Keď v to leto slnko ráno vystúpilo na oblohu a pracovňa sa začala pomaly zapĺňať jemným svetlom, Nelle sa prevalila na gauči. Zažmurkala potom vstala.

Kedysi milovala rána. Zbožňovala, keď sa prebrala na úsvite a začínal nový deň.

Teraz nedokázala začať odznova. Nech príde akékoľvek ráno, nebude môcť urobiť reset. To, že sa jej včera dotýkal, už nevymaže. Rozkrok ju ešte stále nepríjemne pálil.

Sedela na gauči so spútanými rukami a nohami, pohľadom sledovala rozhádzané knihy na zemi. Vstala a pomaly prešla rovno k nim. Kľakla si na zem a schmatla do ruky jednu z kníh. Očami pomaly prechádzala po papieri, čítala riadok za riadkom. Poznala všetky jeho knihy. Zbožňovala ho.

Oči sa jej zaplnili slzami.

Keď túto pasáž čítala po prvý raz, dojala ju až k slzám. Nechápala, ako niekto môže niečo také neuveriteľné napísať. Milovala jeho knihy, príbehy, myšlienky.

Teraz, keď jej pery nečujne vyslovovali jedno napísané slovko za druhým, sa jej obdiv začal rozplývať ako fatamorgána. Spomenula si na jeho hlas, jeho dotyky. Žalúdok sa jej vzoprel.

Zabil jej obľúbeného spisovateľa. Zničil to, čo mala na svojom svete najradšej – pokazil jej radosť z čítania.

Dvere na knižnici sa roztvorili tak prudko, až ich kľučka vrazila do steny. Aonelle od strachu vyskočila na nohy. Akano vpochodoval dnu ako fúria. Stačil jej jeden jediný pohľad, aby vedela, že to dnes dobre neskončí.

„Ty si im o mne povedala?" zreval na ňu.

Nevedela, čo má povedať. Netušila, na čo narážal.

„Prestaň sa hrať na hlúpu!" hulákal, keď mu neodpovedala. „Videl som správy. Vyhlásili ťa za nezvestnú! Vraj ťa uniesol tvoj tajný ctiteľ!"

Aonelle zaťala zuby. Inak by sa pousmiala, čo by jej zrejme privolalo facku. Donútila sa ovládnuť a potom na neho skrúšene pozrela.

„Dozviem sa teda, prečo si im o mne povedala?" trval na odpovedi.

„Nepovedala som to im," opravila ho.

Čo ak sa na ňu znova naštve?

„Iba som povedala o tých ružiach svojej kamarátke."

„Ale prečo? V jednom z mojich odkazov som ti predsa povedal, aby si si moje dary nechala len pre seba."

„Pretože ma potešili," sklopila pohľad. „Bola som tak šťastná, keď som ich našla pred svojimi dverami."

Pretože bola naivná a nepočúvala Kai, keď jej hovorila, že to nemôže byť normálne. Keby ju bola poslúchla a povedala o tom viacerým ľuďom, mohla teraz spokojne sedieť doma v obývačke so svojou rodinou.

„Vedel som, že si anjel hneď, ako som ťa zazrel," zamrmlal.

Vrhol sa na ňu. V momente sedel na nej, mliaždil ju svojimi bokmi. Perami jej vrazil do úst, zuby im cvakli. Asi jej rozťal peru, cítila na jazyku krv, ale jemu to bolo fuk. Dookola jej krúžil v ústach, čakal, kedy sa mu poddá. Vedela, že ak to neurobí, aj tak si ju vezme.

V duchu vypočítavala, ako omotá reťaz zo svojich pút okolo jeho krku. Bola dlhá, možno tak štyridsať centimetrov. Musela by prekrížiť ruky? Zvládne tú reťaz oblapiť a len mu ňou tlačiť na krk? Musí to skúsiť.

Pomaly dvíhala ruky, zničenými prstami mu prešla po pokožke krku. Zachvel sa, nečakal, že by sa ho dobrovoľne dotkla. Priložila druhú ruku na ľavú stranu krku. Teraz, alebo nikdy.

Prudko trhla a reťaz sa mu zarezala do hrdla. Bola príliš krátka, bude musieť ťahať. No bola pred ním, stačilo, že sa začal dvíhať a už sa vyvliekla. Vykríkla a ťahala ruky dopredu, nefungovalo to.

Schmatol jej zápästie a retiazka začala klesať. Než stihol jej koniec dopadnúť na zem, dostala facku. Hlava sa jej otočila do strany tak prudko, až si myslela, že ju seklo v krku.

„Nie!"

