Tupé zvonenie z neďalekej kostolnej veže preťalo nočné ticho mesta. Zvon sa ohlásil iba trikrát a potom náhle zmĺkol. Diablova hodina sa práve začala. Leah pomaly vydýchla a vytiahla nahor nohy. Objala si kolená a podoprela bradu. Sedela na streche staršieho polorozpadnutého domu. Navôkol zaletoval sneh pripomínajúci biele páperie. Pomaly prikrýval strechy a zem, snažil sa zakryť i Leah, ale jej sršiaca energia prichádzajúce vločky vždy roztavila ešte predtým, ako jej stihli dopadnúť na ramená.

Začula vravu a cvaknutie kľučky, dvere na dome pod ňou sa istotne otvorili. Prižmúrila oko a sledovala, ako na dvor vyšiel mladý pár. Leah zovrela pery.

Krížom cez malý zasnežený dvor opatrne kráčal Cedric. Spoznala by ho kedykoľvek. Kedysi bývala aj ona zavesená za jeho rameno, presne ako to neznáme dievča, ktoré sa teraz smialo po jeho boku. Tiež sa nedokázala prestať dívať do tých modrých očí, rukami blúdila v jeho vlasoch. Nebolo to zase až tak dávno...

Pusť ho z hlavy, Leah. Takto si to predsa chcela.

Dievča sa pošmyklo na snehu a takmer padlo na zem, nebyť Cedrica, ktorý ju pohotovo zachytil. Leah sa zachmúrila. Reflexy mal rýchle, myslenie jasné. Zavetrila vo vzduchu. Necítila z neho žiaden alkohol. Takže sa prestal opíjať po tom, čo sa rozišli? Frustrovaná cmukla jazykom.

Mala rada Cedrica. Podporoval ju aj v dobe, kedy jej nikto ďalší neveril. Ibaže... nebolo to také ružové, ako si vždy predstavovala. Hoci sa aj ona s ním túlala uprostred noci a boli spolu už dlho, nikdy sa neodhodlala na ďalší krok. A keď ju priviedol do tej zvláštnej sekty, ktorá mala pravidelné zrazy v dome, na streche ktorého teraz sedela, myslela si, že prišiel načisto o rozum.

Mohol by s ňou byť šťastný? Keby aj ona bezhlavo navštevovala tento dom a prespávala u neho?

Náhle vedľa seba zacítila čiusi prítomnosť. Hoci tá bytosť nevydala ani jediný zvuk, zrazu sedela vedľa nej na streche, brada takisto podopretá.

„Zase ho špehuješ. Stále ho máš rada."

„Je to moja prvá láska, Seth," odvetila mu Leah bez toho, aby na neho čo i len pozrela. Vedela, že to bol on. Mágiu, čo z neho vyžarovala, by rozpoznala kedykoľvek. „Asi nebude také jednoduché vzdať sa ho, aj keď som mu vymazala všetky spomienky na mňa."

„Nespráva sa dostatočne ako tragický hrdina?" opýtal sa jej.

Leah vzdychla. Seth narazil presne na to, čo jej išlo celý večer hlavou. „Zmizla som z jeho života a zdá sa, akoby som bola jediná prekážka, čo mu bránila byť šťastným. Mala by som byť rada, že vidím, ako dobre sa darí osobe, ktorú milujem, ale nedokážem to."

Seth mlčal.

„Urobila som to, aby ho nemohli napadnúť démoni, čo prenasledujú mňa. Aby sa mu nič nestalo. No vždy, keď sa pozriem na to dievča, cítim iba žiarlivosť a chuť vrátiť všetko späť."

„Myslieť si, že vo vzťahu nebudeš nikdy cítiť žiadnu negatívnu emóciu, je naivné," odvetil Seth konečne. „Keby to tak bolo, nikdy by ste nepotrebovali nás."

Leah na neho pozrela, no viac nerozprávala. Pri Sethovi sa naozaj cítila ako dospelá žena, ale i malé dieťa zároveň.

„Mali by sme ísť," pripomenul jej Seth.

Leah vstala a rukami si rýchlo oprášila nohavice. Siahla do vrecka na svojej bunde a vytiahla nôž s úzkou čepeľou. Nemohla si viac dovoliť strácať čas.

Bolo by jednoduchšie, keby sa tí dvaja zaľúbenci poponáhľali, aby mala istotu, že zašli domov v poriadku, no oni sa namiesto toho vliekli, dokonca teraz zastavili, aby sa mohli pokochať vyzdobeným vianočným stromčekom stojacim vedľa kostola. Nepočula, o čom sa zhovárali, no dievča ukazovalo prstom na drobné svetielka visiace z konárov živého smreka.

