„Nelle, kam sa tak ponáhľaš?" prehovorila Kai.

Aonelle na ňu pozrela. Kai vyzerala dnes príšerne. Opuchnuté oči svedčili o tom, že väčšinu noci zrejme preplakala. Donieslo sa jej do uší od ostatných spolužiačok z ročníka, že sa rozišla s Lukom.

„Našla som si vlastnú študijnú skupinu. Sú to starší žiaci a pomôžu mi s učením."

Kai si zahryzla do pier. Aone vedela, že ju teraz zožiera ľútosť. Veď len pred niekoľkými dňami jej vykričala, že jej pomáha s doučovaním a ona si to neváži. Teraz si Aonelle našla vlastnú skupinu, presne tak, ako povedala.

Vlastne to bola zhoda náhod. Keď ich rozhovor v ten deň prerušila vracajúca sa Deanna a Cassie s jahodovým šejkom, pustili sa do krížového výsluchu. Ihneď zistili, z ktorého je ročníka a keď im spomenula, že má problémy so štúdiom, Cassie prišla s nápadom, aby sa učili spoločne. Dnes popoludní mali mať prvé stretnutie.

Kai ju z ničoho nič objala. Aonelle to zaskočilo, neopätovala jej objatie. Iba tam tak stála s rukami visiacimi pozdĺž tela a premýšľala, čo má urobiť, či povedať. Dotyky Kai jej nikdy nevadili, no teraz si uvedomila, že jej nie sú ani príjemné.

„Mrzí ma, čo sa medzi nami stalo," povedala Kai a smrkla. Posledné dni bola veľmi emotívna. „Vždy si bola moja najlepšia kamarátka a štve ma, že nám to takto pokazil jeden chalan."

Aonelle slabo vydýchla. Stačilo sa natiahnuť a pohladiť Kai po chrbte. Povedať jej, že to je v poriadku a razom by z nich opäť boli najlepšie kamošky. Zdvihla dlaň. Zaváhala. A potom zvesila ruku naspäť.

„Čo sa stalo sa už neodstane," povedala Nelle.

Kai ju pustila, aby sa na ňu mohla pozrieť. Zažmurkala. Nečakala, že by jej Nelle dala košom. „Nelle?" oslovila ju akoby si nebola istá tým, čo počula. „Sme predsa najlepšie kamarátky."

Občas to takto robievala. Keď Nelle niečo nechcela urobiť, alebo naopak chcela vyviesť niečo, čo sa Kai nepáčilo, stačilo použiť túto kúzelnú vetičku. Si predsa moja najlepšia kamarátka! No ilúzia ich priateľstva sa už dávno rozpadla. Aonelle v ich vzťahu necítila žiadnu mágiu. A emočné vydieranie na ňu viac neplatilo.

„Boli sme najlepšie kamarátky," opravila ju Nelle. „Už nimi viac nie sme. Som unavená z toho, ako sa ku mne správaš, Kai. Kým som tu nebola, uchmatla si si Luku. Keď som sa vrátila a on začal so mnou vymýšľať, vyvršovala si si zlosť vždy na mne, namiesto toho, aby si vynadala jemu."

Kai zovrela pery. Aonelle videla, že sa jej chveli. Vedela, že teraz bude nasledovať výbuch plaču. Kai jej istým spôsobom stále pripomínala dieťa.

„Bála si sa, že keď na neho vybuchneš, že ti dá kopačky?" usmiala sa na ňu Nelle. „Nemyslím si, že si s ním bola šťastná."

Kai stále mlčala. Oči sa jej leskli slzami.

„A nemyslím si, že ani priateľstvo so mnou ti prinesie šťastie. Viem, že ťa moji rodičia nahuckali, aby si zo mňa vytiahla, čo sa mi stalo. Hodili na teba všetku svoju vinu, pretože si im hneď nepovedala o tých kyticiach. Nemusíš byť so mnou len preto, že cítiš voči mne zodpovednosť, alebo pocit viny. Buď slobodná, Kai."

