Liu Yue Han sedel dlho do noci na izbe v hostinci v dedine Yundong a premýšľal. Chen Zhi Tian sa nevracal, no on už ďalej nemohol strácať čas. Nemal ani poňatia, čo chce dosiahnuť Wang Liang Shen, avšak vyzeralo to tak, že jeho ambície sa nekončili genocídou Mesačnej sekty. Možno to bolo skutočne tak, ako rozprávali ostatní kultivátori – možno sa snažil vyvolať vojnu medzi Slnečnou a Hviezdnou sektou.

Slnečná a Hviezdna sekta boli rovnako mocné klany, no Wang Liang Shen mal teraz v rukách Spriadač nití osudu.

Yue Han nevedel, čo sa ním snažil dosiahnuť a či sa mu jeho experimenty vydarili. No isté bolo len to, že nakoľko prešiel do ofenzívy a prestal sa skrývať, niektorý z jeho experimentov zrejme vyšiel a on sa rozhodol svoj plán posunúť do ďalšej fázy.

Yue Han si preto pobalil všetky svoje veci a odišiel ešte uprostred noci z hostinca, nečakajúc viac na Chen Zhi Tiana. Vedel, že ak bude musieť znova čeliť Wang Liang Shenovi, bude potrebovať svoju spirituálnu energiu a ušetriť každučkú jednu výhodu, akú sa mu podarí získať, ináč skončí so smrťou na jazyku. No nevedel, ako dlho to bude trvať, kým Liang Shen zaklope na bránu Slnečnej sekty, pripravený ju napadnúť.

Odhodlaný zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu preto vysadol na svoj meč a uháňal napriek nocou k sídlu Slnečnej sekty. Cestu mu osvetľoval mesiac, dodával mu svoju moc a Yue Han vďaka nemu v noci zaletel omnoho ďalej, než počas dňa. Víchor mu hvízdal okolo uší, občas mu na nos sadla zatúlaná snehová vločka. No okrem toho bola nočná krajina úplne tichá. Liu Yue Han mal preto príležitosť nechať si uležať v hlave všetko, čo sa mu ňou posledné dni donekonečna preháňalo.

Jeho život na Lunárnom vrchu nebol zlý. Napriek tomu, že nikdy nevidel svojich skutočných rodičov, rodičov mu nahradil shifu a jeho manželka. Nerozmaznávali ho, no bol voči nemu benevolentný. Yue Han sa v minulosti často pozastavil nad tým, že Mesačná sekta bola jeho veľká rodina, na ktorej mu vždy záležalo. Trénujúc na Nebeskej hore a prichádzajúc do kontaktu s ľudskými negatívnymi vlastnosťami iba minimálne, Liu Yue Han vyrastal v Mesačnej sekte ako princ, ktorému sa nikdy nič nemohlo stať, akoby vyrastal za bránami cisárskeho paláca.

Aj preto ho všetky nečakané tragické udalosti priviedli na pokraj bláznovstva. Vyrvali ho von z jeho idylického života a ukázali mu, že svet v skutočnosti nie je taký, ako sa zdá. Dovtedy nemusel čeliť žiadnej nespravodlivosti, vždy naivne veril, že zlo bude potrestané.

A potom ho zatvorili do Nefritovej veže za skutky, ktoré nespáchal. Myslel si, že tam je jeho dno, no keď sa stal obeťou nočnej mory, ktorú mu ukázal Wang Liang Shen v ríši snov, pomyslel si, že ak sa skutočne dožije smrti svojho majstra a ostatných členov Mesačnej sekty, načisto príde o rozum. Ten sen bol tak tragický, že sa mu ešte aj teraz hocikedy prehral pred očami uprostred bieleho dňa. O tmavých nociach ani nehovoriac.

