Leah driemala na lavici. Od incidentu s tou zvláštnou doktorkou a jej démonom sa v škole neobjavila žiadna podobná bytosť. Ak nepočítala samú seba. Vydýchla a obrátila hlavu. Pretrela si oči.

Priala si, aby mala ako polovičný démon nejakú super schopnosť, napríklad by nemusela spať. No nie, aj teraz jej únava robila viečka čoraz ťažšími. Uplynulú noc síce nelovili žiadneho démona, no Leah aj tak s Luciusom hliadkovala po meste. No zdalo sa, akoby démoni postupne vymizli. Neexistovalo, že by sa prestali vracať na do sveta ľudí. Zrejme sa len lepšie naučili skrývať.

Zato lepší sluch by bola rada vrátila do pôvodného stavu. Aj kvôli tomu nemohla obedňajšiu pauzu využiť na to, aby si zdriemla. Decká boli v triede, sedeli na laviciach a ich ústa neprestajne mleli. Hoci by mala byť vďačná za to, že konečne nebola terčom ich rečí, ich nová obeť ju ani zďaleka netešila.

Sophie sa stala stredobodom pozornosti dievčat. Hlavne vďaka Kaydenovi, ktorý sa od toho dňa na ňu zavesil. Údajne teraz spolu chodili, no Sophie nepôsobila ako čerstvo zamilované dievča. Leah si ju premerala a zazrela jej unavenú tvár. Od toho incidentu s démonom sa s ňou nemala čas zhovárať. A Sophie vyzerala zo dňa na deň čoraz horšie. Teraz mala pod očami tmavé kruhy a vlasy, ktoré predtým mávala lesklé a hladké, boli drsné a rozfúkané. Zrejme im venovala každé ráno dostatok energie, aby tak dobre vyzerali, no tentoraz sa energia vytratila.

„Sú ako dve hrdličky."

„Nevyspatá a strapatá, isto celú noc presexovali."

Leah sa nadvihla na lavici a hlasno cmukla jazykom. Ostatní nemohli tie dve baby trkotajúce v rohu triedy počuť, ale ona ich počula až príliš dobre vďaka svojim schopnostiam. Obrátila sa k nim a zamračila sa.

Budovou školy sa rozozvučal zvonec. Obedňajšia prestávka sa skončila a pred nimi bola dnešná posledná vyučovacia hodina. Leah si zahryzla do pier a obrátila sa naspäť dopredu. Keby mohla, tým dvom babám by jednu vrazila. To by sa ale k prednáške od Luciusa pridala i prednáška od triednej učiteľky.

Tá práve teraz energicky vošla do triedy. Okrem triednej knihy a svojich poznámok držala malý stoh husto popísaných papierov a trieda spozornela. Znamenalo to, že im opravila písomky.

„Ahojte, trieda!" oslovila svojich študentov.

Leah si znova ľahla na lavicu a vytvorila okolo seba neviditeľný štít. Len malé zaklínadlo na odvrátenie ľudskej povrchnej pozornosti. Ktokoľvek sa na ňu zahľadí, jeho oči prejdú ďalej, myseľ sa nad jej prítomnosťou nepozastaví, akoby bola Leah zo vzduchu. Dokiaľ niekto nepovie jej meno, čím zlomí kúzlo.

„Opravila som vám písomky, tak si ich rozdáme a potom prejdeme k dnešnému učivu."

Schmatla papiere a krúžila po triede. Leah vzdychla. Len čo uvidí na papieri jej meno, mysľou ju vyhľadá. Kúzlo bude neúčinné. Rýchlo sa preto posadila na stoličke a tvárila sa, že nespí s otvorenými očami.

„Dobrá práca, Leah," pristavila sa pri nej triedna učiteľka.

Strčila jej do rúk vlastnú písomku. Polroka dozadu Leah takmer prepadla, teraz sa vytiahla na B a občas sa jej pošťastilo mať dokonca A-.

„Sophie, ostaneš, prosím ťa, po vyučovaní tu? Niečo chcem s tebou prebrať ako s prezidentkou triedy."

„Áno," odvetila Sophie. Pery sa jej zachveli.

Leah natiahla krk a zazrela na jej papieri obrovské červené F. Sophie zovrela pery a s roztrasenými rukami poskladala papier. Vložila ho do tašky a zazipsovala skôr, ako si niekto stihol všimnúť, akú známku dostala. Leah predpokladala, že to bolo pravdepodobne jej prvé F v živote. Prvé vždy zabolí a obzvlášť ak ho dostane dievča, ktoré predtým excelovalo a dostávalo iba samé A+.

