Niekedy sme bábky vlastného života. Bojíme sa toho najmenšieho kroku, ktorý buď nás stiahne alebo nás posunie.

Nemôžme si povedať a rezignujem a budem tu stáť dokým nezomriem. Veľa ľudí ktorý aj keď spravili krok vedľa pokračovali a nebáli sa. Žijú a môžme ich vidieť v podobe našich rodičov, známych, či dokonca umelcov.

Prestaňte plakať nad rozliatym mliekom. Žite ako by bol raj na zemi.

Fuuu koľko to je skoro 4-5 mesiacov? Prepáčte zanedbávam to tu. Ale dnes som sa hecla a som spokojná. A aby som sa nejakým spôsobom ospravedlnila tak v škole máme pisomiek a keďže je to môj posledný rok tak musím zamakať. Okej držím vám palce a oneskorene šťastný nový rok ❤❤