Vrazil jej druhú.

Líca ju pálili. Zliezol z nej dole, stiahol ju na gauč a strhol z nej osušku. Treskol jej po zadku, akoby bola malé dieťa. Počula, ako rozopol svoj opasok. Keď ju šľahol kožený pás krížom, zavrešťala. Pekelne to pálilo.

Vyšľahal ju, skutočne sa k nej raz správal ako k žene, inokedy ako k nevychovanému decku. Premýšľala nad tým, či ho v detstve takisto bili opaskom. To bolo príčinou, prečo z neho vyrástlo monštrum?

Držala pevne stisnuté viečka, no oči jej aj tak slzili od toľkej bolesti.

„Pozri sa na mňa!"

Nepočula ho pre vlastné stony od bolesti.

„POZRI SA NA MŇA!"

Schmatol ju za vlasy a vytiahol na kolená. Hľadela mu do očí, v ktorých sa zračila zúrivosť. Kto by sa nenaštval, keby zistil, že ho chce jeho vlastná sexuálna hračka zabiť?

„Teraz ma veľmi dobre počúvaj," zatriasol s ňou. „Ak sa ešte raz o čokoľvek pokúsiš, nemám problém ťa zabiť, rozumela si?"

Fňukla.

„ROZUMELA SI?!"

„Áno," vydýchla trhane.

„Mohla si sa tu mať ako vo vatičke," povedal. „Nič by sa ti nestalo, keby si ma poslúchala. Nakŕmil som ťa a nechal ťa umyť. A ty sa mi zato takto odplácaš? Ak sa pokúsiš utiecť, zavriem ťa tu na niekoľko dní. A bez smetného koša. Ak sa ma pokúsiš napadnúť alebo zabiť, urobím ja to isté tebe, rozumela si?"

„Áno," hlas sa jej zatriasol.

Hodil ju na zem a potom si sadol na stoličku za písacím stolom.

„Poď sem, Nelle," zavrčal výhražne.

Rýchlo sa zdvihla a prišla k nemu.

„Tu si kľakni," prikázal jej.

Na okamih pozrela na zem, no keď začula klepot písacieho stroja, strelila pohľadom na stôl. Akano bol predsa spisovateľ, práve teraz určite pracoval na svojom novom románe. Písal rôzne žánre, ale ženy ho milovali hlavne pre jeho zmyselné romantiky, v ktorých sa občas vyskytla nejaká šteklivá scéna. Čakala by, že po tom všetkom, čo napísal, bude k ženám o čosi citlivejší. Zjavne sa mýlila, ako vo väčšine vecí o ňom.

„Píšeš?" opýtala sa.

Prikryla si ústa, zľakla sa, že sa ho jej zvedavosť dotkne, no on bol zrejme rád, že sa zaujíma o jeho prácu.

„Áno, píšem nový román," pokračoval. „A práve teraz potrebujem, aby si ma kúsok inšpirovala. Čo by si povedala na to, keby som ťa spravil hrdinkou v mojom románe?" opýtal sa s úsmevom.

Oči jej zaiskrili, na moment ju to ohromilo. Samozrejme, že by to bolo úžasné. Potom jej úsmev povädol, oči vyhasli. Spomenula si na to, čo s ňou urobil a sklonila hlavu. Sadla si na päty a ostala na zemi.

„Vedel som, že sa ti to bude páčiť," povedal. „Od začiatku som vedel, že ty si iná."

Iná, než kto?

Na okamih sa postavil a potom si stiahol nohavice. Aone vytreštila oči.

„Dotkni sa ho, Nelle."

Natiahla ruku. Prsty sa jej chveli, keď prešla po jeho penise. Mal úplne hladkú pokožku a bol celý horúci.

„Nie ako keď hladkáš zviera, vezmi ho do dlane."

Oblapila prstami jeho úd.

„A teraz začni hýbať hore a dole," povedal.

Keby mu ho odtrhla, dal by jej pokoj? Upadol by do šoku, alebo by ju stihol zmlátiť? Kým premýšľala nad možnými scenármi, naklonil sa a napľul jej do ruky. Striaslo ju, keď jeho sliny pretekali pomedzi jej prsty. Urobil to, aby sa lepšie kĺzala, to chápala. Ale aj tak mala pocit, že naspäť vyvráti všetko, čo kedysi vo svojom živote zjedla.

„Výborne, Nelle. Teraz si zalez pod ten stôl. Kým budem písať, budeš ma robiť rukou."

Vytreštila na neho oči. Načisto mu hrabe? Preskočilo mu.

