Nathaniel otvoril dvere na aute a potom ich podržal. Hlavou kývol na Leah: „Nastúp."

Leah si sadla na miesto spolujazdca a on za ňou zabuchol. Prešiel popred auto a keď sa usadil na svojej sedačke, naštartoval motor. Leah na neho chvíľku hľadela, no keď jej nevenoval pozornosť, odvrátila od neho hlavu a natiahla sa za bezpečnostným pásom. Nemalo význam pýtať sa, kam teraz idú. Lucius sa chystal do svojej práce, čo znamenalo, že sa onedlho objavia v jeho laboratóriu.

Leah o tajnom projekte počula iba málo. Lucius bol kedysi súčasťou jeho výskumu, no potom odišiel. Rozprával čosi o poriadku sveta, ale Leah mu z toho neverila ani slovo.

Bola zvedavá na Nathanielove projekty, ale mala i strach. Nezavrie ju tam ako pokusného králika, všakže?

„Nemusíš mať obavy," prehovoril Nathaniel.

Trhla sa a obrátila k nemu tvár. Kútikom oka ju pozoroval a usmieval sa. Bol pekný, keď sa usmieval. Vyzeral tak normálne. Pôsobil úplne ináč ako v tej miestnosti, kde na neho po prvý raz vybalila Rauni a šepla mu do ucha jedno z jeho tajomstiev.

„Pri mojich výskumoch platí iba jediná zásada: ľuďom nikdy neublížim."

Ľuďom. Preglgla pri tom slove.

„Ale v mojom vnútri žije démon," povedala opatrne.

„Len si ho chcem vyskúšať," odvetil Nathaniel. „Čo všetko dokáže, kým je v tebe uväznený. Keď skončím s výskumom a rozhodnem sa, že ho viac nepotrebujem, potom môžeme tvoju pečať rozpustiť a démona vyhnať. Pokiaľ to budeš chcieť."

Nemožné.

„Prečo by som chcela dobrovoľne držať vo svojom tele?" zasmiala sa Leah. Dúfala, že jej smiech znel aspoň kúsok prirodzene. „Démoni patria predsa do pekla."

Nathaniel sa rozosmial: „Omyl, moja milá. Démoni patria na zem."

Po chrbte jej prešiel mráz. V krku sa jej tvorila tvrdá hrča, ale ona ju nasilu prehltla. S niekoľkými démonmi mala tú česť stretnúť sa. A zakaždým to nebola príjemná skúsenosť. Laura a Seth boli, prirodzene, iní. Ale všetky tie bytosti, ktoré spolu s Luciusom po nociach lovili, patrili do pekla. Také bytosti si nezaslúžia nikdy vidieť denné svetlo.

„Povedzme, že by si vyhnal môjho démona z tela von," vrátila sa naspäť k téme, o ktorej sa rozprávali. „Lucius mi povedal, že démoni sa môžu kedykoľvek vrátiť. Čo ak ma bude chcieť posadnúť znova?"

„Tomu sa dá ľahko zabrániť," mávol rukou Nathaniel. „Ochranný talizman v dnešnej dobe zvládne vyrobiť i mág začiatočník. Alebo môžeš požiadať o pomoc niektorú z bytostí svetla."

„Bytostí svetla," zopakovala Leah. „Ešte som sa so žiadnou nestretla."

Nathaniel sa opäť zasmial: „Preto hovorím, že čierny mágovia majú jednu veľkú nevýhodu. Nemôžu si na pomoc zavolať žiadnu pozitívnu bytosť. A dám ti jeden tip zadarmo, Leah. Ako profesionál z branže. Bytosti svetla nad démonmi nakoniec vždy zvíťazia."

Leah sa nepohodlne zahniezdila na sedačke. Možno bolo dobre, že mala šťastie a skončila u Luciusa, ktorý takéto bytosti nevedel privolať. Nenávideli ju i vlastní démoni, ako by sa správal nejaký anjel, keby uvidel, čo sa skrýva v hlbinách jej vnútra? Poslali by ju azda do nejakého očista? Alebo ju nemilosrdne zhodili do pekla?

„Ale Satomi," prehovorila Leah. „Satomi prehrala."