A predsa, keď sa objavil na Lunárnom vrchu, aby sa mohol prísť posledný raz rozlúčiť so svojim otcom a učiteľom, keď ho namiesto jednej truhly privítali nehybné telá každého jedného člena sekty, nevynímajúc manželky členov sekty a ďalšie nevinné ženy, ktoré občasne chodievali na Lunárny vrch vypomáhať s domácimi prácami, stalo sa niečo nečakané. Jeho príčetnosť zostala, no namiesto nej to bolo srdce, čo sa stratilo.

Uprostred tejto prázdnej noci si Yue Han uvedomil, že pri spomienke na Strieborný pavilón a jeho Veľkú halu plnú truhiel nič necíti. Smrť členov Mesačnej sekty už pre neho viac nič neznamenala. Aj tak to boli iba zradcovia, ktorí ho chceli potrestať a zničiť jeho zlaté jadro. Smrť jeho vlastného učiteľa, majstra Zhao Fenga, sa zmenila na zlý sen. Uvedomoval si, že sa niečo takéto skutočne stalo, no viac už na to nemyslel. Zasunul to v mysli kamsi do úzadia a tváril sa, že shifu iba niekam odišiel, že sa na nejakú dobu zatvoril meditovať v seklúzii. A táto meditácia bude trvať večnosť. Namiesto toho svoju myseľ sústredil na to, ako sa porátať s Wang Liang Shenom.

No bol to Chen Zhi Tian, čo mu chýbal najviac. Hoci od jeho odchodu prešlo iba niekoľko hodín, Yue Han mal pocit, akoby spolu neboli už večnosť. Uprostred dňa sa už niekoľkokrát prichytil, ako premýšľa nad tým, kde by asi Chen Zhi Tian mohol byť. Azda sa vrátil naspäť do svojho opusteného chrámu? Prízvukoval mu už niekoľkokrát, že nechce mať s kultivátorskými sektami nič spoločné, čo bolo celkom zvláštne, nakoľko bol zakladateľom Slnečnej sekty a jej prvým lídrom.

Yue Han počas letu vytiahol zo záhybu na svojej róbe vysušenú stonku z magického kultivovaného modrého zvončeka. Jeho kvety ešte stále silno voňali, aj napriek tomu, že boli suché a drobili sa pri dotyku. Yue Han si vložil vysušenú rastlinku do úst a potom ju požul. Jej magická energia sa ihneď vstrebala do jeho tela a Yueying poskočil vpred, poháňaný čerstvou spirituálnou energiou svojho majiteľa.

Liu Yue Han sa chystal ešte na svitaní by mal vystúpiť nahor na Žiarivý vrch, kde sídlila Slnečná sekta a jej líder. Liu Yue Han o ňom počul už mnoho, no nikdy sa s ním osobne nestretol. Na ročné zasadnutia chodil iba shifu a niekoľko jeho najvernejších seniorov. On sa spolu s ostatnými juniormi zdržiaval skôr na území Mesačnej sekty, alebo sa občas mimo svojich území stretli s inými učňami ostatných klanov.

Navyše, bolo to práve tento rok, čo sa malo konať veľké stretnutie troch klanov a tohtoročný organizátor, členovia Slnečnej sekty, sľubovali, že okrem veľkej hostiny na Žiarivom vrchu sa budú konať i rôzne súťaže a súboje, kde si budú môcť mladí kultivátori a učni proti sebe zmerať svoje sily. Mala to byť obrovská spoločenská udalosť, ktorá mala slúžiť k vytvoreniu pevnejších vzťahov a napomôcť k udržaniu mieru.

Liu Yue Han pochyboval o tom, že sa tento rok ešte niečo bude konať, nakoľko tragická udalosť na Lunárnom vrchu zasiahla celý kultivátorský svet. Bolo jasné, že genocída Mesačnej sekty nemohla byť spôsobená jediným človekom. Vo svete zavládla opäť neistota a strach.