Po niekoľkých minútach sa obrátili a pokračovali v ceste. Leah veľmi dobre vedela, kam idú. Cedric býval o tri bloky ďalej v malom jednoizbovom byte, ktorý si sám prenajímal. Vedela, čo to znamená, keď tam to dievča ťahal takto neskoro v noci. Aj ju sa tam pokúsil niekoľkokrát stiahnuť na noc, ale zakaždým sa vyhovorila. A hlavne, väčšinu času, keď ju presviedčal, aby u neho prespala, mal vypité.

Pozorne sledovala, ako kráča po zasneženom chodníku. Nezdalo sa, že by bol opitý. Skutočne pôsobil omnoho šťastnejšie a spokojnejšie.

Zavrtela hlavou.

Smiech dievčaťa v diaľke sa zmenil na jakot.

Leah zoskočila zo strechy a hladko dopadla na zem ako mačka, hoci bola doteraz vo výške niekoľkých metrov. Rozbehla sa smerom, kadiaľ len pred chvíľkou išli tí dvaja.

Dohonila ich práve včas, aby zazrela čosi zvláštne. Pred vydesenou dvojicou stála stvora s čiernymi šupinami. Z tela jej vyrastalo niekoľko výčnelkov a krútené rohy. Tri páry očí žiarili karmínovou farbou.

Cedric čelil tejto hrôzostrašnej bytosti tvárou a svoju priateľku schovával za chrbtom. Leah mohla aj napriek tomu na jazyku cítiť jeho strach. Čo znamenalo, že ten démon to musel cítiť takisto.

Šupinatá laba so zahnutými pazúrmi sa napriahla.

Leah vrhla čepeľ smerom k dvojici.

„Traf ho, Jas!" zvolala.

Nôž ako vtáčik prefrngol ponad hlavy dvojice a zabodol sa do démona až po rukoväť. Démon zaškrečal od bolesti. Vyšklbol nôž zo svojho tela a odhodil ho na zem. Sneh zafŕkala čierna krv.

Leah vystrela dlaň a Jas sa zdvihol do vzduchu. Obrátil sa a pristál jej v dlani. Mykla čepeľou a očistila ju od krvi. Hoci bol ten démon omnoho vyšší, nezasiahla ho do srdca, pretože nechcela trafiť tých dvoch. Bude musieť hádzať znova.

„Utečte!" zakričala na tých dvoch.

Nemusela im to hovoriť. Cedric schytil svoje dievča a spolu utekali preč. Dokonca sa za ňou ani len neobzreli. Démon im však viac nevenoval pozornosť. Namiesto toho hľadel všetkými šiestimi očami na Leah.

Vrhla naňho nôž, no on sa mu vyhol.

„Nečistá!" zasyčal.

Leah sa obrátil žalúdok. Tá príšera vedela, kým je.

Privolala Jas znova do svojej dlane a potom ho vrhla dohora. Čepeľ preletela studeným vzduchom s ľahkým švihnutím. Démon zdvihol hlavu, aby sa jej mohol vyhnúť. Nemal krídla, zdalo sa, že nemôže lietať, iba skákať. To situáciu značne zjednodušovalo.

Leah sa vrhla dopredu. Mávla rukou a ľudské prsty sa razom zmenili na pazúry podobné šupinatej bytosti. Démon odrazil nôž padajúci rovno na jeho hlavu, no Leah do neho sotila a pazúrmi mu prerezala hrdlo. Jas sa rozkrútil vo vzduchu a dopadol príšere rovno do čela.

Démon zakvílil, no po niekoľkých sekundách nastalo mŕtve ticho.

Leah vytrhla Jas z jeho hlavy a potom potichu zamrmlala niekoľko nezrozumiteľných slov. Čepeľou vylúpla z hlavy jedno zo šiestich očí. Z druhého vrecka na bunde vylovila malý sklenený pohárik s čírou tekutinou a vložila oko do neho. Kým ho zatvárala a omotávala popísanými obväzmi, šupinaté telo sa začalo pomaly rozpadávať. Rýchlo sekla nožom a odsekla démonovi tlapu v zápästí. Vzala ju do rúk a poťažkala.

„Stalo sa niečo? Počula som krik."

Leah sa obrátila. Oproti nej stála obrovská líška s čiernou srsťou. Jej dva huňaté chvosty ležérne mávali vo vzduchu.

„Už som sa o všetko postarala," povedala Leah a ukázala na hromadu prachu, čo ležala uprostred bieleho snehu.

Líška podišla bližšie a potom špicatým ňufákom oňuchala zakrvavenú labu, ktorú Leah ešte stále držala v ruke. „Démon nižšej triedy. Nevie na seba zobrať ani len ľudskú podobu," skonštatovala. „Jeden z tých slabších."

„Za takého nič nedostaneme," prehovoril Lucius.

Leah si nevšimla, kedy prišiel, no bolo jasné, že sa tu objaví, keďže jeho líška Satomi bola neďaleko. Teraz mal na sebe čierny kabát s vysokým golierom. Vlnité tmavé vlasy mu padali do tváre. Čiernymi očami kontroloval pazúrnatú končatinu. „Zahoď to."

