Týždeň pred Vianocami Aonelle išla na svoje posledné doučovanie v tomto roku. Všetkým im začínalo skúškové obdobie a to znamenalo, že sa museli sústrediť hlavne na svoje vlastné štúdium.

Nelle osamela. Priateľstvo s Kai bolo definitívne fuč a iné kamarátky si vo svojom ročníku nenašla. Vlastne, ani si ich nikdy nehľadala. Nikdy nepatrila medzi spoločenské dievčatá a tento fakt na nej nezmenil ani Akano.

Zastala pred presklenými dverami bytovky, v ktorej býval Sai, a chcela ich otvoriť, keď sa rozleteli dokorán a von vybehla medvedia hlava. Aone ihneď spoznala Cassie a chcela ju osloviť, no keď zazrela, že plače, zaskočilo ju to. Zastala a mlčky sledovala, ako utekala po zasneženom chodníku, až kým úplne nezmizla.

Čo ju natoľko rozrušilo?

Aonelle nerozmýšľala nad tým, čo robí, utekala hore po schodoch až kým nezastala pred dverami Saiovho bytu. Bola tu dnes o čosi skôr, no na tom nezáležalo. Stlačila kľučku a dvere na jeho byte sa otvorili. Vbehla dnu a skopla mokré topánky, chcela mu vynadať, že nechať otvorené dvere je hrozne nezodpovedné. No keď prešla kuchyňou a vbehla do obývačky, slová sa jej zasekli na jazyku.

Sai stál v izbe iba v nohaviciach, práve zo stola zbieral obrovské množstvo vreckoviek. Kútiky pier mu ovisli, keď ju zbadal. Aone strelila pohľadom na gauč, na ktorom si Deanna práve vyťahovala čierne nohavičky naspäť pod dlhé svetrové šaty.

Hlava sa jej zakrútila. Takže preto Cassie utiekla.

„Mal by si zamykať dvere," prehovorila Aonelle do ticha.

„Večne mu to hovorím," odpovedala jej Deanna.

Bezcitnosť jej slov ju zarazila. Deanna sa správala, akoby ich nebola práve spolu nachytala. A možno to bolo iba kvôli tomu, že už ich raz takto videla v tom klube. Hoci vtedy jej Sai odolal a odstrčil ju od seba.

Sai neodpovedal. Iba schmatol tričko a natiahol si ho cez hlavu. Vreckovky skončili v koši v kuchyni. Rozpačito sa poškrabal vo svojich rozstrapatených vlasoch: „Nie som si istý, či chceme dnes doučovať. A asi si budem musieť jednu zapáliť."

„Ty fajčíš?" neveriacky sa ho opýtala Aonelle.

„Len veľmi málo," odpovedal.

Vzal z vešiaka bundu a o chvíľku ho už nebolo. Nelle pozrela na Deannu, ktorá už kompletne oblečená vošla do kuchyne. Vzduch v byte zhustol. Aone sa na ňu vôbec nedokázala pozrieť.

„Čo si zabudla, že tým ublížiš Cassie?" opýtala sa jej.

„Tu nikdy nešlo o Cassie, ale o mňa," odvetila jej Deanna.

Myslela si, že Deanna je do Saia zaľúbená. No keď sa jej naposledy na to opýtala, vysvitlo, že nie je. A aj napriek tomu sa okolo neho stále krútila, kým ho nedostala tam, kam chcela. Možno tu nešlo o Saia. Možno tu šlo o niečo viac, čomu nerozumela. Vybavila si jej slová. Na sexe nie je vôbec nič romantické.

„Prečo to vlastne robíš?" opýtala sa jej Aonelle. „Aj v tú noc v klube si sa na neho tlačila, hoci ťa odmietal. A..."

„A?" nadvihla obočie Deanna.

Aonelle si zahryzla do jazyka. Priatelila sa s Deannou iba krátko, ale už sa jej doniesli do uší o nej rôzne reči. Ako napríklad tie, že každú noc vymetá bar s nejakým iným chlapom. A vraj poslednú dobu býva dosť často na mol.

„Nič, nič," zamrmlala Aonelle. „Radšej by som všetko počula od teba, než od ostatných."

Čajník na sporáku začal pískať. Deanna sa k nemu otočila a vypla ho.

