Keď sa Liu Yue Han prebral, nachádzali sa ešte stále v lese. Cítil, že i po druhý raz sa mu podarilo utiecť smrti a to všetko len vďaka Chen Zhi Tianovi. Ten ešte stále ležal vedľa neho, s rukou okolo jeho pliec. Jeho telo opäť vyžarovalo príjemné teplo, na ktoré bol Yue Han zvyknutý. Obom sa podarilo dostatočne zregenerovať na to, aby sa mohli pohnúť ďalej.

Liu Yue Han sa posadil na machu a sledoval liečivé bylinky, ktoré vôkol nich stále rozkvitali. Počas rýchlo sa striedajúcich ročných období, stihli dozrieť a ich plody a semienka popadali naspäť do machu. Počas celej noci tak prežili niekoľko rokov a teraz sa vôkol nich nachádzala záplava magických bylín, ktorým by to inak trvalo roky.

Chen Zhi Tian sa pomrvil a potom otvoril oči. Keď si všimol, že je Yue Han hore, aj on sa posadil.

„Yue Han, ako sa cítiš?" zaujímal sa ihneď.

Liu Yue Han mu namiesto odpovede nastrčil svoje zápästie. Keď Zhi Tian zacítil jeho stabilný prúd spirituálnej energie, upokojil sa. Yue Han jeho energiu nekontroloval. Podľa tepla vyžarujúceho z jeho tela bolo jasné, že Chen Zhi Tian je už úplne v poriadku.

„Ako dlho som bol v bezvedomí?" opýtal sa Yue Han.

„Niekoľko dní," odvetil Chen Zhi Tian. „No neviem, koľko času prešlo tam vonku, kým sme boli uzavretí v tejto bubline. Sme v lese za dedinou Yundong a čas je tu pokrivený kvôli zakázanému kúzlu. Je dosť možné, že v skutočnosti prešiel iba deň, alebo mesiac. No to zistíme, až keď odtiaľto odídeme."

„Sme v Yundong," zopakoval Liu Yue Han. „Všetky tie udalosti sa tu stále opakujú? Nepočul som žiaden krik," pohľad mu zmäkol.

„Táto magická formácia je väčšia, než tie ostatné," povedal mu Chen Zhi Tian. „Preniesol som ťa ďalej od tých vecí, čo... sa tu stále odohrávajú."

„Takže ani seniori z mojej sekty nedokázali zlomiť toto kúzlo," zamrmlal si Liu Yue Han sám pre seba.

„Ako je to možné?" spýtal sa ho Chen Zhi Tian. „Líder sekty má zvyčajne najviac skúseností a vedomostí, preto je nemysliteľné, aby jeho učeň vymyslel kúzlo, ktoré jeho majster nebude vedieť zlomiť."

Liu Yue Han si vybavil Wang Liang Shenove slová. Obrátil sa k Zhi Tianovi: „Nemyslím si, že človek, ktorý toto všetko urobil, je iba obyčajný žiak Mesačnej sekty. Používal síce jeden z magických artefaktov, ktorý sa ukrýval v Nefritovej veži na Lunárnom vrchu, no vyzerá to tak, že tento človek je omnoho starší, ako sme si mysleli."

„Starší?"

„Myslím si, že je podobný tebe," povedal mu Liu Yue Han.

„Myslíš si, že je takisto nositeľom fénixovej kliatby?"

„Možno nie úplne, no musí vedieť niečo, čo ho robí omnoho ťažším protivníkom. V takomto stave sa mi ho nikdy nepodarí poraziť. Ale teraz to už musím urobiť," zamrmlal Liu Yue Han. „Predtým som túžil po tom, aby sa dozvedeli pravdu, no teraz na nej už nezáleží. Shifu mi napokon uveril a zistil, čo sa stalo v skutočnosti, no ostatní... Chen Zhi Tian!" schmatol ho za rukáv. „Čo sa stalo s ostatnými členmi sekty?"

