Keď sa Liu Yue Han spolu s Chen Zhi Tianom zastavili v dedine Yundong, aby sa mohli v miestnom hostinci umyť a pripraviť na smútočný obrad konajúci sa na Lunárnom vrchu, zistili, že iba tri dni prešli od momentu, ako sa ukryli v lese s pokriveným časom.

Budova praskala vo švíkoch. Všade naokolo sa potulovalo množstvo kultivátorov. Väčšina z nich patrila do malých klanov, nakoľko Liu Yue Han nedokázal rozoznať podľa ich róby či zbraní a doplnkov príslušnosť k jednej z troch veľkých siekt. Predpokladali, že slávnejšie a bohatšie sekty sa nepristavia v malom hostinci schovanom v malej dedine neďaleko Nebeskej hory.

Nakoľko v hostinci nechceli prenocovať, iba sa umyť, ušla sa im jedna malá izba na poschodí, kde mali trocha súkromia. Keď napokon umytí a prezlečení zišli dole, nestrácali čas vysedávaním medzi ostatnými hosťami a rovno sa vybrali na Lunárny vrch.

Smerom k Nebeskej hore ponáhľalo sa množstvo kultivátorov. Niektorí leteli na svojich magických mečoch, iní sa viezli vo vozoch a kočoch k úpätiu hory. Ďalší už kráčali nahor, posúvajúc sa pomaly ale isto, krok za krokom.

Liu Yue Han kráčal spolu Chen Zhi Tian, no ani jednému z nich nebolo do reči. Yue Han vedel, že bude ťažké pozrieť sa do očí seniorom svojej vlastnej sekty, ktorí ho budú schopní považovať za vraha vlastného učiteľa. Ak si to aj nemysleli, zradca, ktorý spolupracoval s Wang Liang Shenom, sa o to postará. Istotne nastražili pre neho ďalšiu pascu, aby mohol byť potrestaný za ich hriechy.

Čím bližšie boli k Lunárnemu vrchu, tým väčšia bola záťaž na jeho chrbte. Atmosféra navôkol bola ponurá, nikto s okoloidúcich návštevníkov štverajúcich sa na vrch sa nerozprával. Aj ak na malý moment vypukol rozhovor, ktosi ho vždy násilne a rýchlo zadusil ešte v zárodku. Smiech v takejto situácii nepripadal do úvahy.

Liu Yue Han sa blížil k sídlu Mesačnej sekty, miestu, ktorý kedysi nazýval domovom. Pri predstave, že sem tentoraz prichádza naposledy, mu pukalo srdce. Čím bližšie bol k Striebornému pavilónu, tým horšie sa cítil. Jeho nálade neprospieval ani fakt, že sa na Lunárnom vrchu šíril nepríjemný šepot a kradmé pohľady.

V prvý deň, alebo aj dva zvyčajne pozostalý informovali známych o blížiacom sa pohrebnom obrade a začali sa naň pripravovať. Potom nasledovala fáza bdenia, Shou Ling [Šo Lin], kedy pri truhle s majstrovým telom bude vždy niekto sedieť a bdieť, aby mu pomohli prejsť na onen svet. Počas tejto fázy navštívi Strieborný pavilón najviac návštevníkov, aby mohli prísť vzdať lídrovi Mesačnej sekty úctu. Liu Yue Han preto vedel, že prišiel včas, aby sa s majstrom rozlúčil. Za iných okolností by bol jeden z tých, čo budú po sedem dní bdieť vedľa truhly, no teraz by si tým vyslúžil nanajvýš posmech a ďalšie uväznenie v Nefritovej veži.

Liu Yue Han si vzdychol a potom vošiel spolu s Chen Zhi Tian a ďalšími návštevníkmi do Veľkej haly Strieborného pavilónu, kde sa určite bude konať i pohrebný obrad.

To, čo uvidel vo Veľkej hale, ho šokovalo. Liu Yue Han zastal na prahu dverí. Kolená mu zdreveneli, nedokázal sa ani len pohnúť. Okoloidúci kultivátori ho s reptaním obchádzali, niektorí do neho dokonca strčili. Yue Han však na to nedbal. Hľadel na to, čo sa práve odohrávalo v celej Veľkej hale a pocítil, ako sa niečo v jeho vnútri láme.