Aonelle nečakala na jej odpoveď. Zbalila si posledné veci do svojho ruksaku a vyložila si ho cez jedno plece. Vyšla z triedy a kráčala chodbou von. Boli časy, keď si vzájomnú prítomnosť užívali, no posledné mesiace to bolo pre obe len utrpenie.

„Hej, Nelle! Tu som!" pri vstupných dverách na ňu zamávala Cassie.

Dnes mala na hlave natiahnutú zimnú čiapku s medvedími uškami. Dole z čiapky sa jej tiahly dlhé medvedie labky, ktoré mala omotané okolo krku ako šál. V hnedom kabáte jej celá pripomínala medveďa.

„Ahoj, Cassie," pristavila sa pri nej.

„Pripravená na prvé vyučovacie sedenie?" opýtala sa jej Cassie.

Zavesila sa jej na rameno a potom si ju ťahala naprieč univerzitným kampusom k východu.

„Kam to ideme?" opýtala sa jej Aone.

„Sai navrhol, aby sme sa učili v kaviarni, ale ja s Deannou sme to ihneď zatrhli. Hluk v nej nás bude iba zbytočne rozptyľovať. Och a dúfam, že si ešte neobedovala. Rozhodli sme sa to spojiť rovno aj s obedom, nakoľko tí dvaja ešte nejedli."

„Nie je už neskoro na obed?" opýtala sa jej Aone.

V bruchu jej zaškvŕkalo, ráno nejedla a z čaju, ktorý pila, sa teda najesť nedalo, hoci jej na chvíľku zaplnil žalúdok.

„Hahah, počula som, že nie," rozosmiala sa Cassie. „Takže žiaden problém. Vezmem nám niečo pod zub a hneď ideme. Tí dvaja určite vstali tak desať minút dozadu."

„To ste dnes nemali žiadne vyučovanie?"

„Jasné, že mali, ale tí dvaja na všetky hodiny nechodia. Striedame sa v dochádzke a vymieňame si medzi sebou poznámky. Dnes som mala šichtu ja. Počkáš tu na mňa?" povedala, keď zastala v meste pred potravinami.

Aonelle prikývla. Cassie zmizla na malý moment v obchode a o niekoľko minút spokojná vyšla von s igelitovou taškou plnou jedla. „A teraz hor sa na autobusovú zastávku," zavelila jej.

Byť v spoločnosti Cassie bolo ako žiť vo veselej rozprávke, v ktorej sa nikomu nemôže nič zlé stať. Cassie bola milá a extrémne veselá. Napriek tomu, že bola od Aonelle o niekoľko rokov staršia, pôsobila ako roztopašné dieťa. Nelle premýšľala nad tým, či by dokázala byť rovnaká, keby sa jej nestal ten hrozný zážitok.

„Odkiaľ sa vlastne so Saiom poznáte?" prehovorila Cassie, keď zastali na autobusovej zastávke a schovali sa pod prístreškom.

Aonelle preglgla. „Som rodinná známa," povedala.

„Ach, ako Deanna. Zdá sa, že som jediná, kto Saia pozná iba z vysokej školy," zafrflala.

Po ceste sa k nim rútil autobus. Nastúpili doň spoločne a Nelle sa spolu s Cassie usadila na prázdne dvojsedadlo. Sledovala mihotajúcu sa scenériu za oknom. Viezli sa ďalej od školy, od rušeného centra mesta, na omnoho pomalšie a pokojnejšie predmestie.

Onedlho zastali na starom rozbitom námestí, ktoré bolo definitívne skôr hanbou než pýchou mesta. O jeho zašlej sláve vypovedala iba pokazená rozbitá fontána a staré bytovky, ktoré by potrebovali premaľovať a zrekonštruovať.

„Tu vystupujeme," povedala jej Cassie.

Vyšla za ňou z autobusu a sledovala, ako kráčala po zamrznutých mačacích hlavách k jednej z budov. Vchodové dvere boli vyplnené prasknutým sklom a zvonka uvidela ozdobné kovanie mreží.