Nathaniel zaťal sánku. Niekoľko sekúnd mlčal, kým sa rozhodol prehovoriť. Leah veľmi dobre vedela, prečo jej meno nerád počuje. Posvätná líška kedysi patrila jemu. Teraz žila s Luciusom a stala sa jeho služobnicou.

„Satomi padla na zlú stranu," prehovoril Nathaniel. „Nechala sa skorumpovať démonom a sama sa na jedného premenila."

„Ale démoni sa nemôžu premeniť na bytosti svetla?"

„Nie. Takto to nefunguje."

„To nie je fér."

„Svet nikdy nebol fér," odvetil.

Leah sa radšej odvrátila. Vedela toho o svojom svete tak málo. Snažila sa naštudovať u Luciusa všetko, čo sa dalo, no chýbali jej skúsenosti. Navyše, Nathaniel vo svojom laboratóriu prekračoval hranice a skúšal veci, o ktorých sa iným lovcom ani len nesnívalo. Nikdy sa mu nebude rovnať. Môže mu ukradnúť niekoľko tajomstiev, ale to jej bude nanič.

Leah skontrolovala, kde sa nachádzajú. Viezli sa už asi polhodinu. Už dávno vyšli z centra. Teraz sa približovali k štvrti, ktorá nemala medzi miestnymi dobrú povesť. Otec vždy panikáril, aby sem nikdy nešla. Opustené a polorozpadnuté budovy, zberné dvory, smetisko a žiadni ľudia.

„Tu som ešte nikdy nebola," prehovorila Leah a nalepila tvár na sklo.

Nathaniel autom zamieril k jednej z ošarpaných budov. Vyzerala byť poriadne stará, ale nebola zanedbaná ako tie ostatné. Niekto zaplátal strechu a všetky okná boli nedotknuté, hoci niektoré boli prelepené nepriehľadnými fóliami. Tie spodné boli skôr zadebnené.

„Väčšina normálnych ľudí sa tejto lokalite vyhýba," odvetil Nathaniel. „To je to, čo som potreboval."

„A čo novinári?" opýtala sa Leah. „Určite niekoho zaujíma, o čom je tvoj výskum. Mal si predsa televíznu šou o paranormálnych javoch. Tvrdil si, že ich vyšetruješ. To nikto z polície neskúšal, či robíš seriózny výskum, alebo to je iba tvoje alibi?"

„Myslel som, že si bystrejšia, Leah."

Neodpovedala. Samozrejme, že ho musel niekto skontrolovať. O Nathanielovi kolovalo množstvo chýrov. Použil nejakého démona, aby zmanipuloval myseľ osobe, ktorá ho prišla skontrolovať? Alebo vďaka svojim investorom má už toľko peňazí, že si môže dovoliť skutočne čokoľvek? Koniec koncov, dokázal presadiť zákon o povinných testoch, vďaka ktorým vie vo svojich laboratóriách zatvoriť decká ako je Sophie. Azda sa nedostala do veľkej šlamastiky.

Nathaniel zastal autom pri niekoľkých ďalších odstavených vozidlách. Leah sa zdalo podozrivé, že neparkovali vo dvore. To sa nebáli, že im na tomto mieste niekto ukradne auto? Keď však vystúpili von, razom pochopila.

Zastali pred vysokým kovovým plotom pokrytým ostnatým drôtom. Leah videla, že Nathaniel kráča k zámke na bráne, aby do nej naťukal bezpečnostný kód, no to ju nezaujímalo. Zdvihla hlavu a hľadela na budovu, ktorú videli už z diaľky. Vyzerá ako obyčajný starší sklad, ktorý niekto odkúpil a zrekonštruoval, no ona vedela, že to tak vyzerá iba na povrchu. Z tej budovy išlo vyžarovalo čosi... zvláštne.

Brána sa s hrmotom otvorila.

Nathaniel zastal pred ňou a potom ukázal otvorenou dlaňou pred seba.

„Dámy majú prednosť," usmial sa na Leah.

Prešla popri ňom a potom očami skontrolovala pozemok, na ktorom sa nachádzala budova. Iba čistá betónová plocha a jedna stavba. Nič prevratné, nič strašné. Tak prečo cítila na chrbte odporný lepkavý pocit?

