Liu Yue Han vybehol von zo Slnečnej citadely. Vytasil svoj meč Yueying a hodil ho do vzduchu. Jeho bledá lunaritova čepeľ sa pod mesačným svitom zaleskla pastelovými odtieňmi ako mesačný opál. Yue Han sa odrazil na zeme a doskočil na jeho čepeľ, kladúc chodidlá na jeho plochú hranu. Sotva Yueying zacítil, že sa jeho majster na ňom vezie, vystrelil dopredu sťa šíp.

Letel naprieč zimnou krajinou, nechávajúc za svojim chrbtom Žiarivý vrch. Ostatní členovia Slnečnej sekty ho budú čochvíľa nasledovať, majster práve mobilizoval všetkých kultivátorov, ktorí zostali na Žiarivom vrchu. Tentoraz išli skutočne do vojny.

Zakaždým, keď si Liu Yue Han spomenul, koľko času prešlo od Chen Zhi Tianovho odchodu, mu zovrelo žalúdok. Myslel si, že išiel bojovať s Wang Liang Shenom o magický artefakt, ktorý pôvodne patril Slnečnej sekte. Ani vo sne by mu nenapadlo, že tam Chen Zhi Tian v skutočnosti išiel pripravený zomrieť. Yueying vycítil jeho nepokoj a zrýchlil.

Nakoľko Hviezdna sekta svoju spirituálnu energiu čerpala z hviezd, museli mať i oni sídlo na nejakej hore, blízko nočnej oblohy, na Hviezdnom hrebeni. Bol to ďalší z kopcov Nebeskej hory, veľkého pohoria, do ktorého patril aj ich Lunárny vrch. Yue Han preto vedel, kam má ísť, hoci netušil, čo ho na Hviezdnom hrebeni po jeho príchode bude čakať.

Chen Zhi Tian si so sebou vzal na pomoc polovicu Slnečného klanu. Toto nebola vojna, ale iba spôsob, ako odpútať ich pozornosť a pokúsiť sa ukradnúť chvostové pero z fénixa. No keď Liu Yue Han doletel k sídlu Hviezdnej sekty, to, čo uvidel, nemalo s tajnou misiou nič spoločné.

Drevené vráta na vstupnej bráne boli otvorené dokorán. Na zemi ležalo niekoľko kultivátorov. Tmavomodrá róba ostro kontrastovala s tými červenými. Yue Han si nebol istý, či boli kultivátori Slnečnej a Hviezdnej sekty mŕtvi, alebo iba zranení, no nestrácal čas zisťovaním.

Preletel rovno na územie Hviezdnej sekty, obzerajúc sa na všetky strany. Mesiac a hviezdy ostro svietili na Hviezdny hrebeň, ich biele studené svetlo sa odrážalo od okolitého napadaného snehu. Yue Han sa pohľadom snažil vypátrať Chen Zhi Tiana, no nikde ho nevidel. Doľahol k nemu krik a rinčanie zbraní. Rýchlo priletel bližšie, ale zazrel iba neznáme tváre. Prefrčal popri nich sťa víchor a vletel cez otvorené dvere rovno do obrovskej budovy stojacej uprostred územia Hviezdnej sekty.

To, čo zazrel, mu vyrazilo dych.

Uprostred obrovskej magickej formácie ležal na zemi Chen Zhi Tian. Z okolitých okien dovnútra prepadalo mesačné svetlo a dodávalo mu strašidelný mŕtvolný nádych.

„Chen Zhi Tian!" vykríkol Yue Han.

Hrudník sa mu síce nadvihoval, no oči mal zatvorené a nereagoval na Yue Hanove volanie. Pravdepodobne bol v bezvedomí. Zato Wang Liang Shen bol nadšený. Rukami vytvoril pečať a húdol si pre seba akési zaklínadlo. Vo vzduchu nad Chen Zhi Tianom sa vznášal drevený člnok – Spriadač nití osudu. Z jeho drážok sa odvíjali červené vlákna osudu a vlnili sa vzduchom sťa biče. Obmotávali sa okolo Chen Zhi Tianovho tela a ich chápadlá sa čoraz tesnejšie nakláňali k Wang Liang Shenovi.

Zaklínadlo bolo dokončené, drevený člnok sa rozkrútil na mieste ako vĺčik.

Liang Shen uvoľnil pečať na rukách a potom mávol otvorenou dlaňou smerom k Yue Hanovi. Armáda jasných hviezd preletela vzduchom, zasvištiac vo vzduchu. Yue Han pred seba namieril meč a presným úderom odrazil každú jednu z nich.