Chen Zhi Tian ho chytil za lakeť a potom s ním pomaly vošiel dnu. Ihneď sa uhli do strany, aby ďalší kultivátori mohli prísť bližšie.

„Č-čo to má znamenať?" šepol Yue Han. V očiach ho zaštípalo. „Myslel som..."

„Ja neviem," odpovedal mu Chen Zhi Tian skrúšene a potom sa obrátil dovnútra.

Celá Veľká Hala bola zaplnená truhlami, v ktorých ležali muži v tmavých róbach so striebornými výšivkami – každý jeden člen Mesačnej sekty bol mŕtvy.

Chen Zhi Tian sa pristavil pri jednom z mníchov, ktorí tam stáli.

„Prepáčte, čo sa stalo? Počuli sme, že umrel iba majster Mesačnej sekty."

„To sme počuli i my," odpovedal mu mních stojaci neďaleko. „Pred dvoma dňami prišli za nami do mesta do chrámu členovia Mesačnej sekty, aby nás požiadali o vykonanie pohrebného rituálnu pre jeho majstra. Povedali sme im, že bude deň trvať, kým pripravíme potrebné veci a vyštveráme po Nebeskej hore navrch. Povedali sme im, aby dovtedy dali vedieť ostatným a pripravili ešte niekoľko vecí. Súhlasili a odišli. No keď sme sa v dohodnutý deň objavili na Lunárnom vrchu, našli sme každého jedného človeka mŕtveho."

Liu Yue Han stojaci za Chen Zhi Tianom to všetko počúval so zovretými perami. Chen Zhi Tian sa na neho ukradomky pozrel, očakávajúc výbuch emócií, no Yue Han namiesto toho mlčal. Prešiel vyrovnaným krokom vpred. Pripojil sa k skupine cudzích kultivátorov, ktorí sa prišli rozlúčiť s členmi Mesačnej sekty. Pristavil sa pri každej jednej truhle a na samý záver zastal pri rakve, kde ležal jeho shifu Zhao Feng.

Chen Zhi Tian mu zastal za chrbtom. „Chceš tu zostať dlhšie?" opýtal sa ho.

„Je jedno miesto, ktoré musíme skontrolovať," pošepol mu Yue Han. „Poď za mnou."

Vyšli zadným vchodom von zo Strieborného pavilónu a teraz kráčali krížom cez arénu. Zaliata slnkom vyzerala úplne ináč, ako si ju Yue Han pamätal. Väčšina ich súbojov na tomto mieste sa odohrávala v noci, aby mohli kultivovať spirituálnu energiu z mesačných lúčov, ktoré na ňu dopadali. Teraz sa kúpala v zlatom svetle. Yue Han by bol radšej, keby pršalo. No slnečné lúče akoby sa dnes rozhodli roztopiť každučkú stopu snehu, čo tu zostala.

„Kam ideme?" spýtal sa Chen Zhi Tian.

„Do Nefritovej veže," odvetil mu Yue Han.

Dostať sa do nej teraz bolo jednoduché. Vôbec nikto sa tam nenachádzal. Žaláre v podzemí boli prázdne, no Liu Yue Han začal štverať nahor po schodoch. Prešli zbrojnicu, v ktorej sa nachádzalo množstvo magických zbraní z lunaritu. Určite sa čochvíľa stanú nedostatkovým tovarom. Kedysi zbrane ukované z lunaritu mohli nosiť iba členovia sekty. No teraz si ich vezme ktokoľvek, kto na ne siahne a už viac nebudú výsadou Lunárneho vrchu.

„Čo tu hľadáme?" pokračoval so svojimi otázkami Chen Zhi Tian.

„Niečo, čo tu nebude."

Liu Yue Han zastal pred prázdnymi policami. Magické artefakty boli fuč. No v porovnaní so Spriadačom nití osudu boli ostatné magické predmety zanedbateľné. Yue Han sa obrátil a vyšiel zo zbrojnice. Spolu schádzali dole po schodoch a vracali sa naspäť k aréne.

Chen Zhi Tian ho uprene pozoroval. Veľmi dobre si pamätal na jeho nočnú moru a ona sa teraz takmer celá naplnila.

„Všetci sú mŕtvi," povedal Yue Han, keď prešli cez celú arénu a začali postupne zostupovať dole z Lunárneho vrchu. Nedíval sa na Chen Zhi Tiana, keď to hovoril. „Každý jeden člen sekty je mŕtvy. Porátal som ich. Chýba už iba Wang Liang Shen. Takže nech mal v našej sekte hocikoľko zradcov, rozhodol sa ich odstrániť."

