Miestny podnik sa zapĺňal ospalými vysokoškolákmi. Väčšina z nich sem sobotu ráno chodievala preto, aby niečo dostala do žalúdka po piatkovom žúre. Aonelle bola výnimkou. Chodila sem, pretože tu i v sobotu ráno bol dostatočný ruch, ktorý jej pomohol rozptyľovať sa.

Dvere na reštaurácii sa otvorili a dovnútra vošla Kai s Lukom. Aone zovrela pery, keď ich zazrela a schmatla zo stola menu. Schovala sa zaň, no bolo už prineskoro – Luka si ju ihneď všimol. Teraz sa spolu s Kai vliekol priamo k nej do boxu. Potichu zanadávala a odložila ponuku raňajok.

„Ahoj, Nelle," usmial sa na ňu. „Čo tu robíš?"

„Nečakala som ťa tu," zamrmlala Kai.

Z výrazu jej tváre bolo jasné, že to včera v noci prehnala s alkoholom. Možno iba chcela zabudnúť na ich spoločnú hádku.

„Sem-tam sem chodím na raňajky," odvetila im Nelle a potom im po stole posunula menu.

„Vďaka," usmial sa na ňu Luka a potom si vzal menu.

Takmer nebadane sa dotkol jej prstov. Aonelle stiahla ruku späť pod stôl. Správal sa, akoby mu včera nevynadala a neposlala ho za Kai. Akoby sa včerajšok nestal a to ju nepredstaviteľne vytáčalo.

Objavila sa pri nich servírka. Do papierového bloku si zapísala ich objednávku a potom im zo sklenenej kanvice všetkým naliala do šálok s logom reštaurácie kávu. Keď odcupkala, Luka prehovoril ako prvý.

„Aké máš na dnes plány, Nelle?"

Obrátila k nemu hlavu. Mlčala. V jej pohľade nebolo nič milé. Nervózne sa zahniezdil na lavici, ale aj napriek tomu mu úsmev nezmizol z tváre.

„Hľadám jedného chalana," povedala mu.

Teraz mu kútiky pier konečne ovisli.

„Koho?" spýtal sa.

„Určite ho nepoznáš," usmiala sa na neho.

„Toto je smiešne," odfrkla Kai.

Zjavne sa jej dotklo, že tí dvaja sa rozprávali, akoby pri nich ani len nesedela. Napila sa z kávy a potom siahla po dnešnom výtlačku novín, ktoré ktosi nechal na čalúnenej lavici. Rozprestrela ich na stôl, kde teraz zaberali väčšiu časť stola, a dala si záležať na tom, aby Lukovi čo najviac prekážala rozptyľovala ho.

„Kai, nevidíš, že sa rozprávam?" napomenul ju.

„Však sa rozprávaj," pokrčila plecami. „Veď ja si tu len čítam."

Teatrálne obrátila list na ďalšiu dvojstránku.

Aonine oči padli na fotku v novinách. Žalúdok jej urobil salto, keď zazrela na titulnej strane obrovskú tvár muža, ktorého nikdy nechcela vidieť. Zalial ju chlad. No keď prvotný šok pominul a ona sa pozrela bližšie na fotografiu, zazrela vrásky, ktoré tam predtým neboli. Vlasy ostrihané tak, ako ich nikdy nenosil.

„Hej, Nelle, veď toto je ten tvoj spisovateľ!" prehovorila Kai.

Aonelle zovrela pery.

„Naozaj?" predstierala nezáujem.

„Fakt, pozri!" natrčila k nej noviny Kai. „Zdá sa, že mu teraz vychádza nová kniha. Ale prečo sa nechal odfotiť? Nehovorila si náhodou, že píše pod pseudonymom a svoju tvár ukrýva?"

„To je pravda," odvetila Aonelle.

V krku jej vyschlo. Titulok nad jeho fotografiou hlásal Akano Prescott vystúpil na verejnosti! Čitatelia konečne spoznávajú jeho pravú tvár!

Hlava sa jej zakrútila. Niekoľkokrát zažmurkala, aby odohnala vertigo. Toto predsa nebol Akano, hoci sa na neho podobal! Ničomu nerozumela!

„Ako sa volá jeho nová kniha?" opýtala sa.

„Ale, Nelle," zasmiala sa Kai. „Je to tvoj obľúbený spisovateľ a ty nevieš o tom, že mu vychádza nová kniha? Počkaj, bolo to tu spomenuté, hneď ti poviem."