Išli na nejaký byt.

Pri predstave, že sa ocitne na neznámom mieste, kde ju môže ktokoľvek zamknúť, jej prišlo nevoľno. Očami prebehla po Cassie.

„Kto tu býva?" opýtala sa.

„Byt patrí Saiovi, ale bývame tam všetci traja," odvetila jej Cassie s úškrnom.

Aone zastala, alarm v jej hlave sa rozhúkal. Dívala sa na Cassie, v krku jej vyschlo. Nikdy v živote nevstúpi do bytu nejakého muža bez toho, aby ho dôkladne poznala. Byť v jeho byte bolo akoby bola na cudzom teritóriu, odkiaľ nebola možnosť úteku a netušila, ako brániť.

No ak je na byte aj Deanna a Cassie, niet sa čoho obávať. Alebo sa azda áno? Cassie si nevšimla jej rozpaky, podišla priamo k bytovke a silno potiahla vchodové dvere, aby sa otvorili. Neboli zamknuté. Aonelle opatrne vstúpila za ňou dovnútra a potom pokračovala po schodoch. Vyzeralo to tak, že táto stará bytovka nemala ani len výťah. Napokon zastali pred jednými zo starých drevených dverí.

Cassie strčila kľúč do zámky a odomkla. Otvorila dvere a vpustila Aonelle dovnútra ako prvú.

„To teda trvalo!" ozvalo sa z kuchyne.

Aonelle si vydýchla. Podľa hlasu vedela, že to bola uštipačná Deanna.

„Tu si môžeš zavesiť bundu," ukázala jej Cassie vešiakovú stenu. „A poď ďalej, tuto je kuchyňa."

Vošli do malej kuchynky, kde bola iba jednoduchá kuchynská linka so sporákom a chladničkou, v rohu pri okne sa krčil okrúhly jedálenský stôl so štyrmi stoličkami. Na parapete stál črepník s vyschnutou bazalkou. Voňala ňou celá miestnosť.

Deanna sedela na jednej zo stoličiek, najbližšie k bazalke a oknu. Ruky mala prekrížené na stole a ležala si na predlaktiach. „Dúfam, že si doniesla obed," povedala. „Som dnes extrémne hladná."

Cassie položila doprostred stola plastovú tašku. Chvíľku sa v nej prehrabávala a potom každému vyložila na stôl nejaký druh hotového jedla.

„Kde je Sai?" opýtala sa.

„Samozrejme, že v posteli," nadvihla obočie Deanna.

„To nemyslíš vážne!"

Zvrtla sa na päte a vošla do jedných z dverí, aby ho mohla ísť vyduriť. Aonelle si sadla na jednu z voľných stoličiek a pozrela na Deannu. Stále ležala na stole, no mačacie oči upierala priamo na ňu. Nelle sklopila pohľad. Zakaždým, keď sa pozrela na Deannu, mala pred očami to, ako sa po Saiovi zliepala v tom nočnom klube. Pomyslenie na to, že títo dvaja spolu bývali v jednom byte, jej nerobilo dobre.

„Ty a Sai," prehovorila.

„Ticho," zahriakla ju Deanna. Prstom ukázala na dvere, kde len pred chvíľkou zmizla Cassie. „Nehovor o nás pred ňou!"

„Ale prečo?"

„Cassie je do Saia zamilovaná."

„Oh!"

Aone mala pocit, že keby nesedela na stoličke, asi by sa jej podlomili kolená. Toto dievča vedelo, že Cassie je zamilovaná do Saia a aj napriek tomu jej nerobilo problém obťažovať ho v bare.

„A ty?"

„Čo ja?" nadvihla Deanna hlavu.

„Si do neho zamilovaná?" opýtala sa jej Nelle.

„Nie som," odvetila.