Nadýchla sa a zdvihla nohu. Prekročila prah brány a potom chodidlo opatrne položila na zem. Vošla na pozemok. Očakávala niečo veľkolepé. Predsa len Rauni dokáže vyňuchať všetky tajomstvá. Myslela si, že len čo sem vstúpi, pocíti, aké je toto miesto špeciálne. Namiesto toho sa nestalo vôbec nič. Spýtavo sa pozrela na Nathaniela, no keď sa aj naďalej na ňu usmieval, vybrala sa smerom k budove. Počula, ako ju nasleduje a škripot železa ju ubezpečil, že automatická brána sa za nimi pomaly zatvárala.

Nathaniel zastal pred vchodom do budovy a vybral z vrecka čipovú kartu. Nikde nebola žiadna vrátnica, ani strážna služba.

„Vitaj v mojom laboratóriu," povedal jej Nathaniel.

Leah vošla do budovy. Len čo sa jej noha dotkla dlážky, skamenela na mieste. Rauni v jej vnútri zakvílila a potom si dlaňami zakryla obe uši.

Gaaaaaaaah!

Pomoc!

EEEE...

Bwaaaaaah!

Človek, človek, človek...

Prosím...

Nechajte ma konečne umrieť!

Leah sa zatackala. Nikdy neoplývala špeciálnymi schopnosťami a vďaka Rauni vo svojom vnútri mala iba o kúsoček citlivejšie zmysly, než ostatní. No na toto nebolo treba žiadny nadľudský sluch. Tie stony a výkriky, ktoré počula, zneli, akoby jej ich niekto cez megafón vysielal priamo do mozgu.

Napodobnila Rauni a chytila sa za hlavu: „Čo to je, kurva?"

Nathaniel sa zasmial: „Každý, kto aspoň trocha vníma veci medzi nebom a zemou reaguje rovnako. To ten plot a steny budovy. Sú úplne izolované vďaka náboženským symbolom a talizmanom. Kvôli tomu na povrch neprenikne vôbec nič. Len potom, keď vojdeš dovnútra, ťa ten náhly hluk ohromí."

Výkriky, ktoré sa ozývali v hlave Leah, začali pomaly utíchať. Stali sa akýmsi hlukom na pozadí. Stále jej zvonilo v ušiach, no už aspoň počula všetko, čo jej Nathaniel hovoril.

„Chceš mi povedať, že takto nahlas kričia všetky bytosti, na ktorých robíš svoje pokusy?"

„Nie," pokrútil hlavou. „Takto kričia steny."

„Steny?" zopakovala neveriacky.

„Budovy časom napáchnu vecami, ktoré sa v nich diali. Budúci mesiac plánujeme veľkú očistu a vymietanie. Niektoré naše subjekty sú príliš citlivé a nebudeme môcť s nimi potom dobre pracovať."

„Ako to urobíte?" opýtala sa Leah. „Budete všetko vydymovať šalviou?"

„Presne tak," zjavne ho tým pobavila. „Zdá sa, že predo mnou stojí fanúšik mojej vlastnej šou!"

Áno, ako malá zbožňovala jeho televíznu šou, kedy s kameramanmi chodievali po strašidelných miestach a snažili sa tam vypátrať nejakého ducha, či démona. Spolu s Romaine to bola ich obľúbená relácia. Kým boli spolužiačky a najlepšie kamarátky, často ich vyšetrovanie napodobňovali a snažili sa mobilom vyfotografovať nejakú nadprirodzenú bytosť. O novej epizóde dokázali diskutovať i hodinu. Dokonca mala niektoré časti ešte stále stiahnuté a uložené v počítači. Po tom, čo vyšiel zákon, ktorý takéto druhy zábavy považoval za protizákonné, či dokonca nebezpečné, sa po takýchto reláciách a videách zľahla zem.

Romaine...

„Aj Maine tu pracuje?" opýtala sa Nathaniela, kým kráčali po chodbe tvorenej nespočetným množstvom dverí.

Na každých bol pripevnený akýsi papierový talizman počmáraný čiernym atramentom. Vyzeralo to skôr ako znaky, než nejaké písmo.