Leah premýšľala. Nemôže za to všetko Kayden, ako rozprávali ostatné dievčatá? Prenasledovali Sophie stále démoni? Seth jej povedal, aby na ňu aj naďalej dávala pozor, no popri každodennom tréningu a lovení nemala čas špehovať ešte aj Sophie.

Keď sa posledná vyučovacia hodina skončila, Leah zostala v triede. Znova sa zahalila do zaklínadla a prešla do zadnej časti triedy. Oprela sa chrbtom o stenu a sledovala, ako triedna učiteľka predstiera, že si balí veci a trvá jej to až okato pomaly. Ostatní spolužiaci sa medzitým vytratili ako gáfor. Kayden stál pri Sophie a čosi jej hovoril, ale ona iba pokrútila hlavou. Zamával jej a i on vyšiel z triedy. Takže skutočne spolu chodili? To by na Sophie nikdy nepovedala. Dokonca i triedna učiteľka sledovala Kaydena s prižmúrenými očami, hoci bol priemerný žiak a nezdalo sa, že bude robiť problémy.

Triedna učiteľka prešla popred tabuľu a zatvorila dvere. Potom sa obrátila a odtiahla si jednu z nevyložených stoličiek. Posadila sa rovno pred Sophiinu lavicu. Tá sa jej bála pozrieť do očí.

„Čo sa to s tebou deje, Sophie?" prehovorila napokon učiteľka.

Sophie sa nadýchla, ale neprehovorila.

„Niektorí z učiteľov mi povedali, že si nepodala také vynikajúce výsledky ako obvykle, no je to po prvý raz, čo si dostala F z nejakého testu. Je jasné, že čosi nie je v poriadku."

Sophie vytrvalo hľadela do lavice a odmietala sa na tú ženu pozrieť.

„Pozri, Sophie. Chcem ti pomôcť, ale najprv mi musíš úprimne povedať, čo sa stalo."

Tentoraz to bola Leah, kto sa prudko nadýchol. Spustila prekrížené ruky pozdĺž tela, prsty zaťala do pästí. Len prednedávnom, keď sama prichádzala o rozum, ocitla sa v rovnakej situácii ako Sophie. S beznádejnými známkami, s neistou budúcnosťou a množstvom smútku a viny, ktoré v sebe neustále dusila. Jej triedna učiteľka si ju vtedy zavolala do kabinetu a povedala jej presne tie isté slová. A popritom jej nedôverovala a nebola ochotná ani len počúvať.

„Nič sa nestalo," odvetila Sophie. „Len som bola unavená a nemohla som sa dobre pripraviť na test. Mám toho teraz veľa."

„Možno nebolo rozumné nájsť si teraz priateľa," prehovorila učiteľka opatrne. „Teraz sa musíš sústrediť hlavne na štúdium."

„Kayden s tým nič nemá," pokrútila hlavou Sophie. „Som len unavená."

„Rozprávala som sa s tvojimi rodičmi a spomenuli niečo, čo ma znepokojilo. Vraj poslednú dobu veľmi zle spávaš a máš nočné mory. Dokonca mávaš... halucinácie."

Sophie na ňu konečne pozrela. Oči jej išli vypadnúť z jamiek.

Leah zaťala zuby, aby nevyprskla. Áno, teraz sa kládol väčší dôraz na duševné zdravie, no napriek tomu ešte stále museli všetci bojovať s lavínou predsudkov. O to viac, keď študenti po spackanom psychologickom teste začali miznúť.

„Berieš nejaké lieky na podporu pamäte, alebo na zmiernenie stresu? Dáva ti Kayden nejaké? Alebo Leah?"

„Prosím?" Sophie zažmurkala. „Drog by som sa nikdy v živote ani len nedotkla!"

„Často sa stáva, že sa decká dostanú vďaka svojej partii do situácie, z ktorej sa potom nevedia ľahko dostať. Ja ti však chcem pomôcť."

Leah sa pohŕdavo zasmiala.

Obe ženy takmer vyskočili zo stoličky. Sophie sa strhla a obrátila, no keď zazrela, že to je iba Leah, napätie na tvári sa jej uvoľnilo. Za to triedna učiteľka nebola vôbec šťastná, že ju tam vidí. Veď len pred sekundou sa pýtala Sophie, či jej Leah nepodstrkáva drogy.