Ľahla si naspäť na stôl a odvrátila od Aonelle hlavu. Kým sa Nelle snažila toto všetko spracovať, do kuchyne vstúpila Cassie. Za ňou sa ťahal Sai, rozospatý a strapatý. Aonelle na neho zízala. Akano bol vždy upravený a nahladko oholený. Sai teraz vyzeral ako bezdomovec. Prikryla si ústa dlaňou, aby sa nerozosmiala. Odvrátila od neho tvár.

„Aone," oslovil ju šokovane. „Prišla si."

„Hmm," nedokázala sa na neho pozrieť.

„Keďže tu dnes máme vzácneho hosťa, mal by si si švihnúť, aby sme sa mohli spoločne naobedovať," vtlačila ho Cassie do voľnej kúpeľne. Len čo za ním zatvorila dvere, obrátila sa k jedálenskému stolu. „To si naozaj ani len nenachystala taniere a poháre, Deanna?"

Deanna pokrčila plecami, no nepovedala nič. Pohľad mala stále obrátený k oknu a sledovala padajúci sneh.

Cassie začala zhľadúvať taniere. Nelle na ňu zízala. Namiesto medvedej čiapky mala krátke neposlušné vlasy skrútené rôznymi smermi. Vyzerala tak troška ako chlapec, ale pôsobila roztomilo. Malá gulička pozitívnej energie.

Sai sa po niekoľkých minútach objavil v kuchyni. Sadol si na posledné voľné miesto pred tanier.

„Nevedela som, že si na mladšie," poznamenala Deanna.

Prevrátil očami. „Deanna," napomenul ju.

„Len chce pomôcť rodinnej známej, to je všetko," zapojila sa Cassie. „Prestaň do neho toľko vŕtať len zato, že si dnes vstala ľavou nohou z postele."

„Rodinnej známej," zopakovala Deanna. „A preto si zavolal svoju top hlavu na to, aby ju doučila?" podpichla ho. Mačacie oči boli opäť uprené na Aonelle.

„Nie som dobrý študent a zrejme ani učiteľ," mykol plecom.

„Možno by si ním bol, keby si začal chodiť na prednášky," zapojila sa do debaty aj Cassie.

Deanna sa zasmiala.

„A možno by som mala spomenúť aj to, že Aonelle nie je jediná, čo potrebuje doučovanie, však, Deanna?"

Deanna cmukla perami.

„Dobre, dobre," prerušil ich Sai. „Môžeme sa teraz v kľude najesť?"

Všetci traja sa sklonili k tanieru. Aonelle pozrela na ten svoj. Pred ňou ležali dva trojuholníčky sendviča. Presne takého istého, ako jej nosieval Akano. Vedela, že ho nerobil on sám. Kupoval nejaký polotovar, ktorý jej otvoril a doniesol na tanieri. Do nosa jej udrel známy zápach starej majonézy a vädnúcej zeleniny. Nadvihol sa jej žalúdok.

Keď povie, že nie je hladná, uveria jej to? Cassie predsa počula, ako jej dnes škvŕkalo v bruchu. Bude si musieť vymyslieť nejakú výhovorku, prečo ho nechce.

Ruky sa jej roztriasli, zovrela pery. Vedela, že sa musí donútiť do toho, aby začala jesť. Od rána nejedla a žalúdok mala stiahnutý. Ak sa nepohne, niekto z nich si všimne, že čosi nie je v poriadku.

Prsty mala úplne mokré a ľadové. Vedela, že ak do ruky chytí tanier, aj tak sa jej vyšmykne. Začínala pomaličky panikáriť, neschopná vyriešiť takúto obyčajnú situáciu, ktorou bol obed.

Zdvihla pohľad, či si ju niekto všimol a zamrela na mieste. Deanna sa na ňu po celý čas pozerala. Rukou postrčila do svojho taniera a ten preletel po hladkom stole priamo k nej. Spomalil a slabo ťukol do jej taniera. Aone sa na ňu rozpačito pozrela.

„Skús toto. Ani ja nie som veľký fanúšik tých sendvičov," povedala Deanna.

„Och, nemáš rada sendviče, Nelle?" opýtala sa jej Cassie. „Mala si mi to povedať. Môžeme si vymeniť obedy. Ja zjem naozaj čokoľvek."

