenil svoj osud, možno si ho členovia Mesačnej sekty konečne vypočujú. Možno ho obvinia z použitia zakázaného artefaktu, ale bude to stále lepšie, ako keby ho obvinili z vrážd, za ktoré nebol zodpovedný.

„Yue Han!"

Yue Han sa obrátil.

Majster Zhao Feng stál vo dverách zbrojnice a hľadel na svojho žiaka. „Ulož ten člnok naspäť na svoje miesto," povedal mu pokojným hlasom.

„Neveril si mi," odvetil Yue Han.

Zovrel v dlani člnok a prebehol k oknu. Otvoril ho a vyskočil z veže, vysadol na svoj Yueying meč. No jeho nestabilná spirituálna energia spôsobila, že meč sa pod ním zatriasol. Yue Han stratil rovnováhu a zletel z veže.

Keď dopadol na zem, chaos na Lunárom vrchu naplnilo nepríjemné praskanie jeho kostí. Yue Han pocítil, ako mu zlomené ostré časti kostí prepichli vnútorné orgány. Rozkašľal sa a na zem dopadla spŕška krvi. Snažil sa svojou Qi zahojiť rany, no spirituálna energia v jeho tele bola nevypočítateľná.

Horko-ťažko vstal a silou vôle sa polomŕtvy posúval k najvyššej časti Lunárneho vrchu, podopierajúc sa o pevnú čepeľ Yueyingu.

Okolitý krik ho ubezpečil, že členovia sekty ho aj naďalej prenasledovali. Počul svišťanie mečov vo vzduchu. No nedostal žiadny úder, nikto na neho viac neútočil. Všetci videli, že je iba otázkou času, kedy zomrie.

Neexistoval kultivátor, ktorý by bol schopný prežiť stav Qi deviácie. Čochvíľa jeho disharmonická spirituálna energia vybuchne a vezme si so sebou aj jeho doráňané telo. Zlaté jadro nalomené nedokončenou magickou formáciou a bolestivým pulzovaním sa rozpadne i samé. Nebude viac ani Liu Ming Jing, no ani Liu Yue Han.

„Yue Han, ziď dole!" kričal na neho majster Zhao Feng.

Liu Yue Han by mu bol rád vyhovel. No nachádzal sa v situácii, v ktorej už nebolo možné vycúvať.

Chrbát mu prehol záchvat krvavého kašľa. Kolená sa mu podlomili a ruka naprázdno hrabla vo vzduchu. Liu Yue Han stratil rovnováhu a potom prepadol cez vrchol Lunárneho vrchu. Zletel dole do rokliny Nebeskej hory, s Yueyingom v pätách a člnkom v ruke.

„YUE HAN!" majster Zhao Feng nazrel ponad okraj vrchola. „Na čo čakáte?!" skríkol na ostatných členov sekty. „Musíme zletieť dole pod horu a to rýchlo! Musíme ho nájsť."

Liu Yue Han padal dole z vysokej hory. Natiahol ruku a pokúsil sa zachytiť svojho meča, ktorý letel vedľa neho. Yueying sa pod jeho dotykom zdráhal, jeho trajektória bola chaotická a splašená, akoby sám meč vnímal, že jeho majiteľ čochvíľa umrie a netušil, kam ho odviesť. Vyliezť naň bola neuskutočniteľná úloha.

Yue Han oslabený súbojom a vlastnými zraneniami povolil zovretie. Prsty sa mu zošmykli z rukoväte meča a už letel rovno k zemi.

Spriadač nitiek osudu v jeho druhej dlani zapulzoval.

Liu Yue Han neho pozrel. „Prečo si ma k sebe privolal, keď nemáš záujem zmeniť môj osud?" opýtal sa ho.

Člnok neodpovedal. Namiesto toho začal vôkol seba rozmotávať tenulinké červené nitky. Spútali Liu Yue Hana s jeho magickým mečom. Yueying prudko zmenil smer, vyhol sa ostrým bralám Nebeských hôr a spolu s Yue Hanom letel preč sťa šíp.

Pod Nebeskú horu dopadla iba mláka jeho krvi.

Yue Han netušil, ako dlho letel. Jeho vedomie sa strácalo a vynáralo. Keď zacítil, že dopadol na zem, otvoril svoje nezranené oko. Yueying ležal vedľa neho na lesnej čistinke, vlhké opadané lístie stlmilo jeho pád. Yue Han sa natiahol a schoval člnok do vrecka svojej zakrvavenej a špinavej róby. Bolelo ho celé telo, meridiány mal zničené od chaotickej Qi energie. Cítil, že sa blíži jeho posledná chvíľa.

Zhlboka vydýchol a zavrel oči.