Vysokoškolský kampus sa len tak hemžil študentmi. V priľahlom parku sa hlučne zabávala partia vysokoškolákov. Väčšina z nich sedela na operadle lavičky, ich nohy vyložené na sedadle. Postavený na lavičke hneď vedľa nich nahlas hučal obrovský magnetofón. Spev Madonny sa začal rozliehať po okolí a jeden z chalanov sa otrávene natiahol za tlačidlom, aby pretočil pásku na ďalšiu skladbu. Madonnu vystriedali New Kids On The Block.

„Wow, Sai, keby som ťa nepoznal, myslel by som si, že si ukradol tú pásku svojej mladšej sestre."

„Ale, prosím ťa," zasmial sa Sai a znova stlačil prehrávanie. „Nemám žiadnu sestru."

Jedno z dievčat sediacich vedľa nich sa natiahlo a chytilo mu zápästie. Gombík na prehrávači vyskočil s hlasným cvaknutím nahor a skladba od polovice pokračovala. „To je moja páska! Nechajte mojich obľúbených interpretov na pokoji!"

„Ach, mohol som si myslieť, že to bola Cassie," zazubil sa jeden z chalanov.

„Nikto iný nemá taký hudobný vkus," rehotal sa druhý.

„Čo sa vám na nich nepáči?" pajedila sa Cassie. „Sú to hviezdy!"

„Kašli na nich, Cassie," chytilo ju za plece druhé dievča, ktoré medzi nimi sedelo, Deanna. „Sú to skrátka idioti."

Sai sedel uprostred nich mlčky. Ich hašterenie registroval iba ako akýsi hluk na pozadí. Jeho prsty sa viac magnetofónu nedotýkali, zato ochabli vo vzduchu. Sai zmeravel.

Len o niekoľko stôp pred nimi stála mladá žena, ktorú nespoznával. Na prvý pohľad na nej nebolo nič nezvyčajné. Oblečená v svetlomodrých džínsoch, za čiernym opaskom zakasaná široká mikina tehlovej farby s okrúhlym logom ich medicínskej univerzity. Plavé vlnité vlasy jej sedeli na pleciach.

Nebola tam sama, vedľa nej postávala ďalšia mladá žena, zrejme jej kamarátka, no aj napriek tomu, že jej práve niečo hovorila, ona ju ignorovala. Akoby namieste skamenela a prestala vnímať celý svet.

Sai sa zamračil. Niečo mu na nej nesedelo.

Ruky prekrížené na hrudi zvierali zošity a fascikle s materiálmi na hodinu príliš kŕčovito. Hánky jej zbeleli, dokonca sa mu zdalo, že sa chvejú.

Sai ignoroval partiu svojich priateľov a zoskočil z lavičky na zem. Bol zvyknutý, že po ňom dievčatá z univerzity často poškuľovali a keď sa ich pohľady stretli, venovali mu úsmev. Niekedy ostýchavý, inokedy vyzývavý. No modré oči, ktoré vykúkali spod jej zarovno ostrihanej ofiny, nemali s výrazom „lásky na prvý pohľad" nič spoločného. Namiesto toho sa v nich zračil čistý teror. Toto definitívne nebola jeho tajná obdivovateľka.

„Sai, kam ideš?" zakričala za ním Deanna.

Neodpovedal jej. Vlastne jej otázku ani poriadne nepočul. Nohy ho neúnavne posúvali vpred, k dievčine, ktorá stála uprostred parku ich univerzitného areálu a zízala na neho. Sám nevedel, prečo.

„Kto si?" opýtala sa ho.

Prekvapila ho hneď trikrát. Najprv tým, že odvážne prehovorila ako prvá. Potom svojou krásou, ktorá mu vyrazila dych. No najviac ho dostalo, že použila na neho taký nevraživý tón, až mu po chrbte prebehol mráz. Spýtala sa ho to tak, akoby bol stelesnením samotného diabla.

Prekvapene zostal pred ňou stáť a potom si rozpačito prehrabol vlasy. Netušil, čo na to odpovedať.

Dokonca aj jej kamoška vycítila napätie, ktoré sa medzi nimi náhle vznášalo. Ihneď sa jej zavesila na lakeť, aby ju rozhýbala, no dosiahla tým len to, že jej všetky zošity z rúk popadali na zem.

„Nelle, poď už, prosím ťa!"

Myklo jej kútikmi úst pri prezývke, no inak sa ani nepohla. Zošity ešte stále ležali na zemi. Jej kamarátke neostávalo nič iné, len si čupnúť a všetky ich pozbierať. Keď sa o niekoľko sekúnd zdvihla ku svojej kamarátke, aby jej popadané veci vrátila, zistila, že nereaguje.

Zovrela jej plece. „Aonelle, no tak, čo je to dnes s tebou?" zatriasla ňou.

Takže sa volá Aonelle? Nezvyčajné meno.

