Leah zbehla dole po schodoch naspäť na prízemie domu, do obývačky. Len čo vstúpila dovnútra, zistila, že situácia sa vôbec neuvoľnila, práve naopak. Lucius teraz postával pri stole a Seth s diaľkovým ovládačom pretáčal naspäť šou o nezvestných ľuďoch. Leah stŕpla, keď si pomyslela na to, že uvidí fotku chlapca opäť a že sa o neho Seth zaujíma. Ukázalo sa však, že v skutočnosti nechcel vidieť reportáž o Kaydenovom bratovi, ale o žene, ktorá sa na obrazovke mihla tesne predtým. Leah sa opäť pozrela do tváre tej ženy na fotografii, no nespoznávala ju.

Vtedy vpredu buchli vchodové dvere. Dovnútra vošla Satomi vo svojej podobe psa a hneď za ňou Laura. Vyzerala zúbožene. Viditeľne pochudla a líca mala vpadnuté. Pokožka, ktorá kedysi vyzerala ako mliečna pena, teraz bola suchá a papierová. Bolo to, akoby Laura za tých niekoľko týždňov zostarla o niekoľko rokov.

„Tak som ju konečne našla," prehovorila Satomi.

Obývačkou sa mihlo svetlo a zrazu pred nimi stálo chudé útle dievča s líščími ušami a dvoma chvostami. Sophie zaúpela, keď si uvedomila, že Satomi teraz pred nimi stojí úplne nahá. Už ju niekoľkokrát takto videla, ale stále si na to nedokázala zvyknúť. Satomi jej však nevenovala pozornosť a zmizla vo vedľajšej izbe. Vrátila sa o minútku neskôr so širokým tričkom, ktoré jej padalo takmer až ku kolenám.

„Prečo stále všetci mlčíte?" opýtala sa ich, keď jej nikto okrem Sophie nevenoval pozornosť.

Vtedy si všimla, že pozerajú televízor a otočila sa k obrazovke. Úsmev z jej tváre sa vytratil, keď zazrela ženu na fotografii. Leah ničomu nerozumela. Prečo boli všetci z tej nezvestnej ženskej natoľko rozrušení?

Laura prešla rýchlym krokom rovno k televízoru. Nemo hľadela na obrazovku a počúvala reportáž.

„Tam sa všetky stopy skončili a polícia preto po niekoľkých mesiacoch musela ukončiť pátranie po nezvestnej mladej žene..."

Laura padla na kolená na koberec v obývačke. V očiach sa jej trblietali slzy. Leah zmeravela. Ešte nikdy nevidela Lauru plakať.

„Prepáč mi to," zamrmlala Laura. Prstami sa dotýkala televíznej obrazovky, ktorá sa medzitým už zmenila. „Mrzí ma to, tak veľmi ma to mrzí. Urobila som chybu, nikdy som nemala..."

Lucius sa na ňu viac nedokázal pozerať. Hodil knihu na gauč a prešiel popri Sophie priamo k Laure. Leah videla, že Sophie svojim Pravým zrakom ihneď odhalila aj Lauru a v tvári sa jej zračil odpor. Lucius však na to nedbal. Namiesto toho si kľakol pred Lauru a objal ju okolo pliec. Leah sa odvrátila, vo vnútri ju bodala žiarlivosť.

„Naozaj je načisto preč?" zašepkala Laura.

Seth si vzdychol, no neodpovedal. Bez toho, aby čokoľvek povedal, sa otočil a odišiel preč z domu. Leah počula, ako za sebou treskol vchodovými dverami. Donútila sa pozrieť na Luciusa, ktorý Lauru konečne pustil.

„Bola to Devi?" opýtala sa ho.

Laura sa prudko nadýchla pri zmienke o jej mene, no nepovedala nič.

Lucius pozrel na Leah: „Áno, to bola jej fotografia."

„Takže ľudia si stále myslia, že je nezvestná?" opýtala sa ho. „Povedal si mi predsa, že Devi bola sukuba ako aj Laura. To, že tu nie je, znamená, že je teraz v pekle?"