Boli iba dve sekty, ktoré mali možnosť takéto niečo vykonať. Slnečná sekta, alebo Hviezdna sekta. Incidenty spojené so Spriadačom nitiek osudu mu poľahky napovedali, že za to všetko mohla práve Hviezdna sekta. Bolo preto logické pokúsiť sa spojiť s klanom Slnka. Otázkou zostávalo, či si ho vôbec vypočujú.

Liu Yue Han zastal na prahu Žiarivého vrchu pred obrovskou bránou. Pred ňou stáli dvaja vysokí prísne sa tváriaci kultivátori so zlatými mečmi visiacimi po boku. Len čo ho zazreli, obaja vytasili čepele a zastali pred Yue Hanom, aby mu mohli zatarasiť cestu.

„Kto si a prečo si prišiel?" opýtali sa bez náznaku slušnosti.

Liu Yue Han si vzdychol. Toto veru nebolo vrúcne privítanie. Pozorne si ich prezrel. Z ich tvárí bolo badať napätie. Situácia musela byť veľmi zlá. Slnečná sekta si zrejme až priveľmi dobre uvedomovala, čo sa bude čochvíľa diať.

„Som Liu Ming Jing," predstavil sa svojim zdvorilostným menom, pri ktorom mal väčšiu šancu, že o ňom niekto už počul. „Som jediný preživší z Mesačnej sekty."

Dvaja muži držiaci stráž si vymenili skeptické pohľady. Bolo jasné, že zvažujú, či ho vpustiť dovnútra. Kvôli incidente s Mesačnou sektou zrejme pritvrdili v bezpečnosti. Liu Yue Han pomaly vytasil svoj Yueying a ukázal im, že je vytesaný z lunaritu.

„Chlapče," povedal mu jeden zo stráží, „mať meč z lunaritu teraz už nič neznamená. Nefritová veža bola celá vyrabovaná a aj potulní kultivátori majú teraz zbrane z lunaritu. Už viac nie sú výsadou Mesačnej sekty."

Yue Han sa pozrel na svoj meč a potom ho bezmocne zasunul naspäť do svojho puzdra. Neexistovalo nič ďalšie, čím sa mohol preukázať.

„Aj tak trvám na tom, aby ste ma pustili dovnútra. Bol som adoptívnym synom a žiakom nebohého majstra Zhao Fenga a potrebujem varovať vášho lídra pred nebezpečenstvom, ktoré vám hrozí."

„Vpustíme ťa pod podmienkou, že sa necháš spútať slnečnými reťazami," odpovedal jeden zo strážcov.

Liu Yue Han natrčil dopredu svoje ruky stlačené blízko pri sebe. Strážca nad nimi zakrúžil dlaňou a okolo Yue Hanových zápästí sa zjavili zlaté putá akoby ukované zo samotného slnka. Liu Yue Han o nich už počul. Dokiaľ nezapadne slnko, alebo sa ich nezbaví nejaký člen Slnečnej sekty, nezmiznú. Takto si s ním mohli robiť čo sa im zachcelo, azda ho aj zabiť, ak vyhodnotia, že by pre nich mohol byť nebezpečný. No Liu Yue Han už viac nemal čo stratiť. Mesačná sekta bola vyvraždená a Chen Zhi Tian bol preč.

Drevené vráta namaľované červenou farbou sa s hlasným škripotom otvorili. Za nimi stáli dvaja ďalší kultivátori, mladí približne rovnako ako on. Nikto z nich neprehovoril, napätie vo vzduchu sa dalo i krájať. Vstupné vráta vedúce na územie Slnečnej sekty sa s obrovským hrmotom opäť zaplesli. Jeden z mladých kultivátorov ho bez pozdravu schmatol za lakeť a šikoval krížom cez dvor k obrovskej budove stojacej uprostred.

Yue Han ju ešte nikdy nevidel na vlastné oči, no bol si istý, že to musela byť Slnečná citadela, ekvivalent ich Strieborného pavilónu. Toto bola budova, kde sídlil sám líder sekty a nachádzala sa tam ich vlastná Veľká hala pre oficiálne návštevy a slávnostné obrady.