„Neopováž sa prerušiť moje zaklínadlo!" osopil sa na neho Liang Shen.

Yue Han ho nepočúval. Namieril meč na neho a vbehol rovno do magickej formácie. Vzduch bol presýtený spirituálnou energiou. Len čo vstúpil dovnútra, pocítil, ako mu telom prebehol obrovský tlak. Yue Han pocítil, ako mu po chrbte prebehol mráz. S Wang Liang Shenom sa v súboji stretol už mnohokrát a mnohokrát prehral. Naposledy takmer prišiel o život. Nebol si istý, či prehrá i tentoraz, no nezaváhal.

Yue Han utekal rovno k Chen Zhi Tianovi, ale Liang Shen priskočil dopredu, aby mu zatarasil cestu. „Naposledy si mal šťastie, no dnešná noc bude tvoja posledná," povedal mu.

Agresívne skočil dopredu a jeho meč Heiyun sa slabo zaleskol v mesačnom svetle noci. Yue Han ho odrazil svojim mečom, vzduchom sa prehnalo ostré zacvendžanie. Yue Han tentoraz nečakal na ďalší atak svojho oponenta a prešiel do protiútoku. Využil techniku Qinggong a zrýchlil tempo. Skákal zo strany na stranu a neustále sa svojim lunaritovým mečom zaháňal po Liang Shenovi.

Striebristá čepeľ Yueyingu sa zablysla v tme, nebezpečne blízko krku svojho oponenta. Yue Han zaťal sánku a prudko sa zvrtol do strany. Kedysi by mu bez okolkov preťal hrdlo, no tentoraz bol múdrejší. Nebolo to azda i naposledy tak, že zaťal mečom silno a sebavedome, presvedčený, že konečne trafil svojho protivníka, no napokon sa ukázalo, že to bol iba jeho avatar – hustý čierny tieň vytvorený vďaka špeciálnych schopnosti obsidiánového meča?

Yue Han sa zvrtol práve včas, aby posunul svoju čepeľ rovno do cesty svojmu nepriateľovi. Mocne odrazil jeho úder, pretláčajúc sa ďalej dopredu.

„Neurobím tú istú chybu dvakrát," zasyčal Yue Han na Liang Shena.

Čepele sa začali približovať k Yue Hanovej tvári. Wang Liang Shen začal tlačiť silnejšie, tvár skrivená od námahy a zlosti. „Som konečne tak blízko! Nedovolím, aby mi moje storočné plány prekazilo hlúpe rozmaznané decko z akéhosi klanu!"

Vzápätí sa vrhli na seba, vymeniac si asi stovku úderov v priebehu niekoľkých sekúnd. Odskočili od seba, obaja dychčiac. Po tvárach im stekali kvapôčky potu.

Wang Liang Shen na malý okamih zmizol. Vtedy sa hala zaplnila tuctom jeho avatarov, ktoré boli navlas rovnaké. Všetky sa vrhli naraz rovno na neho. Síce ich nebolo možné zabiť, rozpadli sa napokon vždy iba na oblak čierneho dymu, no ublížiť stále dokázali. A práve teraz sa tucet čiernych mečov rútilo rovno na neho.

Yue Han vyskočil do vzduchu. Bodal mečom z jedného avataru do druhého ako blesk. Jednotlivé podobizne Wang Liang Shena sa pomaly rozpadávali na tiene, strácajúce sa pod mesačnými lúčmi.

Nenávistný vražedný úmysel preťal vzduch. Ďalší Liang Shen sa mu objavil za chrbtom, pripravení zabíjať. Tentoraz sa jednalo o skutočného nepriateľa, nie len jeho podobizeň. Yue Han k sebe ihneď obrátil meč, očakávajúc jeho útok.

Yueying mocne odrazil Heiyun takou silou, až takmer Wang Liang Shenovi vyletel z ruky. Prebodol ho nenávistným pohľadom.

„Už nevládzeš?" zavŕtal do neho Liu Yue Han. „Zdá sa, že ťa ten nezmyselný rituál poriadne vyčerpal."

Wang Liang Shen sa na neho pozrel. Yue Han nepatril medzi ľudí, ktorí svojho oponenta slovne provokovali počas súboja. Jeho zmena ho zaskočila, no potom sa rozosmial ako blázon.

