Predtým, ako sa to všetko stalo, Nelle nenávidela diskotéky a zábavy. Nenávidela alkohol a hlučnú hudbu. A teraz zistila, že keď sa zbaviť nepríjemných myšlienok vo svojej hlave, stačí ísť práve na takéto miesto. Ak sú hlučné, je jednoduché prehlušiť ich ešte hlasnejšou hudbou. Ak sú otravné, je jednoduché ich opiť troma drinkami.

Nelle sedela pri bare a prezerala si klub. Párty bola v plnom prúde. DJ vyhrával najnovšie skladby a ľudia sa tlačili na tanečnom parkete ako sardinky v konzerve.

V boxoch boli natlačené skupinky, ktoré popíjali a smiali sa. Videla točité schody, ktoré viedli na poschodie. Keď zdvihla hlavu, uvidela iba zábradlie, no bolo jasné, že tam musia byť ďalšie miesta na sedenie.

Vo svojej blízkosti začula známy smiech. Obrátila sa práve včas, aby zazrela Luku s Kai. Takže ani jednému z nich nevadilo, že sa práve pohádali a po menšej pauze pokračovali vo svojom programe.

Zvraštila tvár a zoskočila z barovej stoličky. Prešla ku schodom a kráčala pomaly nahor, aby sa im vyhla. Nestála o žiadnu scénu s Kai.

Farebné svetlá síce svietili, no bolo tam pološero, držala sa studeného zábradlia, ak by náhodou netrafila schod. Vo svojich teniskách sa jej šlo dobre, no kým pozerala pod nohy, videla, ako naokolo nej po schodoch cupkali páry ženských nôh s ihličkových podpätkoch. Nelle v takom niečom nevedela chodiť, čudovala sa, ako to dokážu bez toho, aby si nevylámali nohy.

Vyšla na poschodie a zistila, že väčšina boxov bola prázdna. Väčšine deciek zabávajúcich sa na párty sa zrejme nechcelo chodiť hore-dole s nápojmi. A po niekoľkých drinkoch sa zrejme točitými schodmi chodilo horšie. Ona sama mala problém vyjsť nahor a to bola triezva. Mať takéto schody v podniku, kde sa pije, bol recept na smrteľný úraz.

Hľadala si prázdny box, ktorý vyzeral byť uprataný, keď pohľadom zalietla k jednému, čo bol obsadený. Zazrela ho sedieť rozvaleného na čalúnenej lavici. V tom šere na neho dobre nevidela, ale Akanove črty sa jej tak jasne vryli do pamäte, že by ich bola schopná rozoznať aj po hmate v úplnej tme.

Srdce jej vyskočilo ku krku. Pritisla si k hrudi dlaň a odvážila sa pomaličky prísť bližšie. Nevšímal si ju. Bol zaneprázdnený.

Opieral sa celým chrbtom dozadu. Na jeho lone sedelo nejaké dievča. Krátke minišaty sa jej vyhrnuli nahor, pretože musela rozkročiť nohy, aby mohla kolenami dosadnúť na lavicu vedľa jeho bokov. Vášnivo sa bozkávali.

„Nie, prestaň!"

Telom Nelle sa prevalila vlna teroru. Aj ona kričala, že to nechce a predsa ignoroval jej želania s tvrdením, že nevie čo hovorí a bude sa jej to páčiť. Objala si rukami ramená. Nie znamená nie.

Vtedy si uvedomila, že tá veta nevyšla z úst dievčaťa, ale z úst Akana.

„Deanna, spomaľ!" povedal jej, no ona ho nepočúvala.

„Vieš, že to chceš," povedala mu.

Nahla sa k nemu a začala mu bozkávať krk. Zahniezdila sa na ňom, akoby sa chcela na neho tesnejšie usadiť.

„Bojíš sa, že keď sa to dozvedia, budú sa hnevať?" smiala sa.

Aonelle pristúpila bližšie. Že by Akano niekoho odmietol? To nedávalo zmysel! Bol to predsa psychopat, kedy si dievča zobral hocikedy naň mal chuť! Asi ho iba zle počula!