„Škoda," vzdychla Leah. Hodila labu do prachu a i tá sa začala postupne rozkladať priamo pred ich očami. „Myslela som, že bude za niečo stáť, keď to bol Maggorathov pes."

„Ako to vieš?" Luciusove čierne oči ešte viac potemneli.

„Vedel, kto som," odvetila Leah.

Schmatla do dlane trocha bieleho snehu a roztopila ho v prstoch. Umyla si ruky od čiernej krvi a potom s nimi mávala vo vzduchu, aby ich vysušila. Mráz jej štípal mokrú pokožku.

„Takže to nebola náhoda."

„Nebola," prikývla Leah. „Je to oficiálne, Lucius. Maggorath sa ma naozaj snaží vystopovať a zabiť."

„Mali by sme sa čo najrýchlejšie vrátiť," rozhodol Lucius. „Poďme."

Obrovská líška sa k nim sklonila a oni jej všetci traja vyliezli na chrbát. Odrazila sa od zeme a vzniesla do vzduchu. Kým leteli ponad nízke paneláky do staršej časti mesta, Leah z vrecka vytiahla sklenený pohár. Obväzy na ňom boli popísané rôznymi symbolmi. Bude niečo také vôbec stačiť?

„Zbytočne si ho vzala," prehovoril Lucius. Všimol si, čo drží v rukách. „Také jej bude na nič. Hovoril som ti, že zbiera minimálne strednú triedu."

„Možno sa jej na niečo zíde," odpovedala mu Leah. „Možno ho za niečo vymení a niekoho tým oklame. Toto nebol démon, ktorého sme dnes v noci hľadali, však?"

„Nie, no i ten skončil rovnako," odvetil jej Lucius. Siahol do vrecka na svojom kabáte a vytiahol odtiaľ navlas rovnaký pohárik. Vložil jej ho do rúk a ona ho zovrela v prstoch. Potom oba poháre napchala naspäť do vreciek na svojej bunde.

„Ďakujem," šepla. „Nemali by sme sa presťahovať?" spýtala sa.

„Toto je veľké mesto. Len tak ľahko ťa nenájdu. Ale zdá sa, že ťa budú vedieť vystopovať. Možno prestáva fungovať tvoj amulet."

Leah siahla do výstrihu svojej bundy a vytiahla odtiaľ prívesok s čiernym kameňom uprostred. Prevaľovala ho v prstoch a sledovala drobné symboly vyryté po okraji kovu. Nemyslela si, že by to bolo príveskom. Verila čiernemu jantáru, ktorý ju mal chrániť.

„Na Cedrica som použila svoju mágiu, aby som mu zmazala pamäť," povedala. „Nemôžu to z neho cítiť?"

„To je možné," odvetil. „Tým pádom by si sa mu mala ešte viac vyhýbať. Keď zistia, že to je falošná stopa, dajú mu pokoj."

„A čo môj otec?"

„Má predsa posvätený zlatý kríž, alebo nie?"

„Áno. Nechala som mu ho predtým, ako som odišla. Dúfam, že si ho vezme so sebou, aj keď sa bude sťahovať."

„Je to pravdepodobné," odpovedal Lucius. „Stále ho nosí, aj keď nevie, odkiaľ sa u neho vzal."

„Sme tu," oznámila im líška.

Dosadla na zem uprostred jednej z úzkych ciest. Všetci traja z nej zliezli a ona zmizla. Na zem vedľa nich doskočil ryšavý šiba inu. Lucius stlačil kľučku na bránke a prešiel cez malý dvor. Ostatní ho mlčky nasledovali.

Leah premýšľala nad démonom, ktorého stretla.

„Bol to len neškodný démon nízkej triedy," prehovoril Lucius do ticha, kým odomykal dvere.

„Bol omnoho slabší, než bola Araneus," súhlasila s ním Leah.

„Zrejme ho nechal túlať sa po meste a kázal mu vystopovať tvoju mágiu. Chvíľku potrvá, kým pochopí, že bude potrebovať niekoho ďaleko silnejšieho a schopnejšieho. Ak sa taký démon mihne v ľudskom svete, v momente bude na neho vypísaná odmena."

Leah prikývla, no jeho slová ju vôbec nepotešili. Ak by ju chcel Maggorath rýchlo zabiť, povedal by každému démonovi, kým je v skutočnosti a oni by sa všetci pustili do honby na jej hlavu. No Maggorath to neurobil. Navyše za ňou poslal iba obyčajného slabého démona, ktorý na seba ani len nevedel vziať ľudskú podobu, či lietať. Podceňoval ju a myslel si, že to stačí? Alebo mal momentálne na práci čosi omnoho dôležitejšie?