Lucius pokrútil hlavou. „Hľadali sme ju tam. Seth sa tam niekoľkokrát vrátil, aby zistil, či tam nie je. Nebola tam. Skúšal som ju povolať na Zem, no neobjavila sa."

„Démoni nemôžu umrieť. Že zakaždým, keď ich niekto zabije, ich duša zostane nažive a prepadne sa do pekla. A odtiaľ sa môžu kedykoľvek vrátiť. Ako je potom možné, že tam nie je?"

„Čo to znamená?" prehovorila Sophie. „Chodí niekde po svete?"

„Znamená to," prehovoril Lucius. „Že duša možno nie je taká nesmrteľná ako sme si mysleli."

Leah sa zatočila hlava. Laure neprestajne stekali dole lícami slzy.

„Nie je to tak trocha proti pravidlám?" pokračovala Sophie.

„Bol to jeden z Nathanielových vynálezov," prehovoril Lucius. „Prístroj, ktorý dokázal manipulovať s hmotou duše. Vybuchol po tom, čo ho použili. A Devi zmizla. Najprv sme si iba mysleli, že zomrela, ale potom..."

„Nehovor to," povedala Laura nahlas. „Nehovor to."

Lucius nemusel nič doplniť, Leah i Sophie obidve pochopili. Jedna nesmrteľná duša na tomto svete sa navždy stratila. A pravdepodobne za to mohol Nathaniel. Leah vedela, že Romaine s ním nemôže zostať.

„Musím ísť," prehovorila.

Prešla do chodby a zhodila z vešiaka svoju bundu. Nikto sa jej nepýtal, kam ide. Aj keby sa opýtali, nepovedala by im. Vyšla von a pleskla dverami.

Vonku bolo chladno a tma, Setha nikde nevidela. Zrejme sa niekam vyparil za ženami, aby sa mohol nakŕmiť. Alebo skrátka iba potreboval utiecť pred vlastnými myšlienkami...

Leah sa odrazila nohami a vyletela do vzduchu. Bundu ešte stále držala v rukách, zadnú časť trička si vytiahla nahor až ku krku, aby jej z chrbta mohli vyrásť čierne havranie krídla bez toho, aby ho celé roztrhala. Mávla nimi a o sekundu nato sa už niesla vzduchom s vták. Studený vietor jej štípal líca, ale ona na to nedbala.

V zložke vo svojom stole vyčítala Kaydenovu adresu. Nechcela Sophie povedať, že musí v rámci svojej práce lovca démonov vystopovať jeho brata. A že na to niekoľko týždňov vôbec nemyslela. V živote by jej nenapadlo, že to bude Kaydenov brat. V škole predsa pôsobil tak veselo, ihneď sa zavesil na Sophie a začali spolu chodiť. Dokonca spolu spali, čo by na Sophie nikdy nepovedala.

Pri jej uchu začvirikal vtáčik. Leah sa strhla. Vtáky predsa v noci spali, ak nepočítala sovy. Toto bol však drobný oriešok, ktorý vôkol nej prefrngol. Zmätene na neho pozrela a uvedomila si, že tu čosi nehrá. Vtedy sa vtáčik na ňu pozrel a drobná operená gulička sa vo vzduchu nafúkla. O stotinu bol veľký ako balón. Vybuchol v hromadu peria a okolo Leah sa omotali laná. Bola to nejaká pasca?

Laná ju spútali, krútili sa po nej ako chápadlá. Krídla jej povolili a ona letela dole, rovno na zem. Navôkol neboli žiadne vysoké budovy, kde by mohla dopadnúť, ak nepočítala bytový dom, kde Kayden býval. Namiesto jeho strechy teraz padala k detskému ihrisku, rozprestretými krídlami sa snažila spomaliť pád. Mala šťastie, že vonku bola taká tma a jej čierne perá splynuli s temnotou. Presne pred zemou ich stiahla späť dovnútra. Dopadla na trávnik. Laná vôkol nej spadli na zem a už sa viac nehýbali.

