Keď otvorila dvere, s očakávaním pozrela na drevenú verandu pred vchodom, aby zistila, či tam je kytica. Nesklamal ju. Uprostred ležala jedna jediná biela ruža v hnedom papieri. Zdvihla ju a pritisla k svojej hrudi. Vedela, že túto poslednú ružu nikdy v živote nevyhodí, aj keď sa kvôli tomu nevyhne nepríjemným otázkam. Nech si ostatní hovoria, čo chcú, bolo to romantické. A úžasné!

Naozaj by chcela toho muža stretnúť. Šla by s ním možno na nejaký čaj. Prišla by na to, že má rád knihy rovnako ako ona. Bol by to začiatok obrovskej lásky. Ak jej Kai teraz závidela kyticu ruží, asi by ju roztrhlo, keď by jej povedala, že sa z tajného ctiteľa vykľul nakoniec perfektný muž.

Všetko nasvedčovalo tomu, že jej osemnáste narodeniny budú dňom, na ktorý nikdy nezabudne. Mama jej včera upiekla obľúbený koláč, dostala od otca ďalšiu knihu, hoci pre neho bola kúpa neodborných kníh vždy iba strata peňazí, obzvlášť po tom, čo ho s mamou presvedčili, aby na jeseň mohla nastúpiť na medicínu. No ona aj napriek tomu nebola vôbec šťastná.

Neexistoval totiž nikto, kto by mohol jej narodeniny osláviť spoločne s ňou. Jej priateľstvo s Kai bolo nenávratne preč. Dúfala, že to Kai po niekoľkých dňoch prejde a znova sa vráti, boli predsa najlepšie kamarátky. Ale nič také sa nestalo.

Lukovi sa naopak vyhýbala. Povedala mu, že potrebuje čas na rozmyslenie. Nechcela sa s ním dať dokopy. Neľúbila ho, hoci to bol fajn chalan. A obávala sa toho, ako by na to všetko zareagovala Kai. Nemôžete predsa randiť s chlapcom, do ktorého je zamilovaná vaša najlepšia kamarátka.

Ako sa mohli od seba odcudziť vďaka jednému chlapcovi? Všetko to, čo počas uplynulých rokov spolu prežili, nemalo pre Kai žiadnu váhu?

Prsty sa jej zaborili do hnedého papiera. Zabudnutý tŕň z ruže prepichol obal a poľahky prenikol cez jemnú pokožku jej prstov. Nesykla však od bolesti. Namiesto toho iba zažmurkala a vzlykla.

Čosi jej zatienilo výhľad a ona prekvapene zdvihla hlavu. Pred sebou zazrela stáť mladého muža, ktorého predtým nikdy v živote nevidela. No zazdalo sa jej, že jeho tvár jej bola povedomá. Než však stihla zareagovať, pritlačil jej na ústa vreckovku.

Svet vôkol nej sčernel.

✗✗✗