Mliečne biely Yueying odrážajúci mesačné lúče sa ostro zrazil s hladkým čiernym mečom z obsidiánu Heiyun. Silný výbuch spirituálnej energie vytvoril tlakovú vlnu, ktorá naokolo rozfúkla kúdeľ prachu. Stret s Heiyunom bol ohlušujúci, pripomínajúci úder gongu. Yue Han pocítil, ako mu silné rinčanie vošlo priamo až do hlavy, no nepovolil. Cvengot mečov sa teraz ozýval v pravidelných intervaloch.

Opäť sa do seba zasekli svojimi zbraňami, tisli čepele proti sebe, snažiac sa jeden druhého pretlačiť. Yue Han zatínal sánku. Koľkokrát spolu takto s Wang Liang Shenom bojovali uprostred arény na Lunárnom vrchu? A nikdy si vtedy neuvedomil, že Liang Shen je v skutočnosti niekto úplne iný, že svoju slabosť a prehry iba predstiera.

Fialovým pohľadom prešiel za Liang Shenov chrbát na zem, kde ležal Chen Zhi Tian. Červené úponky vlákien osudu švihali naokolo sťa biče. Zhi Tianove telo sa pomaly zdvihlo do vzduchu.

„Sem sa dívaj!" skríkol na neho Wang Liang Shen a zatlačil ešte silnejšie.

Liu Yue Han cítil, že Yueying dlho neudrží v rukách. Ruky sa mu zatriasli. Liang Shen vycítil príležitosť a švihol mečom nabok. Yueying vyletel Yue Hanovi z rúk. S rachotom dopadol na podlahu.

„Neučil ťa tvoj shifu, že sa máš sústrediť iba na súboj a nespúšťať svojho protivníka počas zápasu z očí?" povedal mu Liang Shen víťazoslávne.

Zvrtol v ruke svoj čierny meč a namieril ho na neho. Yue Han zdvihol pred seba zápästia, pripravený sa brániť holými rukami, no Liang Shen ho schytil za predlaktie a vyšvihol sa do vzduchu sťa tiger. Preskočil Yue Han a dopadol za neho, jeho obsidiánová čepeľ sa zabodla Yue Hanovi rovno do hrude.

Yue Han sa k nemu obrátil tvárou, jeho jedno fialové oko na neho šokovane zízalo. Wang Liang Shen sa zasmial a vytrhol Heiyun z jeho tela.

„Si hlupák, Yue Han," dodal.

Yue Han na neho mlčky zízal a potom ustúpil o krok. Jeho telo sa rozpadlo na biele mesačné svetlo, ktoré sa strácalo v hale ako pomaly sa rozpúšťajúca hmla.

Wang Liang Shen prekvapene zažmurkal.

Hlasný vražedný inštinkt mu zakvílil za chrbtom. Kútikom oka zazrel biely lesk. Zvrtol sa a zazrel, ako sa k nemu rúti skutočný Liu Yue Han, jeho magický meč Yueying chladný a ostrý.

Liu Yue Han švihol mečom.

Heiyun vyletel do vzduchu aj s rukou, ktorá ho držala. Dopadli tupo na podlahu, prsty Liang Shenovej ruky ešte stále v kŕči zvierajúc rukoväť svojho meča. Na zem začala vytekať kaluž krvi.

„Ty!" skríkol Wang Liang Shen, držiac si krvácajúci kýpeť ruky.

„Čo?" opýtal sa ho Liu Yue Han ľadovým tónom. „Myslíš si, že si jediný, čo vie vytvárať avatary? Zabudol si na to, že Mesačná sekta sa špecializuje na ilúzie? Hoci ich náš shifu nikdy nepodporoval, pretože to neboli poctivé spôsoby boja."

„Zahodil si učenie svojho vlastného majstra?" zasmial sa Wang Liang Shen.

„Čo na tom záleží?" odpovedal mu Yue Han pokojne. „Už predsa nie som členom Mesačnej sekty."

Vrazil rukoväťou svojho meča Liang Shenovi do tváre. Preletel vzduchom a padol na zem ako handrová bábika. Mávol zdravou rukou a zdvihol svoj čierny meč do vzduchu, no Yue Han ho odrazil.

„Neskontroloval si, či je Heiyun zmáčaný od krvi," pripomenul mu Yue Han. „Takto sa chytiť do vlastnej pasce."

„Zmenil si sa," odpovedal mu Liang Shen.

Yue Han ho nepočúval. Namiesto toho mu odťal i druhú ruku. Liang Shen zareval od bolesti.

„Teraz mi povieš, ako zruším to kúzlo," povedal mu Yue Han. „A ak nie, pustím sa do tvojich nôh."