Šuchol ju po koberci a potom sa prisunul na stoličke. Bol to veľký stôl, bolo tam až príliš miesta.

„Nelle."

Bude ju to bolieť, bola si istá. Boleli ju už tie prsty. Ak niečo rýchlo nevymyslí, skončí to zle. No ak sa o čokoľvek pokúsi, vráti jej to, povedal.

Mala na výber. Buď sa ním nechá znásilniť, alebo zomrie kým sa bude brániť. Čo bolo horšie? Predstavila si svojich rodičov, Kai a Luku. Keď si uvedomila, že ich už nikdy neuvidí, navyše, že sa s nimi ani nebude môcť poriadne rozlúčiť, lámalo jej to srdce.

Musí existovať cesta. Musí sa jej to podariť.

Znova ho začala chytať. Premýšľala. Pravidelný klepot klávesnice ju upokojoval. Pokiaľ jeho prsty stláčali klávesy, nemohli stláčať ju, jednoduché. Ak to dnes skončí iba na tom, že ho bude hladkať až kým sa neurobí, dopadne to lepšie, než čakala.

Možno nemal až takú zlú náladu, ako si myslela.

Sledovala jeho úd v šere stola. Nikdy v živote s nijakým chalanom nespala, takže si to nemala ako porovnať, no zdal sa jej priveľký. Skúšala ho stlačiť, bol tvrdý, no ohybný. Keď prebehla po ňom rukou, mimovoľne sa hýbal.

Pristúpi nato, aby ho robila vždy iba rukou? Alebo bude chcieť znova postupom času viac. Vydrží dosť dlho na to, aby sa jej medzitým podarilo ujsť?

„Už to asi nevydržím," povedal.

Aone sebou trhla, druhou rukou sa snažila schovať si tvár. Ak sa to dotkne jej tváre, asi bude zvracať.

No Akano sa prudko odsunul na stoličke a potom ju vytiahol spod stola. Ostala pred ním na kolenách, pokožka ju pálila, pretože si ju zodrala na koberci. Schmatol ju za vlasy a než stihla protestovať, strčil jej svoj úd do úst.

Vošiel hlboko, natiahlo ju na zvracanie, snažila sa odtiahnuť. No on ju pevne držal za vlasy a začal jej hýbať hlavou. Cítila, ako jej naráža do hrdla, ako sa znova kŕčovito sťahuje. Nechutne vzdychal, robila mu dobre, hoci nechcela. Hoci by teraz najradšej sekla zubami a ublížila mu.

Ak mi ublížiš, vrátim ti to, ozvalo sa jej hlavou.

Má bojovať?

Má sa poddať?

Zabije ju.

Má to risknúť?

Akano prudko vydýchol, pretrhol niť jej myšlienok. Na jazyk jej dopadlo čosi neznesiteľne horké a teplé. Natiahlo ju, chcela to vypľuť, no on jej stále držal hlavu, nepúšťal ju. Vystrašene na neho pozrela a videla to v jeho očiach.

Prehltni to.

Preglgla.

„Výborne, anjelik," pochválil ju.

Nelle vstala. Obe dlane si pritlačila na pery a potom sa zatackala. Kolená sa jej triasli.

„Potrebujem ísť na záchod," dostala zo seba.

„Poslúž si," odvetil plný dobrej nálady. „Otvorená je aj tak iba kúpeľňa."

Aonelle vybehla z pracovne a utekala po chodbe do kúpeľne, čo jej reťaz na putách dovoľovala. Vrazila do dverí a dopadla kolenami na studené dlaždice.

Zvracala do záchoda. Ešte stále mohla cítiť tú chuť na jazyku a to ju privádzalo do šialenstva. Znova si vyplachovala ústa obrovským prúdom studenej vody a znova zvracala. Tento kolobeh sa opakoval ešte niekoľkokrát, až kým vyčerpaná a dehydrovaná nepadla na kolená a nedokázala sa už viac zdvihnúť.

Mala mu ho odhryznúť, bola presvedčená. Prečo vždy zaváha, keď ide do tuhého? To si sama seba skutočne tak neváži? Bože, ak sa to raz niekto dozvie, bude si myslieť, že sa ani nebránila. Ale ona sa chcela, ale bála sa!

Dokiaľ ešte bude posúvať svoju hranicu, kým sa napokon zlomí? Nechcela vedieť, kam až dokáže s Akanom zájsť.

Zdvihla sa a tackavo vyšla z kúpeľne. Všetky dvere boli zatvorené a pozamkýnané, jediná cesta viedla iba naspäť do pracovne. Keď ta znova vošla, videla, že sedel za písacím strojom už oblečený.

