† 6. kapitola †

Leah sa obrátila a vypochodovala von z jeho kabinetu. Do oka sa jej tisli slzy, kým kráčala nadol po schodoch naspäť do svojej triedy. Povedal, že nebude jej pečať používať. Iba v nevyhnutných prípadoch. Čo sa deje s deckami, ktoré majú nadprirodzené schopnosti?

Vbehla do triedy a keď zazrela uvoľnenú atmosféru, zháčila sa. Doktorka s démonom zmizli. Rovnako i papiere s testami. Leah očami skočila na lavicu, kde sedela Sophie. Bola prázdna.

„Hej, kde je Sophie?" opýtala sa.

Dievča sediace vedľa zdvihlo hlavu.

„Zavolala si ju učiteľka hneď po tom, čo sme dopísali test."

Leah sa zvrtla a vybehla von na chodbu. Ostatné triedy buď ešte písali test, alebo mali normálnu vyučovaciu hodinu. Leah utekala krížom cez chodbu, no Sophie nikde nevidela. Nadýchla sa a snažila sa vystopovať démona, ktorého mali počas testovania na „návšteve".

Lucius jej nechcel povedať, čo sa dialo so študentmi, čo majú nadprirodzené schopnosti. To stačilo na to, aby sa rozhodla, že nechce, aby Sophie skončila rovnako.

Rozrazila vchodové dvere a vybehla von. Urobila niekoľko krokov po chodníku a vyzrela spoza rohu. Popri zadnej časti telocvične kráčala doktorka a šikovala za rameno Sophie preč zo školského pozemku. Démon sa ťapkal za nimi s ohnutým chrbtom a vyškieral sa na Sophie, ktorej sa z očí kotúľali slzy.

Leah sa rozhodla rýchlo.

„Jas," povedala a obrátila nôž v dlani. „Traf ho!"

Natiahla sa a vrhla dýku smerom k trojici. Čepeľ noža preletela vzduchom a zasiahla odporného démona priamo do hlavy. Hlava alebo srdce, tak ju to učil Lucius.

Bytosť zavrešťala odporným hlasom. Kým sa rozpadla na prach, Leah pribehla k doktorke a zdvihla svoj nôž zo zeme. Potom schmatla Sophie za zápästie a pozrela na ženu v bielom plášti.

„Necháš ju na pokoji," povedala Leah tej žene.

„Kto si, dočerta?" osopila sa na ňu tá ženská. „Zabila si môjho démona!"

Boli vonku a navôkol nebol okrem Sophie ani jeden jediný študent. Mohla si dovoliť zahodiť svoju masku.

„Patrím k lovcom. A ty odtiaľto teraz vypadneš a toto dievča necháš tu."

Žena si zahryzla do pier. Pustila Sophie a potom pristúpila bližšie k Leah. „Je úplne jedno, že patríš k lovcom! Zabila si môjho démona. Nikomu neublížil."

„Nikomu? Chcel predsa napadnúť mňa," odpovedala Leah s kamennou tvárou.

„Asociácia lovcov sa to dozvie, to ti garantujem. Vezmú ti tvoju licenciu."

„Stop, stop, STOP!" ozval sa mužský hlas.

Leah sa obrátila a zazrela, ako sa k nim po chodníku ponáhľal Lucius s vystretou rukou.

Žena v bielom plášti si prekrížila ruky na prsiach. „Už len tento mi tu chýbal," precedila pomedzi zuby.

Leah sa zachmúrila. Takže ho poznala. Patrila tiež k lovcom? Oháňala sa predsa ich asociáciou.

„Čo sa stalo?" opýtal sa, keď zastal pri nich.

„To dievča zabilo môjho démona!" ukázala na ňu prstom doktorka.

„Leah!" zahromžil.

„Chcel ma napadnúť v triede," zopakovala Leah ako papagáj.

„Vráťte sa do triedy," povedal jej. „Obidve. A ja to tu vybavím."

„Ale..."

„Ihneď," blysol po nej čiernymi očami.

Pečať na jej hrudi nebezpečne zapulzovala. Venovala Luciusovi posledný zamračený pohľad a potom chytila Sophie za ruku. „Poďme," povedala jej.

Ťahala ju po chodníku naspäť ku škole. V jej vnútri blčal hnev a podľa pálenia na jej hrudi bolo jasné, že v Luciusovi takisto. Zahryzla si do pier, aby nespustila spŕšku škaredých nadávok na jeho adresu.

„Čo to všetko malo znamenať?" opýtala sa Sophie. „Čo bola tá vec, ktorú si zabila?"

„Nepočula si ešte o nich?" odpovedala jej Leah otrávene. „Bol to démon."

„Démon?" Sophie zažmurkala. „Démoni predsa neexistujú."

„Jasné," prikývla jej Leah a nedokázala potlačiť štipľavý tón hlasu. „Štát z nich urobil čosi ilegálne, ale to nezmazalo ich existenciu. Gratulujem. Patríš k tej hŕstke ľudí, ktorá ich dokáže vidieť a vďaka tomu si myslí, že prichádza o rozum."

Sophie na ňu pozrela: „Takže aj ty ich vidíš."

„Na to, že máš najlepšie známky z našej triedy, nie si veľmi bystrá," odvetila jej Leah.

„Niekedy si riadne odporná," prehovorila Sophie. „Aj kvôli tomu ťa ostatní nemajú radi."

