Aonelle vyzrela von oknom. Hoci bolo už dávno po Novom roku, sneženie neustávalo. Svoj prvý semester na univerzite mala úspešne za sebou. Jej myseľ sa konečne začínala pomaly upokojovať a ona sa zvládla kúsok po kúsku naučiť látku, ktorú preberali a robili z nej skúšky. Vďačila za to poctivému doučovaniu od Deanny a Cassie. A vďaka Saiovi.

Cassie jej vždy dokázala učivo vysvetliť tak jednoducho, že mu porozumela. Deanna bola nesmierne dôsledná pri veciach, ktoré sa bolo treba nadrviť naspamäť, alebo vypracovať. Nuž a Sai... Mnoho faktov si pamätala hlavne vďaka tomu, že keď ju skúšali a vytresla zo seba nejakú hlúposť, Sai sa na nej ohromne zabával. Hoci sa na neho zato hnevala, časom zistila, že práve tieto okamihy si pamätá najlepšie. Navyše, na jeho žartoch nebolo nikdy nič škodoradostné, či zlomyseľné.

Vyzeral ako najväčšia mora jej života a jej srdce sa predsa roztápalo, keď si spomenula, aký bol voči nej milosrdný, ako opatrne sa s ňou rozprával, aby jej neublížil. Od toho dňa, kedy ho navštívila po vianočných sviatkoch, sa viac nepobozkali, hoci teraz sa držali za ruky zakaždým, keď niekam išli. No ona bola spokojná. Dokonca to vyzeralo tak, že by mohla byť aj šťastná?

Oči ju zaštípali. Zažmurkala. Nebude predsa kvôli takému niečomu plakať.

Odvrátila sa od okna práve včas, aby zazrela, ako do obývačky vošiel Sai.

„Kedy príde Deanna a Cassie?" opýtala sa ho. „Naposledy som sa s nimi videla ešte pred Vianocami. Chcela by som im poďakovať za to, že sa mi vďaka nim podarilo urobiť všetky skúšky."

„Obidve tu boli minulý týždeň," povedal. „Síce si im nemohla poďakovať osobne, ale Cassie bola nadšená z tej čokoládovej torty, čo si doniesla. A ďalšie doučovanie začne akonáhle aj letný semester."

„Sú ešte stále doma?"

Sai sa poškrabal vo vlasoch. „Troška sa to skomplikovalo. Cassie sa rozhodla, že sa napokon ubytuje na univerzitnom internáte."

Aonelle zosmutnela. Spomínala si, ako ju videla pred Vianocami odtiaľto utekať s očami plnými sĺz. Cassie bola do Saia zamilovaná a zrejme ani dlhé vianočné prázdniny nestačili na to, aby sa z toho spamätala.

„A čo Deanna?"

„Deanna má momentálne domáce väzenie."

„Domáce väzenie," zopakovala. „Veď je už dospelá!"

„Zdá sa, že na vianočnom večierku niečo vyviedla. Jej rodičia sa na ňu naštvali. Asi to chvíľku potrvá, kým sa vráti naspäť do školy."

„A-ale čo štúdium? Vymešká predsa dôležité prednášky."

„Nič, čo by nevyriešilo pár šekov s tučnou sumičkou," povedal.

„Och," zamrmlala len.

Vyložila si nohy na gauč a potom si objala kolená. Takže tu budú nejakú dobu sami. Nebola si istá, či má byť zronená, alebo sa tešiť.

Sai si sadol vedľa nej na gauč a obrátil tvár k televízoru. „Čo pozeráš?"

„Vlastne," odvetila. „V skutočnosti som pozerala na to, ako vonku padá sneh. Ako si strávil vianočné sviatky ty?"

Obrátil k nej tvár. „Naša rodina zvyčajne trávi Vianoce v horách na našom zrube. No po tom, čo sa tam stalo, sme sa ho rozhodli predať. Adam však bude stále potrebovať tiché miesto pre svoje písanie, takže sme túto zimu strávili tým, že sme s realitným maklérmi pozerali ďalšie horské chaty."

„A našli ste niečo?"

„Áno. Otázkou zostáva, ako predať tú, ktorú už vlastníme. Predpokladám, že ak vyjde na povrch, čo sa na nej odohralo, nikto nám ju nekúpi."

Aonelle sa vrátila pohľadom k televíznej obrazovke. Kto by chcel kúpiť chatu, na ktorej zomrelo niekoľko žien? Podľa toho, čo jej povedal Sai, polícia ešte stále nedokázala rozdeliť jednotlivé dôkazy, aby narátala, koľko obetí vlastne bolo. Jediným dôkazom bol iba stoh rukopisov.

„Polícia preto začína túto metódu utilizovať pri svojich otvorených prípadoch. Musím vám s potešením oznámiť, že naše pozvanie do štúdia prijal sám autor tejto metódy, Kary Mullis zo spoločnosti Cetus, ktorý nám vysvetlí, ako táto nová metóda funguje. Pán Mullis, vitajte u nás, dobrý večer!"

Pán sediaci v televíznom štúdiu sa nervózne zahniezdil na stoličke. Na čele sa mu zaleskol pot. „Dobrý večer," slabo kývol hlavou.

„Vysvetlite nám prosím, čo to vlastne je PCR metóda," vyzvala ho televízna hlásateľka.