„Myslela som, že si už odišla," povedala učiteľka.

Leah mávla rukou a podišla bližšie. Položila Sophie ruku na plece a povedala jej: „Mala by si ísť domov, Sophie. Kayden ťa čaká pri školskej bráne, odprevadí ťa domov."

Sophie akoby zabudla na to, že z triedy ju musí prepustiť učiteľka. Vyletela von ako vystrašené vtáča, ani si len nezobrala všetky svoje veci.

„Leah," triedna učiteľka zahodila svoju masku. Zdalo sa, že Leah ani po tom všetkom nemala veľmi v láske. „Snažíš sa ju stiahnuť na svoju úroveň?"

Možno predtým by jej slová tejto ženy ublížili. Leah sa však už na veci pozerala ináč. Pochopila, že tam vonku sa dejú horšie veci, ako na pôde tohto školského mikrosveta. Otočila si Sophiinu stoličku opačne a obkročmo si na ňu sadla. Ruky si oprela o operadlo a položila bradu. Drzo sa hľadela dospelej žene do očí.

„Kde je problém?" opýtala sa Leah. „Že premiantka triedy zrazu dostala prvé F v živote? Každý občas šliapne vedľa. A ona mala toho na pleciach po celý ten čas viac než dosť."

„Ale doteraz to zvládala, takže sa niečo zmenilo. Nie som slepá, vidím, že nie je v poriadku."

„Povedala, že je unavená," prehovorila Leah. Zúrila, ale snažila sa nevybuchnúť. „A namiesto toho, aby ste jej pomohli, ste ju obvinili z toho, že berie drogy? Whoa, niekedy sa vôbec nečudujem, prečo sa decká nechcú priznať učiteľom so svojimi problémami."

Učiteľka od nej odvrátila pohľad. Leah si kedysi myslela, že je to veľmi milá žena. Bola predsa mladá, pôsobila veľmi priateľsky a príjemne v porovnaní so starými ropuchami, čo učili ostatné predmety. No to bolo len dovtedy, kým sa veci neprestali vyvíjať tak, ako si priala.

„Niečo sa stalo. A teraz už nepochybujem o tom, že za to môžeš ty."

Leah sa nadýchla, že jej odpovie niečo veľmi jedovaté, no náhle zastala. To, čo pocítila vo svojom vnútri, bolo znepokojujúce, no ešte viac ju trápilo to, že pocity, ktoré sa teraz cez ňu prevaľovali v jednej obrovskej vlne, nepatrili jej.

„Mrzí ma to," ozval sa Sophiin hlas v jej vnútri, jasný a ostrý, akoby stála za ňou a hovorila jej to do ucha.

Leah vyskočila zo stoličky. Tá sa prevrátila a s hlasným rachotom dopadla na zem. Leah na to nedbala a vyletela z triedy.

„Leah, vráť sa!" zakričala za ňou učiteľka, no ona ju nepočúvala.

Prebehla prázdnou chodbou nadľudskou rýchlosťou. Vrazila do vchodových dverí a z chrbta jej vyrašili čierne krídla. Odrazila sa a vzlietla. Preletela k zadnej strane školskej budovy práve včas, aby zazrela, ako roztrasená Sophie prekračuje okraj strechy.

Mávla krídlami a zachytila ju do náručia. Sophie bola ťažká, no podarilo sa jej ich udržať vo vzduchu. Pokašľala to. Myslela si, že smrťou toho hlúpeho krpatého démona sa utrpenie Sophie skončí. Mala na ňu dávať väčší pozor. Zabudla na ňu, pretože riešila kopec iných vecí. Nemala to dopustiť. Bola to jej vina.

„Prepáč, Sophie," zamrmlala.

Sophie otvorila oči. Natiahla sa a dotkla prstami jej tváre. „Leah?" hlesla.

Leah na ňu pozrela. „Nenechám ťa zmiznúť," prehovorila. „Nikdy."

Znova mávla krídlami a potom sa vzniesli nad strechu. Dopadli na ňu a vďaka klzkému snehu sa pošmykli a padli na zadok. Čierne krídla Leah sa rozprskli v hromade čierneho peria. Tričko na chrbte mala teraz roztrhané, studený vzduch ju chladil na pokožke a jej po rukách naskákali zimomriavky.