„Mali by sme sa vrátiť do hostinca," navrhol mu Chen Zhi Tian. „Potom sa rozhodneme, čo urobíme ďalej."

Liu Yue Han s ním súhlasil. A tak sa napokon vrátili do toho istého hostinca v dedine Yundong, kde kedysi prišiel so svojimi shidi, aby mohli vyriešiť záhadu opakujúcich sa udalostí v prekliatom lese.

Hostinec bol stále plný. Niekoľko hostí, ktorí už počas dňa vzdali česť zosnulým členom Mesačnej sekty, už odišli, no prízemie bolo prepchaté potulnými kultivátormi, ktorí sedeli jeden vedľa druhého za stolmi a klebetili.

Zhi Tian s Yue Hanom si sadli na neďaleké voľné miesto pri jednom zo stolov medzi nimi a potom si objednali zelený čaj.

„Takže Mesačná sekta je fuč," prehovoril jeden z potulných kultivátorov, sotva sa usadili. „Stále tomu nemôžem uveriť. Jedna z najslávnejších a najsilnejších siekt. A takto vyhladená. To je neuveriteľné."

„Kto by bol schopný niečoho takého?"

„Toto nemohol urobiť nejaký obyčajný kultivátor. Toho by ich lunaritové meče rozsekali na kusy. Toto je vojna!"

„Myslíš si, že za to môže Hviezdna alebo Slnečná sekta? Žiadna iná sa s nimi nemohla merať, čo sa týkalo počtu členov a či úrovňou svojich schopností."

„Eheeeej, len počkaj, ak ťa niekto začuje. Zavesia ťa na hák a budú ťahať celú cestu z pohrebu, až do svojho sídla. Ak nemáš žiadne dôkazy, radšej buď ticho!"

Yue Han pozrel na Chen Zhi Tiana. Ich pohľady sa stretli, no obaja mlčali. Keď sa chcel človek niečo dozvedieť, bolo najlepšie usadiť sa niekde, kde sa počas dňa premlelo množstvo ľudí a stačilo iba počúvať.

„Myslel som si, že tri sekty medzi sebou žili v rovnováhe. Už v minulosti si podelili územia a rozhodli sa pre mier. Keby sa jedna dostala do sporu s druhou, tretia by to ihneď využila a rovnováha by sa narušila. Takto sa navzájom držali v šachu."

„Ale prečo Mesačná sekta? Prečo nie Hviezdna? Vždy to boli zradcovia."

„Ja si myslím, že za všetko môže Slnečná sekta. Nikto iný nie je taký arogantný, ako oni!"

Yue Han si neodpustil kradmý pohľad na Chen Zhi Tiana. Jeho sa však slová cudzích kultivátorov vonkoncom nedotkli, hoci rozprávali o jeho sekte.

„Nebavíme sa o tom, kto to urobil, ale o tom, prečo za obeť padla Mesačná sekta."

„Možno mali niečo, čo dakto chcel."

„Čo by to bolo? Ich mesačné kúzla plné Yin energie? Tie nech si nechajú pre svoje ženy, cha-cha-cha!"

„Prečo by niekto vyvraždil celú sektu kvôli nejakej ich špeciálnej technike? Takto by sa ju nikdy nenaučil. Si si istý, že piješ čaj a nie ryžové víno? Rozprávaš, akoby si bol opitý."

Liu Yue Han pokrútil hlavou nad klebetnými starými chlapmi. Jazyky im kmitali rýchlejšie, než meče v kultivátorskom dueli. Siahol po keramickej šálke svojho zeleného čaju, aby sa napil a pokúsil sa prehltnúť tvrdú hrču, ktorá mu zvierala hrdlo, odkedy sa vrátili zo Strieborného pavilónu.

„Spriadač nitiek osudu," povedal niekto do ticha.

Yue Hanova ruka s keramickou šálkou sa zatriasla. Pomaly si ju priložil k perám a napil sa, predstierajúc, že nepočuje ani slovo z neďalekej debaty. Keď ale šálku položil naspäť na stôl, fialovým pohľadom zaletel k stolu, kde niekto spomenul ich magický artefakt.