Čím dlhšie sa dívala na túto zvláštnu dvojicu, tým menej tomu rozumela. Zízala na to mladé dievča, ktoré nemalo žiadne zábrany a lepilo sa po Akanovi, hoci ju odmietal. Užívala si plnými dúškami všetko to fyzické, čo bolo so sexom spojené. Aonelle sa zachvela. Istým spôsobom jej závidela. Ona sama mala pocit, že nebude inému mužovi nikdy dôverovať natoľko, aby medzi nimi došlo k takej fyzickej blízkosti.

„Deanna!" vykríkol. Chytil ju oboma rukami za plecia a odtiahol od seba. „Nechci, aby som ti ublížil. No tak, čo je to s tebou?"

„Nemáš dôvod vyspať sa s inými dievčatami, tak prečo by si sa nevyspal so mnou?" chrstla mu do tváre.

„Pretože si moja dobrá priateľka a záleží mi na tebe," povedal.

Odfrkla a zliezla z neho dole. Potiahla si sukňu naspäť nadol, druhou rukou si upravila vlnité divoké vlasy. Zamračila sa. „Odkedy si stretol to dievča, správaš sa čudne," povedala. „Cassie sa mi včera sťažovala, vraj sa to dievča snažíš už dva týždne nájsť? Prečo? Veď je to iba nejaká stupídna prváčka!"

„Do toho ťa nič," odvrkol.

Deanna našpúlila pery. „Ako myslíš," povedala.

Schmatla zo stola svoj drink a obrátila sa, aby odišla. Vtedy si obaja všimli, že Aonelle stojí blízko ich boxu a hľadí na nich.

„Na čo zízaš, maličká?" okríkla ju ihneď Deanna. Mačacími očami prešla po jej tvári. Sklenený pohár jej vypadol z ruky. „Počkať! Ty si to dievča, čo na nás vtedy zízalo aj v parku!"

Len čo ju Akano zazrel, ihneď vstal. Nahodený v džínsoch, converskách a károvanej košeli, tmavé vlasy strednej dĺžky mu odstávali od tváre. Na nose mu sedeli okuliare s hrubým rámom. Práve si ich voľnou rukou napravil, na zápästí mu visel náramok, na prste hrubý prsteň. Možno sa snažil svoju tvár schovať za rám okuliarov, no ona ju aj tak poznala. Na tú tvár nikdy v živote nezabudne.

Aonelle zmeravela. Nejasne si uvedomovala, že by mala utekať, no nohy jej zdreveneli.

„Prečo ma prenasleduješ?" opýtal sa jej Akano.

Zakrútila sa jej hlava. Tvár jej očervenela od zlosti. Ona teda nikoho neprenasleduje! To on ju týždne sledoval a potom si ju vzal, akoby bola túlavý pes!

„Ty musíš byť prváčka," pokračovala Deanna. „Vlani som ťa tu totiž nikde nevidela."

Aonelle sa zvrtla. Jej zajačie inštinkty sa prebrali k životu.

„Počkaj! Prosím!" zakričal za ňou Akano.

Jeho hlas bol odlišný, než si pamätala. No zato zrejme mohla hlučná hudba, ktorá deformovala vzduch vo vnútri. Náhle sa jej ťažko dýchalo, hoci urobila iba pár krokov, lapala po dychu. Rozbehla sa ku schodisku, tenisky jej zapískali na podlahe.

„Naozaj, počkaj!"

Nepočúvala ho. Náhlivo prebehla k okraju poschodia. Šliapla vedľa. Teniskou preletela cez okraj schodu. Hrozilo, že padne dole a celá sa doláme.

Akano bol rýchlejší. Schmatol ju za ruku a zakrútil sa s ňou, aby ju odtiahol preč od schodov. Dopadla rovno do jeho náručia. Bol to on. S rovnakými strapatými vlasmi a hnedými očami. Dokonca i jeho úškrn vyzeral navlas rovnako, ako ho pravidelne vídavala vo svojich nočných morách. Reakcia jej tela bola okamžitá. Po chrbte sa jej rozlial vodopád zimomriavok. Zhlboka dýchala, ruky jej zvlhli.