Ničomu nerozumela. Niekto ju práve chytil do siete a bolo jasné, že to musel byť nejaký lovec démonov. Normálni ľudia nechovali vtáčiky, ktoré sa dokázali rozmotať na klbko lán. Posadila sa na zemi a pošúchala si ramená. Prehodila si cez plecia bundu, ktorú dovtedy držala v rukách a sledovala, kto sa objaví.

Pomalé kroky na seba nedali dlho čakať. Pod jednou z pouličných lámp zastal mladý chalan. Leah si zahryzla do pier. Kayden zastal pod kužeľom svetla a žmúril na Leah, keď ju rozpoznal, rozbehol sa bližšie.

„Leah?" prehovoril prekvapene. „Čo tu robíš?"

„Akurát sa vraciam domov. Chcela som si skrátiť cestu cez detské ihrisko, ale zakopla som o tieto laná, čo tu ležali," povedala a vstala. „Vôbec som ich v tej tme nevidela."

Prižmúril oči. Žiadne otázky typu: Čo tu vlastne robí to lano? Takže skutočne patrilo jemu? Nebola si istá, či jej na túto lož skočí.

„Chodievaš často domov takto neskoro?" opýtal sa jej po chvíľke. „Nebojíš sa sama chodiť cez takéto opustené miesta?"

S Rauni vo vnútri a ostrým Jasom vo vrecku nebolo zase až také strašidelné túlať sa mestom. Ľudia boli tou poslednou vecou, ktorých sa bála. Veľmi dobre vedela, že v tme sa niekedy skrývajú aj omnoho horšie veci.

„Trocha áno," povedala. Hlas sa jej zatriasol. „Viem, že je to odo mňa hlúpe, ale odprevadil by si ma k najbližšej zastávke mojim smerom, prosím?"

Očami strelil po lane, nechcel ho tu nechať, ale nechcel sa ani priznať, že patrí jemu. Leah preglgla. Takže Kayden patril do asociácie lovcov? O tom by predsa Lucius musel niečo vedieť. No Sophie ho počas dňa niekoľkokrát spomínala a i Seth sa dokonca na neho dnes premenil. Nikto ho nepoznal.

„Jasné," odvetil Kayden. „Si jediná Sophiina kamoška, bola by nešťastná, keby sa ti niečo stalo."

Zahryzla si do jazyka. Na tvári vyčarovala úsmev. „Ďakujem. Budem ti za to vďačná."

Ešte nikdy s ním poriadne nebola osamote. Navyše, Sophiina energia ju posledné dni do značnej miery rozptyľovala. Teraz, keď vyšli von z detského ihriska a kráčali smerom k zastávke, mohla na neho konečne upriamiť svoju pozornosť. Pootvorila pery a ochutnala vzduch naokolo. V krku ju pošteklilo niektoré z jeho tajomstiev. No ľahké šteklenie prerástlo to mravenčenia, vzrušenia.

„Rauni," zamrmlala nešťastne žene s krídlami spútanej jedinou reťazou. „Ovládaj sa!"

Rauni k nej zdvihla hlavu. „Potrebujem ochutnať jeho tajomstvá."

„Nepotrebuješ nič."

„Povoľ poslednú reťaz, prosím."

„A čo sa stane potom?" opýtala sa jej Leah nahnevane. „Je to lovec démonov, to viem aj bez toho, aby som na to použila tvoje vševidiace tretie oko. Povolím reťaz, premením sa pred ním na čiernu sliepku a potom si ma uloví."

„Potrebujem to, Leah, som hladná. Vieš, že sa kŕmim tajomstvami druhých."

„Tak budeš mať diétu," odvetila jej.

„Leah?"