„Čo to je?"

„Nepočul si o tom?" ozval sa jeden z nich. „Je to verejné tajomstvo. Kedysi dávno, boli traja muži, talentovaní kultivátori, ktorí si boli blízki ako pokrvní bratia. Každý z nich vlastnil magickú zbraň, ktorá dokázala niečo nevídané. Vďaka týmto artefaktom si ľahko poradili s ktorýmkoľvek nepriateľom. Po čase sa rozhodli sa vytvoriť vlastné klany. Nazvali ich Hviezdna, Mesačná a Slnečná sekta.

Na znak mieru si medzi sebou vymenili svoje magické zbrane, ktoré každá reagovala na ich špecifický typ Qi. Takto ani jeden z lídrov novovzniknutej sekty nedokázal použiť svoju zbraň proti svojim bratom.

No líder Hviezdnej sekty sa ulakomil na moc a zbraň ukradol. Vinu zvalil na zakladateľa Slnečnej sekty a rozpútal bitku medzi klanmi. Samozrejme, po čase sa ukázalo, kto bol všetkému na vine a všetky zbrane sa vrátili naspäť k svojim držiteľom. Preto každá z troch veľkých siekt vlastní prastarú zbraň – artefakt, ktorý má nesmiernu moc."

„Čo vlastní Mesačná sekta?"

„Spriadač nití osudu," odpovedal jeden z kultivátorov.

„Čo to je?"

„Artefakt, ktorý pôvodne patril lídrovi Hviezdnej sekty. Ten, kto ho použije, dokáže ovplyvniť nielen život svojho protivníka, ale celý jeho osud. Môže mu priniesť horu šťastia, ale zhodiť ho i do jamy obrovského nešťastia. A to všetko bez toho, aby si tým pokazil osud svoj vlastný," vysvetľoval jeden z tých znalejších.

„Môžeš na niekoho uvrhnúť kliatbu, ktorá nebude trvať iba jeden jeho život, ale všetky jeho ďalšie reinkarnácie! To len tak hocijaké kúzlo nedokáže!" pridal sa ďalší.

„Ako vyzerá tento artefakt?"

„Počul som, že to je nástroj, na ktorom sa tká."

„Tkáčsky stav?" opýtal sa niekto.

„Tie sú obrovské, celkom nevhodné na magickú zbraň, nemyslíš?"

„Ako inak by to potom vyzeralo?"

„Neviem. Nikto túto zbraň nikdy nevidel, nakoľko ju sekta držala uzamknutú vo svojej zbrojnici, kde sa k nej nikto nesmel ani len priblížiť."

„Aaach, no teraz sú členovia Mesačnej sekty mŕtvi."

„A stavil by som sa, že Spriadač je preč."

„Keď sa ale o tom dozvedia ostatné sekty."

„Určite o tom už vedia. To znamená, že jedna zo siekt ma teraz dva magické artefakty a možno dokáže jeden z nich aj použiť."

„Preto hovorím, toto je vojna, chlapi! Vojna medzi Hviezdnou a Slnečnou sektou! A kto túto vojnu vyhrá, bude na vrchole kultivátorského sveta!"

Liu Yue Han buchol keramickou šálkou po stole. Klebetiaci chlapi stíchli a pozreli na neho, no on vstal a potom prešiel k hostinskej. Chen Zhi Tian ho nasledoval, potláčajúc nervozitu, ktorá mu zvierala žalúdok. Súrne sa potreboval s Liu Yue Hanom porozprávať, no ten ho ignoroval. Ani sa len na neho nepozrel. Namiesto toho sa opýtal hostinskej na voľnú izbu na noc, aby zistil, či sa niečo neuvoľnilo. Mali šťastie a ona mu povedala, že jedno miesto by sa našlo. Liu Yue Han ju požiadal, aby im ukázala izbu a potom ju nasledoval. Chen Zhi Tian išiel za nimi.

Len vošli do izby, hostinská odišla. Liu Yue Han zastal pri okne izby a hľadel von. Výhľad mal rovno na Lunárny vrch v diaľke.

Chen Zhi Tian za nimi zatvoril dvere na izbe. Potom pristúpil o niekoľko krokov bližšie, sledujúc Yue Hanov chrbát. Doteraz nevyronil ani jednu jedinú slzu, jeho spirituálna energia pokojne cirkulovala v jeho tele, ani náznaky po nejakej Qi deviácii, o ktorej ho varoval.