„Dáš si čaj?" opýtala sa jej. „Toto bude na dlho."

Nelle prikývla. Keď sa o niekoľko minút Deanna posadila za okrúhly stôl, posunula jej po ňom šálku horúceho čaju. Ona zovrela v dlaniach tú svoju a potom k nej zdvihla svoje zelené mačacie oči.

„Rozprávky mi nikdy nešli, ale pokúsim sa o to."

Aone trpezlivo čakala.

„Kde bolo, tam bolo," prehovorila Deanna. „Bol raz jeden večierok, na ktorom sa stretla celá newyorská smotánka. Nielen rodičia a obchodní partneri, ale aj ich deti. A tak sa na tejto zábave objavilo aj mladé dievča. Malo sotva pätnásť, takže nudné biznis večierky ju nudili. Tak sa priplietla k starším deckám.

Bol medzi nimi jeden chlapec. Veľmi sa jej páčil, bol krajší než tí ostatní. Obkolesovala ho partia iných dievčat a chlapcov, bol zjavne populárny. Mal charizmu. Prečo by taký princ neučaroval dievčaťu?"

Aonelle preglgla. Nevedela o Deanne nič a predsa tušila, ako tento príbeh skončí. Ruky sa jej zachveli a tak nimi pevnejšie oblapila horúcu šálku.

„Najprv to začalo nevinnými pusami, ktoré prerástli do bozku," rozprávala Deanna. „Vytratili sa z večierka a našli si opustené tmavé schodisko. Tam bozky prerástli do dotykov, ktoré boli čoraz dobiedzavejšie. Dievčaťu sa to prestávalo páčiť a začala namietať. A chlapec začal byť čoraz viacej násilnícky."

Aonelle na ňu zízala.

„V tú noc si vypočula všetko možné. Od chlácholivého neboj sa, bude sa ti to páčiť, po vyčítavé nemala si sa so mnou začať bozkávať, ak si to neplánovala dotiahnuť do konca. No asi to najhoršie zo všetkého bolo dostala si to, čo si si zaslúžila."

Deanna rozprávala o traumatizujúcom zážitku, no v jej hlase nebolo počuť nič, iba chlad. Jej hlava vypla úplne všetky emócie, aby ju ochránila pred opakovanou bolesťou. Aonelle túto jej vlastnosť vypozorovala aj na sebe samej. Keď s pokojom v hlase odmietala Luku, keď si rozprávala vymyslenú historku o tom, čo sa jej stalo v lete. Dokonca aj keď ukončovala priateľstvo so svojou najlepšou priateľkou.

Jediné emócie, ktoré cítila, boli vždy iba strach. Oči jej slzy, ruky vychladli, po chrbte sa jej preháňal mráz, po spánkoch kvapôčky potu. Emócie ako šťastie a radosť zažívala iba málokedy. Namiesto toho mala iba dva módy: chlad a záchvat strachu.

„Chlapcovi sa po tom všetkom dostalo potlesku a gratulácií, akoby ulovil novú trofej. Tľapkali sa po chrbte, akoby sa mu podarilo niečo grandiózne.

Dievča sa po tom všetkom cítilo zahanbené. Jej krásne šaty boli špinavé a roztrhané. Účes, ktorý jej kaderníčka robila hodiny, mala rozstrapatený. Tak sa ukryla na dámskych záchodoch, kde sa rozplakala. Tam ju napokon našli aj jej rodičia, keď sa večierok končil."

„Povedalo im dievča, čo sa jej stalo?"

„Samozrejme, že áno. Bolo totiž rozmaznané a naučené na to, že jej rodičia vždy všetko zariadia. Ibaže... v tú noc sa prerátala. Chlapec, ktorý ju zneužil, mal rodičov omnoho vplyvnejších, než boli oni. Prehrali bitku ešte predtým, ako ju vôbec stihli začať. Útechou im malo byť niekoľko tisíc dolárov a ubezpečenie, že neprerušia obchodné vzťahy."

Aonelle si vzdychla a schovala tvár v dlaniach. Ona sama svojim rodičom nikdy nepovedala, čo sa jej v to leto stalo. No vedela, že keby sa im s tým niekedy zdôverila, bojovali by za ňu aj keby ich to malo zruinovať.

„Čo sa stalo potom?" opýtala sa Deanny.