Leah sa strhla a pozrela na Kaydena. Stáli na zastávke, ale najbližší autobus išiel až o viac než dvadsať minút. Pokiaľ bude džentlmen a počká tu s ňou, budú tu takmer polhodinu trčať. Keby mohla lietať, už by dávno bola doma. Išla dnes večer von s cieľom vkradnúť sa k jeho domu, ovládnuť mu myseľ a vypáčiť z neho, čo sa stalo jeho malému bratovi. Nečakala, že by ju bol chytil do pasce a teraz tu s ňou stál.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?" prehovoril.

„No?" zdvihla k nemu hlavu.

„Čo sa ti stalo s okom?"

„Och," automaticky si pritisla dlaň na prázdnu očnú jamku. Zvyčajne si tú časť tváre prekrývala vlasmi, alebo používala malé kúzlo na to, aby si ľudia jej chýbajúce oko nevšímali. „To je dlhý príbeh. Veľmi nešťastný úraz."

„Prepáč, bolo to nevhodné, nemal som sa na to pýtať."

Bola idiot. Kayden predsa videl jej pečať, aj keď si myslel, že ide o tetovanie. Sophie pečať videla jasne, ale mala Pravý zrak. Aj démoni sa museli snažiť, aby pred ňou skutočne ukryli svoju pravú podobu. Kayden zjavne niečo mohol svojimi očami vidieť, ale nebolo to dostatočne zreteľné. Aj on predsa spolu s nimi robil psychotesty s démonom na lavici. Buď ho nevidel, alebo je extrémne talentovaný herec. Stavila na prvú možnosť.

„To je v pohode," zamrmlala. „Nie je to tak, že by som o tom nechcela hovoriť. Len je to hlúposť," dodala a premýšľala nad tým, ako pokračovať.

Potrebovala zistiť, čo sa stalo s jeho bratom. Potrebovala sa mu vkradnúť do hlavy bez toho, aby vzbudila nejakú pozornosť. No Rauni milovala vyťahovať z ľudí tajomstvá tak, že sa im prisala na pery. To z istých dôvodov teraz nebolo možné.

Kayden sa na ňu pozrel a Leah zase zasvrbel jazyk. Niečo pred ňou skrýval. Vzrušenie z neodhaleného tajomstva vystriedalo mrazenie v zátylku. Jeho pohľad sa zmenil. Vražedný inštinkt ju dostal do pozoru.

Leah siahla dlaňou do vrecka a vytiahla von Jas. Švihla ním rovno na Kaydena a urobila tak práve včas na to, aby odrazila jeho útok. I on na ňu mieril nožom, ich čepele po kontakte ostro zacvendžali. Och, takže jej nezožral to klamstvo, čo si vymyslela v parku.

Odskočila od neho ďalej na chodník a zvrtla sa. Nemohla mu ukázať svoje krídla. Očami skontrolovala trávnatú časť medzi budovami vysadenú niekoľkými stromami. Rozbehla sa ta.

Kayden ju nasledoval. Zvrtla sa k nemu tvárou a odrazila ďalší útok. Odskočila ďalej a tentoraz zaútočila prvá. Vrhla Jas k nemu a vyrazila mu tak jeho nôž z ruky. Prekvapene na ňu pozrel, keď zistil, že ho dokáže ovládať na diaľku. Privolala Jas naspäť a schmatla ho za golier. Bez noža nebol vôbec taký nebezpečný.

„Kto si?" opýtala sa.

Má jednu šancu predtým, ako sa s pomocou Rauni vpije do jeho vnútra a prečíta si to sama.

„To by som sa mal opýtať ja teba," povedal tvrdohlavo.

„Prosím?" zahromžila. „Vytasil si na mňa na zastávke nôž. Napadol si ma. Kto si, došľaka?"

„Chytila si sa do mojej siete," povedal. „Nemôžeš byť obyčajný človek!"

„Som lovec démonov," odvrkla Leah. „A ten tvoj geniálny vtáčik namiesto démona, ktorého som prenasledovala, chytil mňa!"

Kayden prekvapene zažmurkal. „Patríš do asociácie?" opýtal sa s obdivom v hlase.

Leah konečne pustila jeho golier a o krok ustúpila. Ukradomky sa na neho pozrela. „A ty zrejme nie. Inak by som o tebe už dávno vedela."