Zastala pri ňom a nazerala na papier vytŕčajúci z písacieho stroja.

Hladkala jeho mohutný úd a páčilo sa jej, ako sa pod jej dotykmi prehýbal. Vzrušovala ho a to vzrušovalo ju. Bolo to erotické, hladkať ho pod stolom a sledovať, ako sa trápi s udržaním čistej mysle. Páčilo sa jej, ako ho mala vo svojej moci.

Už to viac nevydržala, sklonila hlavu a prisala sa na jeho penis. Mykol sa jej v ústach, no ona šla ešte ďalej, zatlačila si ho hlbšie. Sala ho, hladkala jazykom a on pod jej dotykmi v ústach rástol. Chcela ho viac a viac, chcela ho mať celého v sebe.

Nasunula si ho až na doraz, cítila, ako jej naráža v hrdle, chcela ho mať v sebe. Znova sa prehol, cítila, že stačí len kúsok, aby ho dostala k orgazmu. Znova začala sať a on to už nevydržal.

Mykol sa jej v ústach, počula ako stoná na vrchole orgazmu. Hltavo pila jeho spermie, vysávala ho do poslednej kvapky, až kým unavený neovisol v kresle.

„Skvelá práca, čo povieš, Nelle?" opýtal sa.

Zakrútila sa jej hlava, ustúpila. Práve napísal príbeh o tom, čo spolu robili a zvrtol to tak, že to ona robila sama od seba.

Ten príbeh bol napísaný zle. Tá hlavná hrdinka to nechcela urobiť. To on ju donútil. Držal jej vlasy, nemohla prestať, hoci chcela, narážal si ju, znásilňoval ju. A potom jej to kázal vypiť, hoci nechcela, hoci sa jej jeho chuť hnusila tak, až sa jej priečila každá jedna bunka v tele.

Zavrtela hlavou, rukami si prikryla ústa. Nemôže už viac zvracať.

„Hovoril som, že si moja múza," usmial sa na ňu. „Potom sa dostaneme k vrcholu knihy a ty takisto. Dúfam, že sa na to tešíš."

Mal dobrú náladu. Dopísal scénu z románu a potom odišiel z pracovne. Zamkol za sebou dvere.

Aone dopadla na gauč, neschopná slova. Uniesol ju preto, aby ju tu mohol zneužívať a potom o tom písal romantické pasáže, pre ktoré sa nadchýnali státisíce žien? Aj ona mala rada jeho knihy, hoci pri niektorých častiach sa červenala tak, až si myslela, že sa jej vznietia vlasy.

Schovala tvár do dlaní. Vedela, čo bude nasledovať. Akano sex vo svojich knihách stupňoval. Pred rozuzlením príbehu hrdinka mala styk s dokonalým hlavným hrdinom, ktorý ju zaručene priviedol k orgazmu. Ak písal šťavnatejší príbeh, sexovali spolu viackrát. Spomenula si na jeho najnovšiu knihu, ktorú čítala a na ten ošiaľ. Bude to viackrát, tým si bola istá.

No po celý ten čas jej unikalo niečo podstatnejšie.

Zdvihla hlavu a zbadala knižnicu, ktorá stála pri stene. Hľadela na tú zbierku jeho románov a premýšľala, v koľkých z nich sa vyskytol sex.

Napísal ich všetky tak, že si na pomoc privolal nejaké múzy?

A vtedy to všetko začalo dávať zmysel.

Si iná, než ostatné. Iná, než jeho ostatné múzy? Pozrela na putá a na dômyselnú mechaniku ich zámok. Spomenula si na svoju knižnicu a nerozbitné okno. Bolo to jasné ako facka. Každú jednu knihu, ktorú vydal, napísal vďaka nejakej múze.

Žiadna ale neprišla na políciu, žiadna nenahlásila, že bestsellerový autor ženských románov popri písaní znásilňuje ženy a potom svoje zážitky premieňa na romantiku. Kde všetky tie ženy boli? Skutočne neexistovala ani jedna, ktorá by ho udala na polícii?

Znova čítala nápisy na chrbtoch kníh. Každú z kníh venoval nejakej žene. Napísal vždy iba nejakú prezývku, alebo iba krstné meno. Novinári si ho preto občas doberali, vraj je sukničkár. Čo ak tie knihy venoval svojim múzam?

Skúšala sčítať počet jeho vydaných románov. Bolo ich až príliš. Otázkou ostávalo, čo s nimi urobil, keď dopísal knihu?

Bála sa, že veľmi dobre vedela odpoveď.

✗✗✗