Bolesť hlavy som ucítila hneď, ako som otvorila oči a uvidela ešte spiaceho Johna vedľa mňa.

A vlastne som sa necítila ani zle ako som aj predpokladala. Veď prečo by som mala? Včera sme tu s ním dosť povystrájali a ja som sa cítila.. dobre. Tak trochu.

Pretrela som si oči a posadila sa. Keď už som ho tak využila, tak mu aspoň spravím raňajky. Áno, správam sa ako mrcha, ale nemám na výber, taká už som.

Dala som si na seba nohavičky a dlhé, biele tričko. V kúpeľni som sa ešte trochu upravila a zišla som dole. Bolo už desať hodín, takže si myslím, že hneď vstane aj on. A kým som postavila vodu na kávu, tak som začala piecť palacinky. Dúfam, že ich má rad. No, kto by ich nemal rád?

Ešte som trochu poupratovala, lebo tu bol naozaj veľký neporiadok. Dosť som sa včera zabavila a bolo to aj vidno. Tancovali sme, pili, hrali hry, varili a spievali. Toto som ešte nikdy nerobila. A predstava, že by som to robila s Richardom.. Nie, nebudem naňho zase myslieť. Bola som naňho tak trochu aj nahnevaná. Chápala som to, áno, ale aj tak ma využil.

Do chmár.

Keď som doupratovala, tak som ešte dopiekla posledné palacinky a potom ich dala na tanier. Dala som na nich nutellu a zatiaľ, kým ešte spal, som pila kávu. Takéto raňajky som nikomu nepripravila, no možno to bolo aj preto, že som mu chcela urobiť radosť, lebo on mi ju včera urobilna možno som mala aj trochu pocit viny. Ale ten som rýchlo odstránila alebo aspoň som si to myslela, lebo som už počula, ako ide po schodoch.

,,No ja si ťa asi zoberiem." zasmial sa, keď uvidel palacinky na stole. Usmiala som sa a zalievala mu kávu.

Podala som mu ju do rúk, a keď som bola bližšie pri ňom, tak sa naklonil, aby ma pobozkal. Ja som, ani neviem prečo, uhla hlavou. On sa rýchlo odtiahol a snažil sa zistiť, čo mi je. Ja som ani nevedela, čo som urobila. Nemusím to robiť, nie?

Aby sa necítil divne, tak som mu dala malý bozk na pery a objala ho. Bol oblečený len v nohaviciach, lebo tričko ostalo asi v obývačke. Stále mu to prišlo divné, no nič sa nepýtal.

,,Dúfam, že ti nešlo len o to zistiť, že som ten chlap, čo chce len jedno." povedal, keď sa napil kávy. Jasné, narážal na to, čo som vravela v tej kaviarni. Vtedy som bola mimo, takže som aj hovorila úplne blbé veci. 

,,Nie a ani si to o tebe nemyslím." uistila som ho. On sa usmial a pozrel sa mi na hrudník, kde mi bolo vidno moje bradavky. Asi mi ich bolo až veľmi vidno. Nenápadne som si ich prekryla a jedla ďalej.

,,Niežeby som teraz niečo očakával, ale môžeme si ešte niekedy vyraziť, či nie?" spýtal sa, a tak narušil chvíľu ticha. Jasné, že som sa s ním ešte chcela stretnúť, veď prečo nie? Síce do vzťahu by som tak rýchlo nešla, no ako kamarát môže byť.

,,Jasné." Usmiala som sa a dopila svoju kávu. Dala som tanier aj šálku do umývadla a otočila som sa naňho. Prinesiem mu tričko, lebo sa na to telo pozerať nemôžem, lebo by sme si dali ešte jedno kolo.

Chcela som ho, to áno, ale nemohla som byť taká, že mi niekto ublíži, a ja si to už rozdávam s niekym iným. Síce som už taká bola včera. Pokrútila som nad sebou hlavou a vzala jeho tričko pohodené na zemi. 

 V kuchyni som mu ho dala a zobrala jeho tanier. Dala som ho do umývadla, len aby som mala čo robiť, lebo som nevedela, čo teraz, alebo ako sa správať. Keď si to tak zoberiem, tak bol pre mňa cudzí muž.

Keď som sa otočila, mal ho už oblečené, a tak som sa mohla uvoľniť. Stále som musela na to myslieť a tváriť sa, že je to úplne v poriadku. Trochu aj bolo, ale ja nepochopím samú seba, takže trochu aj nie. Najradšej by som sa dokopala za to, aká som.

,,Ja už pôjdem domov." oznámil a postavil sa zo stoličky. ,,Tak sa uvidíme?" Bola to skôr ako otázka, a tak som len prikývla. Jemu asi vôbec nerobil problém toto tu. Správal sa normálne a ešte predtým, než odišiel, mi dal malý bozk. Nie na čelo, ako to robil Richard. A ja, keď som ostala sama, čo som v tú chvíľu tak strašne nechcela, som začala plakať.

 Tak dneska asi ostanem doma a budem sa ľutovať a pekne sa opijem.

Sama.