„Keď bolo po mimosúdnej dohode, ktorá sa musela uzavrieť len preto, že sa o incidente dozvedeli všetci hostia, dostala iba dve rady. Otec vynadal matke, že jej nemala dovoliť obliecť si také vyzývavé šaty. Matka vynadala dcére, že to bola všetko jej chyba.

To bolo posledný raz v jej živote, kedy dovolila, aby mali nad ňou slová moc ako silné zaklínadlo. Počula na svoju adresu ešte množstvo nelichotivých viet. Že túži iba po pozornosti, že sa mala viacej brániť a kričať. Bolo jej to fuk. Po tom, čo jej povedali rodičia, už viac nezáležalo na tom, čo hovorili ostatní ľudia."

Aonelle sa natiahla a chytila ju za ruku. Po lícach jej stekali slzy. „Veľmi ma to mrzí," prehovorila.

„Nemá ťa čo mrzieť," odvetila Deanna.

Vytiahla si dlaň z jej ruky a oprela sa na stoličke. Jej tvár bola stále rovnako kamenná, akoby opisovala nejaké nezaujímavé učivo, alebo správy o počasí.

„Kto vlastne si, Aonelle? A prečo si sa tu náhle objavila?"

„Ako kto?" otázka ju načisto zaskočila.

„Vraj Saiova rodinná známa. Možno Cassie by ti to zhltla, ale nie ja," prižmúrila oči. „Pokiaľ si dobre pamätáš, aj ja som Saiova rodinná známa. A keby si ňou bola i ty, poznala by som ťa. A ty by si hneď od začiatku poznala môj príbeh. V našich kruhoch ho vedia všetci."

Aonelle mlčala. Priznať Deanne, že ju väznil falošný Akano, znamenalo, priznať sa k vražde.

„Poznáme sa len krátko," zaznelo jej za chrbtom. „Ale cez naše rodiny."

Aonelle sa strhla. Sai práve vošiel do kuchyne. Okolo neho sa vznášal smradľavý cigaretový dym. Stále vyzeral zvláštne, no Aone si nevedela vysvetliť, prečo.

„Dnes doučovanie nebude," pokračoval. „Poď, Aone, odprevadím ťa domov."

Aone vstala od stola a prešla do chodby, kde na vešiaku visela jej zimná bunda. Kým si ju obliekala, Sai na ňu čakal v chodbe.

„Ideme?" opýtal sa jej.

„Áno," povedala, keď si na hlavu nasadila čiapku.

Vyšli z bytu a potom aj z budovy. Len čo sa objavili vonku, Sai sa k nej otočil. Natiahol k nej vystretú dlaň.

Aonelle sledovala jeho ruku. Na zápästí mal striebornú retiazku, na prste mu sedel obrovský prsteň. Bol ovešaný viac šperkami, než ona. Ona nosila iba náušnice, Sai oproti tomu vyzeral ako vianočný stromček.

Mala obavy z jeho dlane. No chodila sem aj preto, aby sa naučila bojovať so svojim strachom. Natiahla k nemu váhavo ruku a ich prsty sa spojili. Nežne jej ich zovrel. Ak bude chcieť, poľahky sa mu vyvlečie.

Mal úplne ľadové ruky. Zrejme zato, že už niekoľko minút predtým postával vonku a jediným zdrojom tepla bola jeho cigareta.

„Bojíš sa?" opýtal sa.

„Trocha," povedala.

„Niet sa čoho obávať. Pôjdeme pešo a vyberiem ulice, kde sa nachádza vždy veľa ľudí, čo ty na to?"

„Pokúsim sa to zvládnuť," odvetila.

Hlas sa jej zachvel.

„Ak to prestaneš zvládať, tak skrátka uteč," pokrčil plecami.

Kráčali spoločne po zasneženom chodníku. Nezvieral jej prsty, držal sa jej iba zľahka. Jeho zovretie zosilnelo iba v momentoch, kedy sa pošmykla na ľade a hrozilo, že spadne. No vždy, keď nadobudla stratenú rovnováhu, jeho prsty povolili.

„Deanna ti povedala o svojej minulosti," prehovoril do ticha.

„Áno," pípla Aonelle. „Šokovala ma. Nikdy v živote by som nepovedala, že sa jej niečo také stalo."