„Môžeme sa porozprávať?" opýtala sa jej Leah. „Prosím."

Sophie na ňu hľadela. Potom iba odovzdane prikývla.

„Povedala si svojim rodičom o tom, čo vidíš. Prečo?"

Sophie sklopila pohľad. V očiach sa jej trblietali slzy. „Myslela som si, že mi budú veriť. Dúfala som, že pochopia, prečo celé noci nespím a prečo mám po tele niekedy zvláštne zranenia. Po tom, čo ma našla tá vec, čo si zabila, sa ich začalo v mojej prítomnosti objavovať stále viac a viac. Ubližujú mi, snažia sa ku mne dostať. Nevedela som, čo mám robiť."

„A čo Kayden?"

„Po tom, čo sa stalo s mojimi rodičmi, som si povedala, že to už nikomu nikdy v živote nepoviem. Leah, čo sa to so mnou deje? Prečo tie veci po mne idú a chcú ma zabiť?"

„Možno ťa nechcú všetky zabiť, niektoré sa chcú iba nakŕmiť."

„Prosím?"

„Podľa toho, čo som videla, si myslím, že si médium. Jasnovidka. Človek, ktorý dokáže tieto bytosti cítiť. To, že ich dokonca aj vidíš, je veľmi vzácne. Neexistuje veľa ľudí, čo by to dokázali," vysvetľovala jej Leah.

„Ale?" vycítila Sophie v jej hlase zaváhanie.

„Je to dvojsečná zbraň," vzdychla Leah. „To, že máš schopnosti, znamená, že tie veci to môžu cítiť. A že ťa chcú vydesiť, alebo ochutnať, pretože takýto ľudia sú pre démonov neodolateľní."

„Ochutnať," zopakovala Sophie a striasla sa. Leah predpokladala, že to nebolo kvôli zime. „Ako to robia?"

„U každého je to iné," prehovorila Leah. „Niektoré bytosti sa živia tvojim strachom, iné tvojou krvou, či mäsom. Iné mágiou."

„Mágiou? O čom to hovoríš?"

„Mágia. Je to energia, ktorú vyžaruješ. Niektorí to volajú aura."

„Znie to ako..."

„Ako všetky tie veci, ktoré sú teraz ilegálne, viem. Kedy ťa tie veci napádajú, Sophie?"

„Keď som sama."

„Choď za Kaydenom," inštruovala ju Leah. „Nech ťa odprevadí domov a nech po teba chodí aj ráno, aby ste išli spolu do školy. Doma buď iba vtedy, kým tam budú rodičia. A nos toto."

Leah si z krku stiahla kovový prívesok s kameňom vsadeným dovnútra. Dala ho Sophie do dlaní a potom jej okolo neho zavrela prsty. „Nedávaj to nikdy dole. Nikdy."

„Ochráni ma to?"

„Neviem. Istejšie bude, ak nebudeš zostávať sama. Vráť sa domov, schovaj tú spackanú písomku a nepriznávaj sa rodičom. Tvár sa, že si mala iba horúčku a je to za tebou. Nedotkni sa žiadnej z učebníc a choď rovno do postele."

„Ale..."

„Žiadne ale. Potrebuješ sa vyspať. Ideálne, keby Kayden zostal v tvojej izbe."

Sophie sčervenela.

„Čo?" otočila sa k nej Leah.

„Prečo si všetci myslia, že u mňa prespáva? Ešte sme sa poriadne ani len nepobozkali."

„No, možno by si to mala skúsiť," zazubila sa na ňu Leah. „Aspoň prídeš na iné myšlienky."

Bolo vtipné vidieť Sophie, ktorá teraz bola urazená a zahanbená naraz. Leah sa zdvihla zo zeme a oprášila si nohavice.

„Leah?"

„Uhm?"

„Kto vlastne si?" opýtala sa jej Sophie. „Tie čierne krídla a to, že si vedela, čo chcem urobiť."

Leah si náhle spomenula: „To, čo si chcela urobiť, bolo tvoje tajomstvo, však?"

Sophie neodpovedala. Samozrejme, že bolo. Všetci by sa jej predsa v tom hroznom skutku snažili zabrániť.

„Je to dlhý príbeh," povedala Leah neurčito. „Raz ti ho poviem. Keď ti tieto veci viac nebudú naháňať taký strach."