Bola jeho anjelom. Miloval jej nežný úsmev, oslavoval jej čistotu a cudnosť. Bola jeho múza, patrila len a len jemu.

V ten deň sedel v aute, pred jej domom. Čakal, kým sa rozlúči so svojimi priateľmi a potom zmizne v dome. Keď by sa zotmelo, zasvietila by si svetlo v izbe a on by videl, čo robí. Určite by si sadla do postele a čítala dlho do noci. Posledné dva dni tak strávila väčšinu večera.

A potom sa stalo niečo, čo ho načisto vyviedlo z miery.

Ten bastard, ten malý zasran, ju začal obťažovať. Videl, že sa pred ním snažila ujsť, ale napokon sa mu ju podarilo presvedčiť.

Len nechcela byť voči nemu neslušná. Jeho dievča bolo predsa tak vzorne vychované.

Ten zmrd jej niečo vravel. Mal toľko drzosti jej niečo hovoriť po tom, čo rozplakal. Mal sto chutí vyliezť z auta, nakopať ho do riti a potom ju utíšiť, až kým by mu nezaspala v náručí.

Jeho anjel.

Ten sukin syn sa natiahol a objal ju. Myslel si, že mu prasknú žily, keď sa ním prehnal ten príval hnevu.

Čo nechápe, že ona patrí len jemu?

Nie, stále jej veril. Bola predsa čistá ako biele ruže, ktoré jej posielal. Možno len potrebovala utešiť. Nepočul, o čom sa zhovárali, ale zrejme ju to vyviedlo z miery. Možno nejaké zlé správy.

Jeho anjel by ho predsa nikdy nesklamal. Nikdy nepodviedol, neoklamal.

Zdvihla hlavu a zadívala sa tomu bastardovi do očí. A on potom urobil niečo, čo nikdy nemal urobiť. Sklonil k nej tvár a pobozkal ju.

Horúca vlna hnevu, ktorá mu predtým zaplavovala telo, sa zmenila na chladnú číru nenávisť. Jeho múza sa len nechala prekvapiť, určite sa hneď odtiahne a udrie ho, že čo si to dovolil.

Ale ona to neurobila.

Tá špinavá suka sa k nemu pritisla, dotkla sa jeho pliec a nechala sa unášať bozkom s tým faganom, ktorý mu nesiahal ani po členky.

Veď počkaj, anjel, je čas prevychovať ťa. Vezmem ťa k sebe domov a ty pochopíš, že v tvojom živote bude navždy iba jeden jediný muž.

Ja.

✗✗✗