„Ako si asi predstavuješ, že sa bude správať dievča, ktoré niekto znásilnil?"

V krku jej vyschlo. „N-neviem," zamrmlala. „A-asi... asi sa bude báť mužov. Nebude vyhľadávať ich spoločnosť."

Deanna taká nebola. Povrávalo sa predsa o tom, že každú noc, čo sa objaví v bare, zbalí nejakého chlapa, s ktorým sa vyspí. No vo veľa veciach sa jej podobala. V čom bol potom ten rozdiel?

„V univerzitnej knižnici nájdeš o tom niekoľko odborných článkov," povedal jej Sai. „Kým časť obetí sa vyhýba fyzickému kontaktu, existuje ešte jedna skupina, ktorá trpí hypersexualitou."

„Hypersexualita?" zopakovala. „Čo to je?"

„Kedysi to nazývali nymfománia."

„Och!"

„Presne tak. Po tom, čo sa jej to stalo, začala spávať s náhodnými chlapmi. Čo iba zdvihlo ďalšiu vlnu predsudkov o tom, že si zaslúžila to, čo sa jej stalo. Myslím si, že pre Deannu je sex predovšetkým o kontrole a moci. Predtým nemala kontrolu nad tým, čo sa jej stalo. Teraz sama iniciuje takéto stretnutia, aby sa cítila pánom situácie."

„Preto po tebe vyštartovala v tom bare."

„Poznáme sa dlho. Bol som jedným z mála, čo sa jej zastal. Dúfal som, že pre ňu nebudem iba nástroj na odbavenie sa, ale niekto dôležitejší," zamrmlal.

Bolesť v jeho hlase bola očividná. Aonelle mu stisla prsty. Sai mal Deannu rád.

„Ale pre ňu som iba jednorazová záležitosť. Presne ako všetci ostatní."

„Odstrkoval si ju od seba, pretože si vedel, že to s tebou nemyslí vážne."

„Čo ju iba viacej podporovalo v honbe za mnou, pretože nado mnou nemala kontrolu."

Sai zastal. Pustil jej prsty. Aonelle sa k nemu obrátila. Bol úplne iný.

Natiahla sa a prstami oboch rúk sa dotkla rámu jeho okuliarov. Nežne mu ich stiahla dole. Zdvihla sa na špičky, aby bola konečne na úrovni jeho očí. Vyzeral ináč. Už naposledy si to všimla. Keď sa mu zblízka zahľadela do očí.

„Ty máš farebné kontaktné šošovky?" spýtala sa.

Jeho oči viac neboli temné a desivé ako Akanove. Zrazu mali zvláštny svetlejší odtieň. Zjavne mal príliš tmavú farbu očí na to, aby mu ich plne prekryli svetlé šošovky, no aj tak to bolo omnoho lepšie, než predtým. Musela si síce kúsok zvykať na to, aké mal s nimi obrovské dúhovky, no šlo to ľahšie, než čakala.

„Mám," pousmial sa.

Srdce jej vynechalo niekoľko úderov. Bála sa, že sa od dojatia rozplače. Vedel, ako nedokázala uniesť to, že vyzerá ako jeho brat a tak urobil čokoľvek, aby sa od neho odlíšiť. Poznali sa len krátko, no urobil pre ňu viac, ako ktokoľvek iný. Chcela ho objať. Líca sa jej rozhoreli, keď si to uvedomila.

Dosadla pätami naspäť na zem a vrátila mu okuliare. „To je od teba milé," povedala. „Nemusel si to robiť."

„Je to to najmenej, čo môžem pre teba urobiť," povedal. „Môj brat ti zničil život."

„Keď som ťa po prvý raz zazrela v areáli univerzity, vydesila som sa. Myslela som si, že je späť."

„Hej," vzdychol si. „Mnoho ľudí mi hovorí, že sa na neho podobám." V jeho hlase začula trpkosť.

„Sai, čo sa vlastne stalo po tom, ako som odišla?"

„Môj najstarší brat Adam, poznáš ho pod menom Akano Prescott, sa vrátil po stretnutiach s literárnym agentom na našu víkendovú chatu, aby sa mohol pustiť do svojho nového románu. A... našiel tam nášho prostredného brata."