„Yue Han," preťal Chen Zhi Tian ticho ako prvý. „Je pravda, že vaša sekta vlastnila Spriadač nití osudu?"

Yue Han sa k nemu obrátil: „Nevedel si o tom? Ako zakladateľ Slnečnej sekty si ho musel vidieť, keď ste si ich navzájom vymenili."

„Bolo to tak, ako povedal ten muž tam dole," povedal mu Chen Zhi Tian. „No keď sme zakladali sekty, skutočne naše magické artefakty mali veľké rozmery a bolo nepraktické nosiť ich so sebou na každý jeden boj," vysvetľoval mu ďalej. „Hviezdna sekta mala Spriadač nití osudu, obrovský tkáčsky stav, na ktorom si mohol prepletať červené vlákna duší. Tento stav bol zapožičaný Mesačnej sekte a tí zase presunuli k nám ich obrovskú sochu z lunaritu. Bola tak ťažká, že sme ju takmer nedostali na náš vrch. No a my sme zase odovzdali Hviezdnej sekte živého fénixa."

Liu Yue Han prekvapene hľadel na Chen Zhi Tiana: „To nie je to, čo som počul ja. Spriadač nitiek osudu má podobu člnku. Slnečná sekta od nás nedostala sochu, ale kultivovaný amulet z lunaritu. A Hviezdna sekta dostala chvostové pero z fénixa. Chceš mi povedať, že sme vám pred storočiami skutočne poslali jednu obrovskú sochu?"

Chen Zhi Tian prikývol. S prekríženými rukami na hrudi sa aj on obrátil k oknu: „Otázkou zostáva, či tieto magické artefakty iba zmenili formu, alebo sú skutočné artefakty niekde úplne inde..."

Liu Yue Han si spomenul na opakujúce sa udalosti na miestach, ktoré navštívil Wang Liang Shen. Nepochyboval o tom, že člnok, ktorý videl zamknutý v Nefritovej veži, bol pravý magický artefakt. Jeho moc bola obrovská.

„Yue Han," otočil sa k nemu Chen Zhi Tian. „Keď si spadol z Nebeskej hory a našiel som ťa pred mojim chrámom, okrem svojho meča z lunaritu si mal so sebou aj malý drevený člnok. Neprikladal som mu veľkú váhu, nakoľko v mojich rukách nereagoval a vedel som, že Mesačná sekta vlastní obrovský tkáčsky stav..."

Yue Han na neho smutne pozrel.

„Chceš mi povedať, že si mal Spriadač nití osudu po celý čas so sebou?"

Yue Han sklopil pohľad. Už mu viac nedokázal hľadieť do očí. Áno. Nikdy mu to nebolo napadlo, ale mal u seba po celý čas kľúč k zlomeniu Chen Zhi Tianovej kliatby. Nikdy mu nenapadlo, že by bol práve člnok pravou príčinou toho, prečo sa Chen Zhi Tian neustále narodí so všetkými svojimi zachovanými spomienkami.

Chen Zhi Tian k nemu priskočil a schmatol ho za plecia.

„Máš ho? Kde je?"

„Už ho nemám," pokrútil Yue Han hlavou. „Vzal mi ho Wang Liang Shen v tú noc, keď zabil môjho shifu. Pátral po mne po celý čas, pretože chcel ten člnok naspäť."

„Mohol si zlomiť moju kliatbu!" povedal mu Chen Zhi Tian. Hlas sa mu po prvý raz zatriasol. „Premrhal si moju jedinú šancu!"

„Aj keby som ho stále mal," odvetil Yue Han naduto, „tak by som ním tvoju kliatbu nezlomil!"

„Ale prečo?"

„Pretože nechcem, aby si zabudol na tento život," povedal mu Liu Yue Han.

Chen Zhi Tian stratil dych. Pustil Yue Hana a ruky mu ovisli pozdĺž bokov. So sklonenou hlavou sa otočil k dverám.

„Kam ideš?" spýtal sa ho Yue Han.

„Chcem byť sám," odpovedal mu Chen Zhi Tian.

„Zhi Tian..."

„Nerozprávaj sa viac so mnou," odsekol mu a otvoril dvere na izbe.

„CHEN ZHI TIAN!"

Dvere za ním sa zabuchli.