Bože, prosím, len nech sa tá kniha nevolá...

„Volá sa to..."

Biela ruža.

„Tŕň v oku," prečítala Kai nahlas.

Aonelle sa chytila za srdce. Vychmatla Kai noviny z ruky a strhla ich k sebe. Sklonila hlavu nad text.

Pri príležitosti vydania svojej desiatej knihy sa rozhodol slávny spisovateľ odhaliť svoju totožnosť a vystúpiť na verejnosť! My vám s ním prinášame dnešný exkluzívny rozhovor! Väčšina čitateľov ho pozná pod pseudonymom Akano Prescott, no za týmto menom sa v skutočnosti schováva Adam Abott (32), ktorý žije v New York City.

Povedzte nám, Adam, prečo ste sa rozhodli odhaliť svoju tvár práve teraz, po toľkých rokoch?

S mojou literárnou agentkou sme mali túto otázku na stole už dlho, no ja som nikdy neplánoval odhaliť svoju skutočnú totožnosť. Hlavným faktorom, prečo sme napokon dospeli k tomuto rozhodnutiu, je práve fakt, že sa v lete dočkáme filmovej premiéry mojej prvej vydanej knihy.

„Takže mu natočia film? No ale to je skvelé, nie?" prehovorila Kai.

Zjavne čítala článok spolu s Nelle, hoci mala noviny obrátené hore nohami. Aonelle na ňu pozrela. Oči sa jej leskli.

„Čo sa netešíš? Veď to je tvoj idol!"

Aone si zahryzla do pier. Keď sa vrátila domov a celý ten cirkus skončil, prvá vec, ktorú urobila, bolo, že vzala všetky Akanove knihy a kým jej rodičia neboli doma, pohádzala ich do ohňa. Sedela pred ním a sledovala, ako husto vytlačené strany mizli v plameňoch. Spolu s nimi odchádzala i nenávisť k nemu. Namiesto toho v nej zahorela nenávisť voči sebe samej.

„Och, je mi zle," zamrmlala Kai a pritisla si ruku na pery. „Asi si musím odskočiť."

Vyskočila z lavice a zmizla na dámskych toaletách. Aonelle zatvorila noviny a potom ich šmarila naspäť na lavicu.

„Nelle, premýšľala si nad tým, o čom sme sa rozprávali včera?" využil ihneď príležitosť Luka.

„Nie je nad čím premýšľať," odvetila chladne. Nepáčilo sa jej, akým smerom sa tento rozhovor uberal.

„Vieš, že som Kai nikdy nemal rád. Ty si bola pre mňa vždy na prvom mieste."

Napätie medzi nimi sa stupňovalo. Videla Lukove zúfalstvo v očiach. Chcel ju a ona ho vytrvalo odmietala. A to ho privádzalo do šialenstva. Desila sa ho. V mysli zazrela Akanov pohľad. Ak sa história bude opakovať, asi to už neunesie.

„Prečo to skrátka nemôžeme skúsiť?" opýtal sa jej.

Luka ničomu nerozumel. Od samého začiatku sa díval iba na to, čo chce on. Neuvedomoval si, že sa zmenila. Že sa strháva, keď sa jej niekto dotkne, že sa v jej očiach blysne strach zakaždým, keď niekto začne rozprávať o vzťahoch. Prítomnosť iných mužov bola pre ňu ako klietka, ktorá sa sťahovala okolo jej tela a zadúšala ju.

V ústach jej vyschlo. „Nechcem s tebou chodiť," povedala. „Nemilujem ťa."

Nedokázal akceptovať jej negatívnu odpoveď. „Prečo?" opýtal sa. Oprel sa chrbtom o lavicu a zaklonil hlavu cez operadlo. Pretrel si oči rukou a potom na ňu pozrel. „Skutočne ku mne vôbec nič necítiš?"

Opätovala mu pohľad. Spomínala si na tie pocity, čo zažívala, keď ju pobozkal. Ale nezáležalo na tom, čo cíti. Akana nenávidela, hnusilo sa jej, keď sa jej dotýkal, a predsa vyvrcholila, akoby to bolo to najlepšie, po čom túžila.

Keď po tom všetkom sedela na gauči a on si veselo ťukal do písacieho stroja, myslela si, že sa pomiatla. Nerozumela tomu, čo sa práve stalo. Spal s ňou proti jej vôli a ona aj napriek tomu vyvrcholila.