Aonelle naprázdno prehltla.

„Ihneď privolal políciu. Vďaka veciam, ktoré po ňom našli, sme zistili, že náš prostredný brat Ray rád predstieral, že je Akano Prescott. Nakoľko Adam nikdy svoju tvár neukázal na verejnosti, Ray za neho často vybavoval biznis s vydavateľmi a kníhkupcami. A popritom si balil ženy, ktoré sa ním nechali očariť."

Aonelle sa striasla. Sai jej upokojujúco stisol prsty. Opäť sa dali do pohybu. Trvalo hodnú chvíľu, kým opäť prehovoril.

„Našli sme v jeho izbe kopec ženského oblečenia. Vyšetrovateľ našiel nejaké šperky, ktoré naša rodina nespoznávala. Ukázalo sa, že patria ženám, po ktorých je vyhlásené pátranie ako po nezvestných osobách."

„Keď som videla, že píše, myslela som si, že všetky knihy, čo napísal Adam, sú v skutočnosti jeho."

„Nie, tak to nie je. Polícia našla neskôr u nás doma v New Yorku ďalšie rukopisy. Ani jeden z nich nebol publikovaný. Adam musel odhaliť svoju identitu. Aby si Rayove rukopisy nikto s ním nespojil. A aby ak nejaká žena, ktorú zneužíval, prežila, pochopila, že toto nebol skutočný Akano Prescott."

Aonelle sa pousmiala. Aj pri nej sa tváril, že to on je sám veľký Akano Prescott. A ona mu to uverila. Vôbec sa nezamýšľala nad tým, či rukopis, ktorý vychádzal z písacieho stroja v pracovni, niesol tie isté prvky autorského štýlu, ako mal jej najobľúbenejší spisovateľ.

„Sai, povedal si, že tých rukopisov bolo viac. Znamená to, že oklamal viac žien."

„Vedeli sme, že často chodí do hôr nad našim zrubom. Dali policajným psom oňuchať veci, ktoré sa našli v jeho izbe a potom ich vytiahli do hory. Psy síce nič nenašli, pretože stopa bola slabá, ale divá zver po lese rozniesla niekoľko ľudských ostatkov. Našli sa nejaké ľudské kosti."

„Panebože."

„Sú to už mesiace a vyšetrovanie ešte stále prebieha. Podarilo sa im získať nejaké stopy, ale laboratóriu trvá strašne dlho, kým vzorky spracuje. Máme šťastie, že tento incident ešte nezaňuchali novinári, ináč by bolo po našom renomé. Desím sa toho momentu, kedy sa niekto dozvie, že bol mojim bratom.

Polícia zatiaľ neposkytuje žiadne informácie, nakoľko vyšetrovanie stále neukončili. Pracujú s hypotézou, že Ray väznil v zrube ďalšiu obeť, ktorej sa podarilo utiecť."

Poslednú obeť, ktorá zabila svojho únoscu. A ktorú zrejme teraz hľadajú. A ktorú poľahky nájdu, ak čítali najnovší rukopis, ktorý sa jej nepodarilo zničiť. Prečo jej ešte stále nezaklopala polícia na dvere, aby ju nezatkla?

Vedel, že zabila jeho brata a predsa ju nenahlásil na polícii. Bez ohľadu na to, či to bola sebaobrana alebo nie, zločin bol zločin. A ona zabila človeka. Nech sa akokoľvek snažila tento fakt vo svojej hlave vyargumentovať, stále tam bol.

„Prečo som ešte tu?" opýtala sa ho.

„Jedna vec je tá, že stopy z miesta činu ešte stále analyzujú. A druhá zase tá, že som neodovzdal polícii najnovší rukopis, ktorý sme našli," povedal Sai. „Nikto nevie, kto je Biela ruža. Iba ja."

„Prečo si im to nepovedal?"

„Mal som pocit, že ti to dlhujem. Hoci je jasné, že nech urobím čokoľvek, nevrátim to naspäť.

Každý druhý týždeň nám volá vyšetrovateľ, aby nám oznámil, čo zistili. Každý druhý týždeň šokovane počúvame, čoho všetkého bol schopný. Môj brat bol zviera. Nebudem sa tváriť, že si to nezaslúžil. A ani nechcem. Choval sa ako monštrum."

✗✗✗