Zdalo sa, že udrela na citlivú strunku. Kayden sa zamračil a potom zo zeme zdvihol svoj nôž. Nebol to magický nôž spojený pokrvne so svojim majiteľom. Bol to obyčajný nožík, ktorý nedokázal lietať vzduchom ako ten vtáčik s lanami. Kayden nebol oficiálnym lovcom, nedokázal ovládať nôž. Nevidel jasne jej pečať, myslel si, že to je tetovanie.

„Nemám na to dostatočný talent," odvrkol urazene. „Neprijali ma."

„Nemôžeš vidieť démonov?" opýtala sa ho Leah.

Pokrútil hlavou. „Niektorých nevidím vôbec, iných vidím iba ako zvláštne tiene. Nie je to dostatočne jasné na to, aby som vedel vyhodnotiť, či sú nebezpeční, alebo zareagoval včas."

Takže teraz tomu konečne rozumela. Kým Sophie mala Pravý zrak, Kayden nedokázal vidieť ani len to, čo väčšina lovcov. To by vysvetľovalo, prečo neprišiel už skôr na to, že Leah nie je úplne taká obyčajná, akou sa v škole prezentuje.

„Ako sa ti podarilo dostať sa do asociácie?" tlačil na ňu Kayden, keď Leah viac neodpovedala.

Leah nemala náladu vysvetľovať, že v skutočnosti slúži Luciusovi. Bol aj jeho učiteľom v škole a čím menej o nich bude vedieť, tým lepšie.

„Počul som, že zo zásady neberú neplnoletých ľudí, tak ako..."

Leah mávla rukou, aby ho umlčala a on konečne prestal tliachať. Všade bolo mŕtvo. Práve teraz sa nachádzali na trávnatom poraste medzi bytovkami neďaleko zastávky, no nikde nevidela žiadneho človeka. Žiaden človek venčiaci psíka, žiaden človek vracajúci sa neskoršie domov. Nočný ruch stíchol. Ľudia sa začali tomuto miestu vyhýbať podvedome, alebo niekto chcel, aby mali súkromie.

„Čo je?" šepol Kayden.

„Psst!" sykla.

Vo vzduchu zacítila vražedné úmysly. Myslela si, že to bol Kayden, čo ju chcel napadnúť, no vyzeralo to tak, že sa medzi nimi ukrýval ešte niekto ďalší. Po chrbte sa jej spustila ľadová kvapôčka potu. Bola jedna vec ubrániť sa, no druhá ochrániť aj Kaydena, ktorý vyzeral byť nepoužiteľný.

„Máš ešte so sebou jednu z tých sietí?" opýtala sa.

„Mám," odvetil Kayden.

„Daj mi ju," povedala. „A nachystaj si nôž."

„Je tu nejaký démon?" opýtal sa tichým hláskom. „Nikde nič nevidím."

„Ani ja," zamrmlala nahnevane.

Žiadneho démona nevidela, ale cítila ho. Zvyčajne dokázala vidieť ich mágiu, ktorá okolo nich žiarila ako aura, no tento démon sa dokázal veľmi šikovne ukryť. Aby ho mohla vidieť, musela by otvoriť svoje tretie havranie oko. Pri Kaydenovi to však neprichádzalo do úvahy.

Do dlane jej strčil operené vtáča. Ticho zapípalo v jej prstoch a čakalo na rozkaz. Leah stále pátrala po démonovi. Potrebovala zistiť, prečo sa tu objavil. Prišiel sa nakŕmiť strachom alebo krvou a úplnou náhodou natrafil na nich, alebo tu bol kvôli niečomu úplne inému? Napríklad sa snažil vypátrať nečistú polovičnú démonku, ktorú mu jeho pán prikázal popraviť.