Znamenalo to, že sa jej to v skutočnosti páčilo?

Bola zhnusená sama sebou. Čo tam po tom, že dobre vyzeral. Bol to psychopat, ktorý jej po celý čas ubližoval a väznil, robil si s ňou, čo sa jej zachcelo a ona sa mu aj napriek tomu poddala. Pamätala si na ten pocit v jej útrobách, ako sa to začínalo hromadiť a ako sa naklonila, aby to konečne prelomila.

Dosiahla orgazmus počas toho, ako ju znásilňoval.

To ona bola to monštrum.

Preto sa vôbec nesnažila utiecť a ani s ním bojovať? Pretože bola na neho namotaná? Pretože ju oklamal svojou charizmou a šarmom? Pretože bola od samého začiatku nenormálna?

Si psychopat, Aone, povedala sama sebe. Mala by si byť zhnusená z toho, čo ti urobil, no ty si pri tom dosiahla vrchol. Ako nejaká chorá osoba, ktorá nedokáže mať normálny sex s človekom, ktorého by ľúbila.

„Vedel som, že si iná," povedal jej potom s úškrnom, keď dokončil novú kapitolu.

Odťahovala sa od neho, no on ju zdvihol do výšky, až kľačala na kolenách a potom ju surovo pobozkal.

„Máš to rada surové, to som ešte pri svojich múzach nezažil, Miss Freak," oslovil ju. „A vlastne som zistil, že ma to celkom rajcuje. Mám rád, keď ženské dostanú to, čo si zaslúžia."

Pustil ju a ona dopadla na posteľ. Rozopol si nohavice a ona sa vydesila. Po sexe jej predsa dával vždy pár dní pokoj, aby sa mohol venovať písaniu. No viac ako to, že ju znova znásilní sa obávala inej veci. Čo ak sa jej to bude páčiť?

Pridusene vzlykla.

„Ale no tak, Miss Freak."

Zdalo sa, že prezývka Anjelik Nelle je už nenávratne stratená.

„Viem, že to chceš," uškrnul sa a obišiel posteľ. „Poď sem, poriadne ti to urobím, tak ako vtedy."

„No tak, poďme, urob sa. Ako vtedy."

„Netvár sa, že ťa to bolí, obaja vieme, že si iba malá kurva."

Koľko podobných viet ešte počula z jeho úst? A ako dlho ju budú ešte mátať po jeho smrti?

Zovrela pery. To, že niečo cíti, neznamená, že to je správne. To, že ju vtedy Luka nasilu pobozkal a ona sa zachvela, neznamená, že ho miluje. Jej telo skrátka iba reagovalo, pretože to boli hormóny, nič iné, presviedčala samú seba.

„Čo sa s tebou stalo počas tých týždňov, čo si bola preč?"

Neprezradí mu to. Nikdy. Nikto sa nikdy nesmie dozvedieť, čo sa jej stalo.

Každé ráno, keď vstala a vošla do kúpeľne, nedokázala sa na seba pozerať v zrkadle. V každej jednej svojej bunke videla jeho dotyky, v nose neustále cítila pach jeho potu a ťažkej korenistej kolínskej. Neustále počula v hlave vlastný krik, ktorý jej rinčal v ušiach zakaždým, keď jej ubližoval.

Nenávidela svoje telo, ktoré ním bolo navždy poznačené a zohavené. Nenávidela sa za to, že jej telu sa to páčilo.

Keď sledovala svoj kalendárik v zápisníčku a zistila, že sa u nej nedostavila menštruácia, vydesila sa. Predstavila si, že by mala byť tehotná s ním a zovrelo jej žalúdok. Ak to tak bude, zabije sa.

A tak kým jej rodičia ráno v kuchyni popíjali kávu a frflali na prácu, ona roztrasená držala omočený papierik v ruke a čakala, či sa zafarbí aj druhá čiarka. Prudko dýchala, na čelo jej vystúpili kropaje potu.

Pásik ostal biely. Nebola tehotná. Stres a trauma jej rozhádzala celý organizmus, spôsobila, že sa už viac necítila v poriadku, jej telo potrebovalo reset.

Keď stála nahá v kúpeľni a holila si nohy, sledovala otcove žiletky na poličke a premýšľala. Rovnaké myšlienky jej išli hlavou zakaždým, keď zo skrinky vyťahovala odličovač a našla matkine lieky na spanie. Mohla tomu všetkému urobiť koniec raz a navždy.