Okolo sa nachádzajúci kultivátori z nich nespúšťali oči, dokonca pozabudli i na svoj vlastný tréning. Teraz stáli nehybne ako sochy, iba ich oči svižne lietali zo strany na stranu, hodnotiac celú situáciu. Nikto z nich Yue Hana osobne nepoznal a teraz ho navyše šikovali priamo do Slnečnej citadely so zlatými putami na rukách, akoby bol kriminálnik.

Yue Han sledoval s pootvorenými ústami budovu, do ktorej ho vtiahli. Slnečná citadela bola rovnako veľkolepá ako ich Strieborný pavilón, no zdobili ju iné farby a motívy. Množstvo červenej farby dopĺňali symboly slnka a fénixa. Namiesto strieborných prvkov, ktoré používala Mesačná sekta, sa tá Slnečná kúpala v zlate. Jantáry sa jagali v slnečných lúčoch, ktoré cez okná presakovali do miestnosti.

Dvojica mužov ho šikovala po dlhej chodbe lemovanej červenými stĺpmi, až kým neotvorili dvere vedúce do miestnosti, ktorá musela byť ich Veľkou halou. Plne osvetlená slnkom a dekorovaná znamenitými umeleckými dielami pôsobila honosnejšie, než hala v Striebornom pavilóne.

Liu Yue Han so sklonenou hlavou kráčal s mužmi, až kým ho nehodili na zem, kde tvrdo dopadol na kolená a takmer sa prekopŕcol dopredu. Podarilo sa mu nadobudnúť stratenú rovnováhu a tak so sklonenou hlavou čakal, čo sa bude diať. V jeho zornom poli sa nachádzal iba pár tmavých nohavíc a čiernych leštených čižiem.

„Majstre," prehovoril jeden z tých kultivátorov, čo ho sem došikoval, „tento muž tvrdí, že je jediný preživší z Mesačnej sekty a prišiel nás varovať."

„Zdvihni hlavu, chlapče," ozvalo sa z trónu pred ním.

Liu Yue Han sa konečne odvážil zdvihnúť hlavu. Pred ním na vyvýšenom pódiu sa nachádzal obrovský vyrezávaný trón namaľovaný zlatou a červenou farbou. A na ňom sedel muž približne rovnako starý, ako Yue Hanov nebohý shifu. Zrejme bol z tej istej generácie. Mal oblečenú tmavú spodnú róbu, no tá navrchu bola detailne zdobená zlatými niťami. Žltá farba róby napovedala tomu, že líder Slnečnej sekty sa považuje za osobu rovnakú dôležitú, ako bol sám cisár.

No to nebola vec, čo Liu Yue Hana zaujala najviac. Vzadu nad trónom sa týčila extrémne veľká vyrezávaná socha zakladateľa sekty, ktorému na pleci sedel mohutný fénix. Yue Han okom prešiel po vytesaných črtách tváre, ktoré pre neho boli bolestne známe. Podobizeň Chen Zhi Tiana verne kopírovala jeho črty.

Teraz mu už bolo jasné, prečo sa tak veľmi vyhýbal komunikácií a udalostiam spojeným s ostatnými kultivátormi. Stačilo, aby sa v jeho blízkosti objavil niekto zo Slnečnej sekty a ihneď by ho spoznal. Tá podoba sa vôbec nedala prehliadnuť!

„Tvrdíš, že si z Mesačnej sekty?" vyzval ho líder Slnečnej sekty.

Yue Han konečne odtrhol pohľad od Chen Zhi Tianovej sochy. Spojil pred sebou ruky na znak úcty a krátko sa poklonil, dávajúc pozor, aby sa neprekopŕcol na kolenách.

„Som Liu Ming Jing," predstavil sa svojim zdvorilostným menom, „a môj shifu ma našiel na úpätí Nebeskej hory, keď som bol ešte iba malé dieťa. Adoptoval ma a staral sa o mňa ako o svojho vlastného syna. Zároveň som bol jeho žiakom."

