Rodina sa rozhodla predstierať, že prostredný brat k nim nikdy nepatril. Všetky jeho osobné veci sa stratili v obrovskom kontajneri medzi ďalšími odpadkami. Spoločné fotografie, ktoré dovtedy stáli na čestnom mieste nad rímsou kozuba, neľútostne zhoreli v jeho plameňoch. Nahradili ich fotografie nové, na ktorých boli už iba mama, otec, najstarší syn a najmladší syn. Po niekoľkých týždňoch to vyzeralo, že Ray nielen že zmizol, on akoby sa do tejto rodiny ani nikdy nebol narodil.

Spočiatku si myslel, že mu toto riešenie bude vadiť. Bol zdesený z toho, ako poľahky sú jeho rodičia schopní vymazať zo svojho života človeka, ktorého roky vychovávali. No keď videl, ako jeho matka klesá v záchvate plaču na kolená, ako sa ju jeho otec snaží upokojiť, no jeho prsty sa jej namiesto vľúdnych slov iba bolestivo zaryli do pleca, pochopil, že to nebolo ľahké rozhodnutie ani pre jedného z nich.

Vymazať to zlé znamenalo zabudnúť aj na všetko dobré. No pamätať na to dobré znamenalo, že bude musieť ignorovať to zlé.

Pocítil vo svojom vnútri mätúci konflikt. Cítil hlboký smútok, prišiel predsa o osobu, s ktorou si bol blízky. No morálka mu nedovolila oplakať ho. Veľmi dobre vedel, že podľa rodín tých žien si takýto človek žiadne slzy nezaslúži. Kým sledoval, ako sa bratova tvár z posledných polaroidov pomaly roztápa v kozube, uvedomil si, že sa mu z pliec zdvihla obrovská záťaž.

Predstierať, že neexistoval, znamenalo neriešiť, či je hodné ho oplakať, alebo nie. Zabudnúť mu v tom momente pripadalo ako to najlepšie riešenie.

Vcelku sa mu to darilo. Štúdium na univerzite ho naplno zamestnávalo, svoj voľný čas trávil v spoločnosti priateľov, aby nemusel byť sám zo svojimi myšlienkami, ktoré sa mu zakaždým vyhrážali, že vyplávajú na povrch. Netušil, dokiaľ sa mu bude dariť žiť týmto spôsobom, no zatiaľ to fungovalo.

A potom sa zjavila ona.

Prišla ako blesk z jasného neba a prevrátila mu celý život naruby. A potom bez stopy zmizla. Prešiel celý kampus, no nepodarilo sa mu ju nikdy nájsť. Vedel iba, že to je zrejme prváčka na medicíne, no nepodarilo sa mu ju zastihnúť. Buď nebola na prednáške, alebo sa práve kamsi vyparila zo svojej ubytovne. Bolo to, akoby sa mu cielene vyhýbala, čo ho ešte viac vyvádzalo z miery.

Navyše, ten jej pohľad a jej otázky. Akoby vedela, že v jeho živote existoval niekto, koho sa snažil po celý ten čas vymazať. Vedel, že ak to dievča nenájde, asi sa z toho všetkého zblázni.

✗✗✗