„Hovor si čo chceš, ale kúzlo je už dokonané," zazubil sa na neho Wang Liang Shen. Z oboch rán prudko krvácal a po čele mu stekali kropaje potu. Bolo poznať, že je v silných bolestiach, ale to mu nezabránilo v tom, aby sa nechoval ako blázon. „Teraz už iba stačí počkať, kým sa červené vlákna osudu omotajú okolo mojej duše a kliatba bude presunutá. Narodím sa znova a vykultivujem si nové zlaté jadro. Potom ma už nič nezastaví. Ani ty, ani tí naivní hlupáci zo Slnečnej sekty, ktorí stále čakali na to, kým sa ich majster prestane skrývať a vráti naspäť."

Liang Shen sa náhle prudko zdvihol do sedu, zamávajúc tým, čo zostalo z jeho rúk. Mohutná explózia spirituálnej energie preletela vzduchom, tlačiac do Yue Hana. Ten pred seba vystrel predlaktie, prižmúriac oči pred prachom a drobnými úlomkami z budovy. Jeho nohy sa skĺzli po podlahe, posúvajúc ho preč z magickej formácie.

Wang Liang Shen sa ho snažil vytlačiť von z magického poľa, v ktorom sa teraz bláznivé červené úponky krútili čoraz rýchlejšie. Kúzlo a presun kliatby budú čochvíľa dokonané.

Kúdele prachu opadli a Wang Liang Shen s úsmevom očakával svoju smrť. Čochvíľa vykrváca a umrie, no narodí sa ako nový človek s celou svojou uchovanou pamäťou. Len čo bude môcť, začne znova kultivovať a vyformuje si svoje nové zlaté jadro. Vráti sa potom k Hviezdnej sekte a dorazí každého jedného kultivátora zo Slnečnej sekty. Liu Yue Hana nevynímajúc.

Yue Han sa zasmial. Pred ním žiarila mliečna magická bariéra. Wang Liang Shen zaťal zuby.

„Tí idioti dovolili, aby si si zobral magický artefakt z Mesačnej sekty so sebou?!" skríkol.

„Áno," odpovedal Liu Yue Han. „Vrátili mi ho a veria tomu, že ho nezneužijem. Nevedel som, že sa v ňom skrýva toľko spirituálnej energie, kým som ho po prvý raz neaktivoval na pôde Slnečnej sekty. Teraz chápem, prečo museli byť všetky artefakty zamknuté a v sídle sekty, ktorá ho nedokáže použiť."

Yue Han podišiel bližšie a potom kopol do Wang Liang Shena. S hysterickým krikom preletel krížom cez magické pole, kĺzajúc sa po šmuhe z vlastnej krvi, až kým neprešiel hranicou formácie.

„Yue Han!" zvrieskol Wang Liang Shen.

„Zbohom," povedal mu Yue Han.

Obrátil sa mu chrbtom a potom podišiel bližšie k Chen Zhi Tianovi, ktorý sa teraz vznášal vo vzduchu. Červené nite osudu sa stále krútili naokolo, hľadajúc svoju novú obeť. Liu Yue Han sa pozrel na Chen Zhi Tianovu tvár, ktorá sa nehýbala. Vtedy si uvedomil, že nebol v bezvedomí, ale spal. Spal pokojným spánkom, jeho duša oslobodená od všetkých hriechov a ťažkých osudov.

Zovrel mu ruku v prstoch a sklonil sa k jeho tvári. Jeho čierne hladké vlasy skĺzli po Chen Zhi Tianovych lícach. Yue Han sa od neho odvrátil. Nechcel, aby prišiel o fénixovu kliatbu, no vedel, že Chen Zhi Tian po tom túžil. A... zaslúžil si to.

Yue Han natiahol ruku v ústrety červeným úponkom. Len čo sa dotkli jeho pokožky, omotali sa okolo neho ako chápadlá. Vsiakli sa do jeho kože, prenikajúc do jeho tela, do samého stredu, do jeho duše. Hlavou mu prešlo množstvo cudzích obrazov, ktoré mu nič nehovorili, no zároveň sa mu zdali akési zvláštne. Hlava ho rozbolela, akoby ho niekto ovalil kladivom.

Oblohu nad jeho hlavou preťali červené blesky.

Drevený člnok sa konečne prestal krútiť a s ľahkým klepnutím dopadol na zem. Liu Yue Han klesol na kolená. Fialový ametyst prestal žiariť v tme...