Saiova partia si konečne uvedomila, že sa čosi deje. Hlučná hudba z magnetofónu stíchla. Časť z nich dokonca zliezla z lavičky a teraz kráčali za ním, aby zistili, čo je predmetom tohto zvláštneho stretnutia.

Svet vôkol nich zastal.

Nedokázal sa od nej odtrhnúť. Študoval jej belasý pohľad a snažil sa z neho vyčítať aspoň niečo, čo by mu napovedalo, prečo teraz čelí toľkému nepriateľstvu zo strany úplne neznámeho dievčaťa. Vďaka mikine vedel, že je nepochybne študentkou medicíny, ako on, hoci pravdepodobne bola iba na prvom stupni. No hoci vyzerala stále ako dievča, vo výraze jej tváre bolo niečo, čo ju robilo omnoho staršou, vyspelejšou. Nepôsobila naivne a nerozvážne ako Cassie, no ani arogantne a vypočítavo ako Deanna.

V jej pohľade bolo niečo hlbšie, čomu mal zrejme porozumieť, no on sa v nej strácal.

„Ak nie si on, tak potom kto si?" zopakovala Aonelle.

Ak mu predtým jej ľadový tón prehnal po chrbte mráz, tentoraz sa ním preliala vlna teroru. Možno nebol samotným stelesnením diabla, no... vyzeral tak.

„Počkaj!" natiahol sa za ňou.

Pohla sa presne v pravú chvíľu, aby sa vyhla jeho zovretiu. Zvrtla sa chrbtom a ráznym krokom odchádzala preč, vlasy za ňou povievali. Jej kamarátka na ňu bezmocne pozerala, zvierajúc jej zošity v rukách.

Obrátila sa k Saiovi a ospravedlňujúco sa usmiala na neho a zvyšok partie, čo mu teraz stál za chrbtom. „Prepáč jej to. Niekedy sa chová... zvláštne."

Nečakala na jeho odpoveď a i ona sa dala na ústup.

„Čo to malo znamenať?" zastala Deanna s rukami vbok vedľa Saia. „Poznáš to dievča?"

„Tak to je otázka za milión dolárov," odvetil jej Sai.

Čupol si na zem a potom si podoprel dlaňou bradu. Zahryzol si do pier, aby nepovedal viac, než bolo potrebné. Iba bezmocne hľadel do diaľky za dievčaťom s plavými vejúcimi vlasmi, ktoré mu v priebehu niekoľkých sekúnd obrátilo celý život naruby.

Hoci predtým stála na mieste prikovaná ako socha, teraz tak upaľovala, až ju jej kamarátka mala problém dobehnúť. Niekoľkokrát na ňu zavolala, ale ona ju nevnímala.

Aonelle letela naprieč parkom areálu univerzity sťa víchor a slová jej priateľky Kai k nej vôbec nedoliehali. Celý svet zmĺkol, v hlave počula iba ozvenu vlastných chaotických myšlienok. Bolo úplne vylúčené, že by sa s ním ešte niekedy v živote stretla. Mal byť predsa mŕtvy!

Dych sa jej zrýchlil, v boku ju neznesiteľne bodalo. Zastala pri múriku, aby sa oň mohla oprieť a lapala po dychu z plných pľúc. Pozrela na svoje roztrasené ruky a zmeravela. Dlane mala celé od krvi. Od jeho krvi.

V hlave začula jeho smiech, prstami jej zvieral hrdlo čoraz pevnejšie. Nemohla dýchať. Plecia jej s každým trhaným nádychom podskakovali.

„Nelle!"

Strhla sa a zažmurkala. Nad sebou zazrela Kai. Z jej zamračenej tváre bolo jasné, že si o ňu robí obrovské starosti. Vôbec si neuvedomila, že sa zošuchla po múriku dole a teraz sedela na zemi. Niekoľkokrát opäť zažmurkala. Obloha bola stále rovnako modrá. Slnko stále svietilo rovnakým zlatým svetlom. Svet sa aj naďalej hýbal.

„Si v poriadku?" zopakovala Kai.

„Ale áno," zamrmlala Aone, „len som nemala tak letieť, s mojou kondičkou ma hneď začalo pichať v boku," zaklamala.

Nevdojak očkom zahliadla svoje dlane. Krv z jej rúk bola preč. Vstala zo zeme a potom si oprášila zadok. Obrátila sa ku svojej kamarátke Kai a vzala si z jej rúk zošity, ktoré sa len pred niekoľkými minútami váľali po zemi.

„Chceš mi nahovoriť, že za to všetko mohlo len to, že si chvíľku bežala?" opýtala sa jej Kai s nadvihnutým obočím.

Aonelle sa na ňu usmiala: „Vieš, že hodiny telesnej výchovy mi nikdy nešli."

Kai prižmúrila oči, no nepovedala viac nič. Bolo jasné, že nech sa v to leto prihodilo Aonelle čokoľvek, odmietala o tom komukoľvek povedať. A bolo nad slnko jasné, že to, čo sa jej stalo, ju poznačilo na celý život.

✗✗✗