„Chceš ten sendvič, Deanne?" opýtala sa Cassie.

„Zvládnem to aj bez neho, vďaka," odvrkla.

„Ďakujem," pípla Aonelle.

„Ale prosím ťa, to nič nie je," usmiala sa na ňu Cassie. „A teraz už konečne jedzte."

Aonelle si pritiahla tanier k sebe. Čokoľvek bolo lepšie ako tie sendviče.

„Takže tvoj plán je, že teraz budeme na striedačku vyučovať medicínu?" opýtala sa Deanna, keď dojedli.

„Viacmenej," odvetil Sai.

Cassie vstala a pozbierala im taniere. Kým oni traja trkotali v kuchyni, Aonelle sa odvážila vstúpiť ďalej. Z kuchyne mohla vstúpiť rovno do obývačky, ktorá bola zariadená starým gaučom a ešte televízorom. Nábytok vyzeral byť takisto starší, hoci nie natoľko ako ten u nich doma.

Do obývačky vstúpila Deanna. Aone sa mykla a rýchlo sa jej ustúpila. Premerala si ju očami, no nekomentovala ju. Namiesto toho siahla do jednej zo skriniek v obývacej stene a vyťahovala odtiaľ učebnice s papiermi.

Onedlho za ňou vošla aj Cassie: „Mohla by si dohliadnuť na Saia, aby všetko utrel a odložil? Vkuse to necháva na odkvapkávači a ja z toho šaliem. Fagan si myslí, že keď si môže dovoliť zaplatiť upratovačku, nemusí v tomto byte hnúť ani prstom," zašomrala.

Deanna sa zamračila, ale nepovedala nič.

Aone prikývla a potom sa s malou dušičkou vrátila naspäť do kuchyne. Sai stál pri dreze a umýval ich taniere, hoci opláchnuť ich trvalo sotva minútu. Nervózne zastala po jeho boku a odkašľala si.

„Vyhodili ťa pomôcť mi?"

„Skôr chceli nad tebou dozor," odvetila.

Vychmatla mu tanier z rúk. Nemohla sa viac pozerať na to, čo s ním robí. Kým ich umývala, Sai sa o niekoľko krokov vzdialil a s prekríženými rukami sa oprel chrbtom o zárubňu dverí vedúcich naspäť do chodby.

„Povedz mi," ozval sa potichu, „čo to bolo s tým sendvičom?"

Tanier sa jej vyšmykol z rúk, no Sai sa rýchlo natiahol a podarilo sa mu zachytiť ho skôr, než dopadol na podlahu.

„Nemusíš mi odpovedať," zamrmlal.

Vrátil jej tanier do rúk a už bol opäť preč. Vznášala sa okolo nej iba jeho vôňa, ktorá bola úplne iná, než tá Akanova.

„Prepáč," povedal. „Chcel som, aby sme doučovanie mávali na nejakom verejnom mieste, ale baby ma prehlasovali. Nemohol som im povedať prečo."

Pozrela sa mu do očí.

„Bojíš sa?" opýtal sa jej.

Hlas mal taký tichý, až ho takmer nepočula. Bála sa, mal pravdu. Obávala sa toho, že len čo kúsok poľaví v ostražitosti, Sai po nej skočí a celá história sa bude opakovať. Prišla do tohto bytu len preto, lebo videla, že sem ide aj Cassie a bude tu aj Deanna. Čo ak boli spoloční komplici a spriahli sa proti nej, aby ju dolapili? Žalúdok sa jej roztriasol, keď si na niečo také pomyslela.

„Trocha," odvetila.

Kedysi by sa na toto stretnutie tešila. Ani by len nepomyslela na nebezpečenstvo, ktoré by mohlo striehnuť za rohom. A teraz mala strach aj z takých obyčajných vecí, ako bolo doučovanie.

„Neveríš mi," skonštatoval. „Pretože vyzerám ako on."

Aonelle neodpovedala.

✗✗✗