Neodvážila sa.

Boli to jej každodenné súboje, ktoré pomaly začínala prehrávať. Nepomohla ani zmena prostredia a nová škola, ktorá ju mala nakopnúť.

A potom sa objavil on. Muž, ktorý sa mu podobal, ktorý vyzeral ako on. Adrenalín jej vyskočil v momente, ako ho zazrela, no predsa mala pocit, že bol odlišný.

„Nič sa so mnou nestalo," odpovedala.

Ruky mala už znova prekrížené, snažila sa pred ním chrániť. Kedysi sa ho vôbec nebála a považovala ho za brata. Dnes ho však začínala považovať za pomätenca, chlapca, ktorý sa nedokázal z ničoho spamätať.

„Je to o ňom, že?" opýtal sa. „O tom chlapovi, ktorého teraz hľadáš."

„Nechaj to plávať, dobre?"

„Prečo by si sa točila okolo toho chlapa namiesto toho, aby si dala šancu mne?" natiahol sa za ňou ponad stôl.

„Neopováž sa ma dotknúť," povedala.

Sama bola prekvapená, akým pokojným tónom hlasu to povedala. Koniec koncov, už jedného muža zabila. Dokáže to urobiť znova.

„Potrebuješ pomoc?" začula hlas.

Obrátila hlavu. Pri ich boxe stál Sai, ten z univerzity, ktorý sa šialene podobal na Akana a aj napriek tomu to nebol on. Po jeho boku stáli tie dve dievčatá, ktorých sa nikdy nedokázal striasť, Cassie a Deanna.

Sai sa k nej sklonil a Luka zaúpel. Možno to vyzeralo, že ju pobozkal na líce, no on v skutočnosti priložil pery k jej uchu. „Chceš sa ho zbaviť?" pošepol. „Ak áno, som ti plne k dispozícii. Aj s mojimi kočkami."

Aone sa pozerala na muža, ktorý jej tak bolestivo pripomínal väzniteľa. Nebol to Akano, to bolo jasné. Rovnako ako to nebol ani ten muž z novín. Čo sa to s ňou dialo? Oči sa jej zaplnili slzami. Vzlykla.

„Rozreval si ju?" rozosmiala sa Deanna.

„Ty si načisto nemožný, Sai!" Cassie ho schmatla za lakeť a odsotila nabok.

Naklonila sa k Aonelle. „Čo by si povedala na jahodový šejk ako na znak uzmierenia? Pozývame, samozrejme."

„Si asi jediná, kto tú vec pije ešte počas dopoludnia a uprostred zimy," namietol Sai.

„Poďme," povedala Aonelle.

„Nelle! To chceš ísť fakt s tými deckami, ktoré vôbec nepoznáš?" zavolal za ňou Luka.

„A čo takto, keby si ju nechal na pokoji?" šibol mu za chrbtom hlas Kai sťa bič.

Skamenel na mieste. Ako dlho za ním stála? A čo všetko z jeho rozhovoru s Nelle počula?

„Čo ak jej ten chlap ublíži?"

„Ten chlap nie je sám, ale je s ďalšími dvoma dievčatami. Nie si jej bodyguard," povedala. „Nechaj ju konečne na pokoji."

Nebola hlúpa a počula ich rozhovor, keď sa vracala z toaliet. Nelle mu dala jasne najavo, že o neho nemá záujem, no on sa aj napriek tomu krútil okolo nej. Bolo to... ako ona, keď ju odmietol a aj tak sa nechcela vzdať. Nasilu ho dostala do vzťahu, v ktorom nikdy nechcel byť.

Zovrela pery. Myslela si, že ho konečne získala pre seba a on sa jej aj tak čoraz viac vzďaľoval. Premýšľala, či si aj počas ich sexu predstavoval vždy Aonelle.

Pritvorila oči, zaplnili sa jej slzami. Utrela chrbtom dlane svoje slzy a zdvihla k nemu hlavu. „Je medzi nami koniec, Luka," povedala mu. „Bež si za ňou, keď chceš. Ale ku mne sa už nevracaj."

Bolo jej jedno, že ľudia z reštaurácie na nich čumeli. Nezáležalo na tom, že Lukovi konečne došlo, čo povedala a začal protestovať. Zvrtla sa na päte a odišla preč. 

✗✗✗