Líder Slnečnej sekty siahol po šálke zeleného čaju, no nenapil sa z neho. Namiesto toho obrátil tvár k svojmu vzácnemu hosťovi, ktorý sedel teraz oproti nemu, hľadiac na arénu patriacu Slnečnej sekte, kde trénovali nádejní kultivátori a budúce pýchy klanu.

„Naši najmladší majú veľký potenciál," prehovoril líder Slnečnej sekty. Konečne sa napil zo zeleného čaju a potom šálku trasľavou rukou položil naspäť na stôl. „Našou najväčšou pýchou je, samozrejme, Chen Zhi Tian," povedal a kývol hlavou na mladého muža, ktorý práve cvičil v aréne so svojim mečom. „Nemôžem uveriť tomu, že to je už dvadsaťštyri rokov, odkedy som ho našiel opusteného uprostred bieleho dňa na úpätí Žiarivého vrchu ako batoľa."

„Zdá sa, že osud vie byť niekedy nevyspytateľný a netreba mu ani pomáhať Spriadačom jeho vlákien," odpovedal vzácny hosť.

Napriek tomu, že ubehlo dvadsaťštyri rokov, jeho hosť vôbec nezostarol. Vyzeral stále ako ten istý mladý muž, ktorý pred rokmi prišiel do Slnečnej citadely, aby ich varoval pred šialeným plánom Wang Liang Shena. Jeho čiernu róbu ale opäť zdobili strieborné výšivky. Chýbajúce oko prekrývala mu čierna páska. Jeho dlhé lesklé vlasy vyčesané vo vysokom chvoste slabo povievali vo vzduchu.

Liu Yue Han sa zasmial a potom sa i on napil zo svojho zeleného čaju. „Je to už dvadsaťštyri rokov, čo som založil vlastnú Mesačnú sektu. Ešte stále je nás málo, no učňov pomaly pribúda. Bude trvať ale niekoľko desaťročí, kým sa dostaneme na miesto, kde sme boli kedysi."

Majster Slnečnej sekty sa na neho pozrel: „Cítiš nejaký rozdiel, odkedy sa Chen Zhi Tianova kliatba presunula na tvoju dušu?"

„Okrem bolesti, keď sa to stalo a nočných môr, necítim nič," odvetil mu Liu Yue Han. „No ešte som odvtedy neumrel, takže tá najväčšia bolesť ma ešte iba čaká. Našťastie sa moja kultivácia dostala na takú úroveň, až som prestal starnúť."

„Shifu!" zakričal na neho Chen Zhi Tian.

Hlava Slnečnej sekty sa obrátila k mladému mužovi, ktorý sa ponáhľal rovno k nemu. Keď si všimol, že vedľa jeho majstra niekto sedí, jeho chlapčenská roztopašnosť sa razom stratila, náhle sa tváril seriózne a vyspelo. Uhladeným krokom zastal pri svojom majstrovi a zlaté jantárové oči zastali na jeho neznámom hosťovi. Odkašľal si.

Liu Yue Han na neho pozrel. Napriek tomu, že to bol Chen Zhi Tianov nový život, vôbec sa nezmenil. Jeho postava bola stále rovnako vysoká a statná, vlasy mal stále rovnako tmavohnedé, jeho oči rovnako zlaté. Stále mal na sebe výraznú červenú róbu a vo voľnom čase sa vraj i v tomto živote zaujímal o medicínske bylinky a odvary z nich. Navyše, lídrovi Slnečnej sekty pripadalo extrémne vtipné dať mu rovnaké meno, aké nosil väčšinu svojho života. A tak mu dali meno Chen Zhi Tian. Aj napriek tomu, že sa konečne narodil ako nový človek a zo svojich doterajších životov si už vôbec nič nepamätal.

„Zhi Tian, toto je Liu Ming Jing, vodca Mesačnej sekty," predstavil ho líder Slnečnej sekty.

„Rád vás spoznávam," prehovoril Chen Zhi Tian.

„Môžeš ma volať Yue Han," odvetil mu líder Mesačnej sekty.

Chen Zhi Tian na neho zamyslene hľadel. Mal zvláštny pocit, akoby jeho meno už niekde počul, no nemohol si spomenúť, kde to bolo. Kým sa snažil rozpamätať sa aspoň na nejaký detail, Yue Han vybral z rukáva svojej róby sklenenú banku. Natiahol ruku k Chen Zhi Tianovi.

„To je pre teba," povedal mu. „Darček z oblasti Yundong."

„Vďaka," odvetil Chen Zhi Tian zmätene.

Vzal si sklenenú banku a lepšie si ju prezrel. Na jej dne bola tenká vrstva sviežeho zeleného machu a z neho vyrastal modrý kultivovaný zvonček. Jeho hlávka slabo svetielkovala priezračnou modrou farbou.

„To je... magický zvonček," prehovoril šokovane. „Počul som, že je extrémne ťažké ich vypestovať a prirodzene rastú už iba na niektorých miestach. Sú veľmi vzácne a... veľmi drahé."

„A silné a preto medicínske toniky z nich sú aj veľmi účinné," dodal Liu Yue Han.

Chen Zhi Tian otvoril sklenenú banku a potom ju nahol k svojej tvári. Slabo sa nadýchol vzduchu z nej a do nosa mu udrela jemná vôňa magického zvončeka.

Zazdalo sa mu, že uprostred nočnej čistinky zaliatej modrým trblietavým peľom z magických belasých zvonček zazrel žiariť jeden ametyst...

*KONIEC*