Siahol po sklenenom pohári, ktorý mu nachystali na stôl a potom sa obrátil k redaktorke. „PCR je skratka pre polymerázovú reťazovú reakciu. Keď by sme to chceli veľmi jednoducho opísať, ide o proces, pri ktorom sa in vitro namnoží určitá časť DNA. V medicíne je to veľmi užitočná vec. Túto metódu používame hlavne pri diagnostike geneticky podmienených chorôb, ale momentálne pracujeme s políciou, aby sme zistili, či je možné túto metódu aplikovať aj pri vyšetrovaní."

„Povedzte, ako by im táto metóda mohla pomôcť?"

„Doteraz vyšetrovatelia identifikovali páchateľa na základe krvných skupín. Takéto výsledky ale nie sú jednoznačné. Navyše, aby bol výsledok testovania spoľahlivý, vzorky musia byť veľmi dobre zachované, čo nanešťastie nebýva vždy tak.

Pri našej metóde môžeme zanalyzovať DNA z biologických stôp páchateľov trestných činov, ale môžeme urobiť aj analýzu odtlačku DNA. Polícii tak táto metóda pomôže vyšetrovaní otvorených prípadov, kde získané stopy DNA z miesta činu nie sú dostatočne zachované na to, aby bolo možné vykonať identifikáciu."

Aonelle šťukla gombíkom a obrazovka televízie zhasla. V obývačke nastalo mŕtvolné ticho. Pozrela na svoje dlane, ktoré ešte stále zvierali diaľkový ovládač. Ruky mala vlhké od krvi. Musela niekoľkokrát zažmurkať, kým ilúziu odohnala.

„Aone?" pozrel na ňu Sai. „Si v pohode?"

„Hej," donútila sa do úsmevu. „Len si odskočím na záchod."

Snažila sa ísť do kúpeľne čo najpokojnejšie, ako len vládala. Bude jej zle, bude zvracať, vedela to. Myseľ jej najčastejšie prehrávala skôr spomienky z jej zneužívania ako z vraždy. Necítila pocit viny za to, čo urobila Akanovi. Urobila to, aby prežila. A po tom, čo sa dozvedela, že mal tých múz viac?

Zaslúžil si to. Zabil tie ženy. Zachránila tie ďalšie, ktoré mali nasledovať za ňou.

Kľakla si k záchodu a zvracala. Keď konečne skončila a umyla sa, pozrela sa na seba do zrkadla nad umývadlom. Myslela si, že polícia sa nikdy nedozvie o tom, čo sa stalo na tej chate. Odišla odtiaľ narýchlo, no spálila všetko, čo by ju mohlo usvedčiť. No ako sa mala zbaviť svojho DNA odtlačku? To by musela kompletne vyluxovať celý zrub. A to nerobí niekto, pre koho bola vražda sebaobrana.

Mohla by byť niekedy aj šťastná? Odpoveď bola nie.

Keď vyšla z kúpeľne, aby sa vrátila do obývačky, jej bezcitnosť bola naspäť. Sai možno sedel oproti nej s ľútosťou v očiach a tváril sa, že je všetko v pohode, ale ona si bola istá, že iní ľudia by to len tak nenechali. Nebola len obeť, ale aj vrah. Zabila svojho väzniteľa.

„Bojíš sa, že ťa nájdu?" preťal ticho medzi nimi Sai.

„Bojím sa, že o tom budem musieť znova hovoriť," bezmocne na neho pozrela. „Nezvládnem to. Vlastne, si jediný, s kým sa o tomto všetkom dokážem zhovárať. Kto o tom vie."

„Myslím si, že naučiť sa rozprávať o týchto veciach je to, čo ti v tomto smere pomôže posunúť sa najviac."

„Viem," vzlykla.

„Prečo sa teda nepriznáš svojim rodičom?"

„Ja viem," zovrela pery, pretože sa jej roztriasli. „Ja viem, že je správne im to povedať. Ale nedokážem to urobiť."

„Nechceš, aby to vedeli?"

„Nechcem, aby vedeli, čo sa stalo ich dcére. Nechcem, aby vedeli, že ma nedokázali ochrániť, že si ma našiel aj napriek tomu, že som nikdy poriadne nevytrčila päty z domu. Nikdy som s ním nešla dobrovoľne. Prepadol ma pred našim domom. A čo ak budú chcieť, aby som sa šla priznať na polícii?"

„Myslíš si, že by riskovali a chceli, aby si šla na políciu? Aj za cenu toho, že by si mohla skončiť vo väzení?"

„Je zvláštne, keď poviem, že neviem, ako sa zachovajú? Deanna sa priznala svojim rodičom, pretože potrebovala ich podporu. Napokon oni boli tými, čo ju zranili najviac."

„Veríš im, nie?"

„Verím. Som predsa ich dcéra. A ako matka by som urobila všetko, aby som ochránila svoje dieťa. A ako matku by ma zdrvilo, keby sa mi to nepodarilo. Ale chcela by som aj, aby ich dieťa urobilo správnu vec. Aby povedalo, čo sa jej stalo. Aby všetci, ktorí ju kedy budú chcieť súdiť, vedeli, čo všetko si musela vytrpieť. Aby vedeli, čo všetko prežila a ako sa teraz cíti."

„Nebudú o tom vedieť, dokiaľ im to nepovieš."

„Viem. Ale mám hrozný strach."

„Viem,Aone, ja viem," natiahol sa a potom ju slabo chytil za ľadové prsty. „Mrzíma to."

✗✗✗