„Prežijem aj bez ich nehynúcej lásky," odvrkla Leah.

„Zmenila si sa," skonštatovala Sophie.

„Každý by sa zmenil, keby videl to, čo vidíme my," odvetila jej Leah. „A teraz poďme, inak si pokazíš svoju bezchybnú dochádzku, slečna triedna prezidentka."

„Musíš byť naozaj taká trápna?" opýtala sa jej Sophie.

Leah sa uškrnula. Odhrnula si vlasy z tváre, aby jej nezavadzali, no Sophie jej chytila zápästie. Pozrela jej do tváre. „Čo sa ti to stalo s okom?" opýtala sa vážne.

„Vidíš, že mi chýba," skonštatovala Leah. „Mohlo mi dopnúť, že keď vidíš démonov, všimneš si aj toto. Hoci tá ženská to nevidela. Garantujem ti, že ostatní ľudia si to ani len nevšimnú, aj keby som sa im strčila rovno pred nos."

„Takže si naozaj bola mimo školy kvôli zdravotným problémom?"

Leah mávla rukou: „To nič nie je."

Pokračovali v ceste do školy.

„Čo teraz so mnou bude?" opýtala sa Sophie.

„Nič. Čo by bolo? Teraz sa vrátime do triedy a budeme sa tváriť, že sa nič nestalo."

„A čo ak sa vrátia?" spýtala sa Sophie.

„Nevrátia," odvetila Leah.

Vošla s ňou do triedy a vrátila sa na svoje miesto. Neďaleko začula dievčenský chichot a obrátila sa. Dievčatá sa zhŕkli okolo nového prírastku v ich triede a teraz nadšene štebotali. Kayden vyzeral, že si ich pozornosť užíva. Leah prevrátila tým jediným okom, čo jej zostalo a zdvihla zo zeme svoju tašku, aby z nej mohla vyloviť mobil.

Do kabinetu. Hneď!

Vzdychla a strčila telefón do vrecka nohavíc. Kým sa dvíhala z lavice, Sophie prešla popri nej a zastala pri novom spolužiakovi.

„Ahoj, ja som Sophie. Som triedna prezidentka, takže ak by si s niečím potreboval pomoc, alebo sa chcel na čokoľvek opýtať, som tu pre teba," natiahla k nemu ruku.

„Hej, niečo by som sa chcel opýtať," odvetil jej Kayden.

„Čo také?" opýtala sa, ešte stále s vystretou rukou.

„Aké je tvoje telefónne číslo?" zazubil sa na ňu.

Leah zastala. Obrátila sa k skupinke a neveriacky zízala na to nenútené flirtovanie. Ani sa len nezačervenal. Sophie ovisla ruka. Dievčatá naokolo nevedeli, či majú žiarliť, alebo vzrušene výskať.

Leah vyprskla. Zmizla z triedy skôr, než si ostatní stihli uvedomiť, že bola prvou, kto zareagoval na túto zvláštnu situáciu.

Vybehla znova po schodoch nahor na poschodie, kde bol Luciusov kabinet. Zabúchala na dvere a čakala, kedy jej otvorí. Nedal na seba dlho čakať. Zjavne to s tou ženou vybavil veľmi rýchlo, nakoľko sa už stihol vrátiť.

„Zabila si toho démona," vyčítal jej, sotva zatvorila dvere.

„No a?" nadvihla obočie.

„Preboha, Leah. Nemôžeš len tak zabíjať démonov, ktorí niekomu patria."

„Ťahala ho po škole, medzi študentov. To nie je zakázané? Všetci démoni, ktorých mali lovci zotročených, boli medzi ostatnými ľuďmi len vtedy, keď sa snažili uloviť iného démona."

„To nie je pravda," odvetil Lucius. „A preto si nás dostala do kaše. Je len otázkou času, kedy nám zavolá niekto z asociácie a budeme tam musieť ísť obhajovať svoje činy."

„No tak im poviem, ako to bolo," mykla Leah plecami.

Všetok smiech ju prešiel. Už jej došlo, že má malér. Nikdy sa nestretávala s inými lovcami, ak nerátala s pravidelnými oficiálnymi stretnutiami a preto nemala odkiaľ vedieť, ako pracujú ostatní. Ale ťahať démona do školy, kde sú samí mladí ľudia? Bolo to tak drzé, až ju to rozzúrilo.

„A čo im povieš?" opýtal sa jej Lucius. „Že si ma neposlúchla a zabila ho napriek môjmu želaniu?"

Leah zmĺkla. Vedela, čo to znamenalo. Ak povie, že konala mimo Luciusovho príkazu, usúdia z toho, že je nespoľahlivá a démon v nej konal svojvoľne. Naopak, ak bude tvrdiť, že zabiť toho démona jej kázal Lucius, dostane ho do problémov, pretože napadol démona iného lovca a to sa považuje za priamy útok.

„Kedy konečne začneš premýšľať pred tým, ako niečo urobíš?" Lucius sa chytil za hlavu. „Naozaj ti musím cez pečať prikázať všetko ako nejaký právnik, aby si sa zachovala exaktne, ako sa patrí?"

„Možno keby si tú pečať nepoužíval vôbec," odvrkla Leah, „bolo by to všetko omnoho jednoduchšie."

„Prestala by si sa potom správať ako nekontrolovateľný hurikán?"

Leah neodpovedala.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top