Líder Slnečnej sekty sa na tróne nahol bližšie, aby sa na neho mohol lepšie pozrieť. Sledoval ho s prižmúrenými očami a premýšľal. Nemohol ho poznať, no ak jeho shifu o ňom aspoň raz rozprával, bola tam malá iskierka nádeje, že si ho zapamätal.

„Tvrdíš, že si nás prišiel varovať. Pred čím?"

„Jeden z mojich bratov sekty, Wang Zhihao, nás zradil. Ukradol strážený Spriadač nití osudu a zmasakroval celý náš klan."

Líder Slnečnej sekty sa na neho pozrel. Hoci možno na prvý pohľad pôsobil arogantne, zdalo sa, že je rozvážny. Premýšľal nad jeho slovami. Každý počul legendu o troch artefaktoch a ich špeciálnych magických schopnostiach. No hlavy troch najväčších kultivátorských klanov mali tú česť tieto artefakty vidieť na vlastné oči a držať v rukách.

Yue Han premýšľal nad tým, či je pravda, že iba pôvodný držiteľ artefaktu ho vie použiť. Túto časť príbehu dobre nepoznal, dozvedel sa ju len vďaka Chen Zhi Tianovi. To by vysvetľovalo, prečo sa člnok v jeho rukách nijak extrémne neprejavil, hoci ho mal dlho so sebou. Znamenalo to, že iba Wang Liang Shen ho vedel použiť, pretože bol pôvodom z Hviezdnej sekty?

„Mrzí ma, čo sa stalo tvojej sekte," prehovoril líder Slnečnej sekty. „No po tom incidente na Lunárnom vrchu sme posilnili našu obranu a sme opatrní. Neexistuje, že sa nepriateľ len tak poľahky dostane na naše územie."

Yue Han zvesil hlavu. Wang Liang Shen bol považovaný za člena Mesačnej sekty a žil v nej niekoľko rokov. Preto poznal všetky slabé miesta v ich obrane a vedel, ako sa poľahky dostať na Lunárny vrch bez toho, aby vzbudil neželanú pozornosť. Zmasakrovať Mesačnú sektu preto pre neho muselo byť extrémne jednoduché. Ale prečo začal práve ňou? Bolo to kvôli tomu, že sa v ich Nefritovej veži ukrýval artefakt pochádzajúci z Hviezdnej sekty?

„Ďakujeme za tvoje varovanie, no teraz bude lepšie, keď odídeš," povedal líder Slnečnej sekty. „Hoci tvoje slová znejú vierohodne, nemôžeme sa spoliehať na človeka z vonku, ktorý je pre nás neznámy. Nikto mi nezaručí, že nie si špión, ktorého sem poslal človek stojaci za masakrom na Lunárnom vrchu."

„Nie je to žiadny špión," ozvalo sa zo zadnej časti Veľkej haly.

Z toho tónu hlasu mu po krku naskákali zimomriavky. Yue Han sa na kolenách otočil dozadu, aby sa pozrel, kto to prehovoril, hoci to už veľmi dobre vedel. Líder Slnečnej sekty sa naklonil dopredu na svojom tróne, aby lepšie dovidel.

Chen Zhi Tian práve vstúpil do Veľkej haly a teraz kráčal naprieč ňou do prednej časti, k trónu s pohodlne usadeným lídrom Slnečnej sekty. Jeho tmavé kožené čižmy pravidelne klepkali po tvrdej podlahe. Jednoduchú čiernu róbu dopĺňal výrazný červený plášť z pevnej lesklej látky. Z uší mu viseli jantárové náušnice, ktoré sa v slnečných lúčoch jagali rovnako ako jeho pohľad. Dlhé tmavohnedé vlasy mu padali za chrbát, pár zatúlaných prameňov mu zakrývalo tvár. Za opaskom visela jeho kovová zbraň Tie Chi.

YueHan pocítil, ako mu zovrelo hrudník.