„Omráčil som ich," odpovedal mu Chen Zhi Tian. „A potom som hneď išiel za tebou. No našiel som ťa už iba ležať na zemi polomŕtveho vedľa tvojho majstra. Wang Liang Shena som nevidel. Vlastne, keď sa tak nad tým zamyslím, ešte ani raz som nemal príležitosť poriadne si ho obzrieť zblízka."

„Možno ho už ani neuvidíme," precedil Yue Han pomedzi zuby.

„Prečo?"

„Hľadal ma kvôli tomu, lebo som mal niečo, čo chcel. No teraz mi to zobral, takže som pre neho viac nepodstatný."

„Čo také?"

„Artefakt z našej sekty," odpovedal Yue Han a vstal. Oprášil si svoje róby znečistené od peľu modrých zvončekov a obrátil sa k Chen Zhi Tianovi. „Najprv by sme sa mali vrátiť do najbližšieho mesta alebo dediny, aby sme sa mohli umyť a dať do poriadku," začal.

„A čo chceš robiť potom?" opýtal sa ho Chen Zhi Tian.

Liu Yue Han sa na neho pozrel „Potom vyjdem hore na Lunárny vrch, aby som sa mohol rozlúčiť so svojim shifu. Posledný raz poviem seniorom z Mesačnej sekty, čo sa stalo a natrvalo odídem z Lunárneho vrchu. Aj keď mi nebudú veriť, nezáleží viac na tom. Potrebujem pomstiť smrť svojho majstra."

Chen Zhi Tian sa zdvihol na nohy: „Ako chceš, Yue Han."

Liu Yue Han na neho prekvapene pozrel. Znelo to, akoby Chen Zhi Tian vôbec nechcel ísť s ním. Zabudol na to, že Chen Zhi Tian od začiatku nechcel mať s kultivátorskými sektami nič spoločné.

„Ostaneme v Yundong, alebo si nájdeme iné miesto?" opýtal sa ho Chen Zhi Tian.

„Ideš so mnou?"

„Nemám?"

„To nie. Len som si myslel, že sa nechceš miešať do záležitostí kultivátorských siekt."

Chen Zhi Tian prešiel s rukami za chrbtom popri ňom a potom sa zastavil niekoľko krokov pred ním. Hľadel na jasnú modrú oblohu, ktorú nedokázala ovplyvniť ani magická formácia ich protivníka.

Pravdou bolo, že aj keď to bola záležitosť kultivátorskej sekty, nedokázal viac Yue Hana odmietnuť. Obrátil sa k nemu tvárou.

„Povedal si, že Wang Liang Shen je podobný ako ja," prehovoril. „Takže je predsa logické, že sa chcem o ňom dozvedieť viac, aby som našiel spôsob, ako zlomiť svoju kliatbu," pokrčil plecami.

Liu Yue Han zasmial. Obaja vedeli, že to bola iba výhovorka.

No pri pomyslení na to, že Chen Zhi Tian chce ešte stále zlomiť svoju kliatbu, mu úsmev na tvári ovisol. Nechcel, aby našli spôsob, ako fénixovu kliatbu zlomiť. Nikdy. No ak si to Chen Zhi Tian naozaj želá, bude musieť jeho prianie rešpektovať. Rozhodol sa ignorovať zlú predtuchu rodiacu sa v jeho vnútri.

„Mali by sme si urobiť zásobu liečivých tonikov," čupol si Chen Zhi Tian k bylinkám rastúcim naokolo. „Niektoré z nich sa mi dokonca podarilo kultivovať."

Liu Yue Han si kľakol do machu vedľa neho a začal odlamovať stonky modrých zvončekov. Kým zbierali jednotlivé bylinky, mlčali. Náhle sa ich ruky stretli, obaja chceli odtrhnúť tú istú rastlinku. Chen Zhi Tian pustil stonku modrého zvončeka a namiesto nej prstami vyštveral po Yue Hanovej ruke. Liu Yue Han sa mu pozrel do tváre. Chen Zhi Tianove dva zlaté jantáre v očiach blčali.

Uhlíky, ktoré doteraz tíško tleli v Yue Hanovom vnútri, ožili. Vyšľahol z nich horúci plameň. Bol iba jeden spôsob, ako ho utíšiť...