Zavrtela hlavou.

Zabila ho. Tým si bola istá. Pamätala si to až priveľmi dobre. Ako vyčerpane sa cítila, ako ju po tom všetkom bolelo celé telo. Celá duša. Jej myseľ konečne našla pokoj, keď v novinách zahliadla článok o jeho smrti. To, že jeho klon žil v tom istom veľkomeste, ako teraz aj ona, ju desilo.

„Dozviem sa teda, prečo ma prenasleduješ?" opýtal sa.

Nelle zovrela pery. To on bol ten stalker. On bol ten psychopat, čo ju prenasledoval. Čo ju uniesol a zničil jej život.

Čím dlhšie sa na neho teraz dívala, tým viac si uvedomovala drobné rozdiely, ktoré si nikdy predtým nevšimla. Jeho oči boli síce rovnako nepreniknuteľne tmavé, no zdali sa jej hlbšie. Nos mal menší a bradu o čosi ostrejšiu. Ale tá podoba.

„Nie som žiadna stalkerka," prehovorila ľadovým tónom.

Zaprela sa do neho rukami, chcela sa brániť, no čosi jej na ňom nehralo. Voňal ináč. Zdvihla hlavu, aby sa mu mohla poriadne pozrieť do tváre. Bola rovnaká a predsa iná. Uvidela jemnejšie črty, oholenú bradu, iskrivé tmavé oči. Nemal toľko vrások. Strach z nej razom opadol.

„Ty nemôžeš byť Akan...?"

„Pssst," priložil jej prst na pery. „Nevyslovuj viac to meno," povedal. „Ja som Sai."

Srdce jej podskočilo.

No on ju už medzitým pustil a obrátil sa k Deanne. „Čo keby sme to na dnes už zabalili?" opýtal sa jej.

„Chápem," odvrkla podráždene. „Našiel si si svoj nový objekt."

Než jej stihol odpovedať, prešla popri ňom k schodisku. Dala si záležať na tom, aby po ceste k nemu vrazila lakťom do Aonelle.

Zdvihla hlavu. „Sai," zopakovala. „Ničomu nerozumiem."

„Aone," prehovoril.

Mykla sa, keď povedal jej meno. Bála sa, že ju osloví Nelle, to by znamenalo koniec všetkému, no on ju volal ináč, nemohol to byť on. Jej únosca bol predsa mŕtvy.

„Saaaai, čo to má znamenať? Kto je to dievča?"

Obaja sa otočili. K ich boxu kráčalo ďalšie dievča, zrejme kamoška z ich partie. Mala útlu nízku postavu, svetlohnedé kučeravé vlasy. Dokonca i oči mala hnedé. Pripomínala roztomilého plyšového medvedíka.

„Žiaden strach, Cassie. Len moja ďalšia fanynka," uškrnul sa na ňu.

Nelle sa naštvala. Prekrížila si ruky na hrudi a vytrčila bradu. „Prosím?" zvýšila hlas.

Nikto ju viac nepočúval.

„Kde je Deanna?" opýtala sa Cassie.

„Odišla," pokrčil plecami Sai.

„Prečo? Dohodli sme sa predsa, že pôjdeme spolu domov."

„Vieš, že Deanna je tvrdohlavá," pokrčil plecami Sai. „Odprevadím ťa domov ja, ak chceš," ponúkol sa.

Aonelle prižmúrila oči. O tom, že sa Deanna po ňom zliepala, radšej pomlčal. Z výrazu Cassie však bolo jasné, že aj keby jej to povedal, za jedno odprevadenie domov by mu odpustila hocičo.

Nelle pohŕdavo odfrkla a teraz už bezpečne schádzala dole po schodoch.

„Hej!" zakričal na ňu Sai.

Zastala na schode a zdvihla k nemu hlavu.

„Musíme sa porozprávať," povedal.

Aonelle sa bez slova odvrátila a schádzala dole. Nebola si istá, či je na tento rozhovor pripravená.

✗✗✗