„Maine bola istú dobu hviezdou môjho výskumu," zasmial sa Nathaniel. „Ešte nikdy som nestretol tak talentované médium."

Leah o jej schopnostiach vedela. Docvaklo jej to v momente, keď sa spoznala s týmto svetom a uvedomila si, že všetko, čo Maine zažila, neboli jej halucinácie, ale skutočnosť. Sužoval ju vtedy nejaký démon, no všetci si mysleli, že je chorá.

Ale Maine nemala pravý zrak ako Sophie. Keby áno, situácia by bola teraz úplne iná. Leah si teda radšej zahryzla do jazyka, aby sa na pravý zrak neopýtala Nathaniela pre prípad, že by mu to docvaklo. Keby zistil, aký zákusok mu Lucius vyfúkol priamo spred nosa, nebol by nadšený.

„Ale teraz sa budeme sústrediť na niečo iné," usmial sa na ňu Nathaniel. „Od toho dňa, ako som sa o tebe dozvedel, som ťa viac nemohol vytriasť z hlavy."

Leah na neho hľadela. Niečo jej hovorilo, že to nebolo vyznanie lásky, ale jeho šialenosti.

„Pripravil som celý rad testov, ktoré chcem na tebe vyskúšať. S tvojim dovolením, samozrejme."

Nemýlila sa.

„Čo dostanem za to, že budem s tebou spolupracovať?" opýtala sa ho.

„Čo by si chcela? Splním ti jednu vec."

„Len jednu?"

„Si chamtivá."

„Ale keď je toho toľko, čo potrebujem. Musím niekde bývať, aby som mohla chodiť do školy a plniť svoje misie pre asociáciu lovcov. A ideálne by to malo byť niekde, kde by ma Lucius tak ľahko nenašiel. A potrebujem prácu, aby som mala z čoho fungovať."

„Nemáš žiadnu rodinu, Leah?"

Pokrútila hlavou: „Po tom, čo do mňa Lucius uväznil démona, sme vymazali pamäť môjmu otcovi. Nechcem sa k nemu vrátiť."

„Prečo si vybral práve teba?" nadvihol Nathaniel obočie.

Leah si oblizla pery. Musela si vymyslieť veľmi dobrú výhovorku, aby Nathaniel neprišiel na to, že Luciusova prítomnosť bol výsledok a nie príčina. Horúčkovito premýšľala s pohľadom zabodnutým do zeme, ignorujúc neprestajné výkriky bytostí v laboratóriu, čo sa ozývali iba v jej hlave.

„Ja..." prehovorila napokon. „Zahrávala som sa s inkubom, ktorý je jeho démonom," vytisla zo seba.

„Mladé dievčatá sú vždy takým ľahkým cieľom pre inkubov," pokrútil hlavou Nathaniel. „V tom veku sa mnohé zaujímajú o sex a ich zvedavosť sa dá veľmi ľahko zneužiť."

Leah cítila, ako jej horia líca: „A-ale my sme spolu nespali. Len... len ma pobozkal."

„A opantal ti tak myseľ svojim kúzlom."

„Hej," zamrmlala Leah so zvesenou hlavou. „Ale potom do mňa Lucius zapečatil démona a jeho kúzlo na mňa prestalo účinkovať."

„Inkubus a sukubus vedia očariť iba ľudí," mykol plecom Nathaniel. „Nedokážu sa nakŕmiť z iných démonov a preto to ani neskúšajú. Takže Seth je ešte stále s ním?"

Leah k nemu vystrašene zdvihla hlavu. Prezradila niečo, čo nemala?

„Nemusíš byť taká vykoľajená. Viem, že je s ním. Poznám ho. Kedysi bol súčasťou môjho výskumu."

Áno, o tom už počula. Nathaniel na ňom robil tie svoje šialené pokusy. Seth skončil v laboratóriu spolu s Devi, dievčaťom, ktoré sa aj s Laurou snažili nájsť. A ktoré nenašli ani len v samotnom pekle.

„Tak a sme tu," povedal Nathaniel a otvoril kartou jedny z dverí.

Leah spolu s ním vstúpila dovnútra. Privítalo ju sterilne čisté laboratórium.

„Dúfam, že si pripravená."