Vtáčik v jej ruke znova zaštebotal. Z prstov do neho naočkovala svoju démonickú mágiu a on sa nafúkol do veľkosti tenisovej loptičky. Jas v druhej ruke zavibroval od vzrušenia. Na rozdiel od Kaydenovho noža, ktorý bol obyčajnou zbraňou, Jas mal svoju vlastnú hlavu a povahu. Špička jeho čepele sa pomaly otočila v dlani smerom, z ktorého prichádzala vražedná démonická energia.

Leah vyskočila na nohy. Kayden sa strhol, chcel ju nasledovať, ale ona hodila vtáčika do neho a ten vybuchol v explózii lán. Spútal Kaydena a ten dopadol na zem do trávy.

„Leah, čo to robíš?" opýtal sa zúfalo.

Leah ho nepočúvala. Prebehla krížom cez trávnik. Nemohla si dovoliť aby niekto, kto tuší o démonoch, počul niečo o nej. A démoni, ktorí sa ju snažili zabiť, veľmi radi rozprávali o tom, ako si Leah nezaslúži byť nažive.

Pocítila, že vražedný tieň ju prenasleduje. Zvrtla sa a vrhla naň jas. Netrafila, ale čierny tieň pred ňou sa začal zhmotňovať.

Pred ňou zastala stvora s ôsmimi očami bez bielok na čele a dlhými ohnutými rukami. Papierová hnedá pokožka bola husto popretkávaná vystupujúcimi žilami.

Leah prižmúrila oči. Opäť démon nižšej triedy. S tým by si mohla poradiť. Vystrela dlaň a Jas jej postupne pristál v prstoch. Vrhla znova. Démon sa vyhol nožu a letel priamo na ňu, teraz už nepochybovala o tom, že dnešným cieľom bola práve ona. Musel ju zahliadnuť lietať a rozhodol sa ju prenasledovať. Nezachránila ju práve Kaydenova sieť? Aktivovala sa kvôli démonovi, ktorý sa ju chystal napadnúť?

Leah mykla hlavou do strany a paprča s ostrými pazúrmi preletela tesne popri jej uchu. Schmatla démona za zápästie a zovrela mu ho. Lakťom mu vrazila do krku a chytila do ruky jas. Odrazila pazúre jeho druhej paprče. Chvíľu sa obaja takto držali v šachu, snažiac sa zasiahnuť jeden druhého.

„Kto ťa poslal?" tlačila do neho čepeľou Leah.

Démon sa rozosmial kovovým smiechom: „Myslíš si, že som taký hlúpy, aby som ti to povedal?"

„Je to Maggorath?" zasipela na neho.

„Ako sa opovažuješ vôbec vysloviť jeho meno? Ty špinavá, ty nečistá!"

Leah žmurkla. Keď otvorila oko, uvidela pred sebou Rauni.

„Chcela si sa nakŕmiť, tak do toho," zamrmlala.

Rauni vystrela krídla.

Keď Leah pozrela na démona, podľa šteklenia na čele vedela, že jej tretie oko sivej farby bolo otvorené. Dívalo sa do očí tomu démonovi. Výhražne zaškrečal, ale ona mu pevnejšie zovrela ruku. Vďaka Rauni mu rozdrvila paprču. Škrekot vystriedalo neľudské kvílenie. Sekla Jasom a jeho čepeľ poľahky prerezala mäso, dva prsty so zahnutými pazúrmi dopadli na zem.

Démoni boli ako ľudia. Najjednoduchšie bolo vkĺznuť im do mysle vtedy, keď neboli opatrní. Keď boli rozrušení, alebo vo veľkej bolesti.

Sivé havranie oko pomaly žmurklo. Keď sa otvorilo, okolie vyľudneného mesta sa premenilo na čosi iné. V temnote veľmi podobnej tej, v ktorej sa ukrývala Rauni, stál kamenný chrám. V jeho vnútri postávalo množstvo démonov, ani jeden z nich nepôsobil ľudsky. Všetko to boli hrôzostrašné bytosti – nízky démoni. Uprostred na zemi kľačal iba jeden.

„Stále sa vám ju nepodarilo nájsť a zabiť?" zahrmel hlboký hlas naprieč napätím visiacim medzi démonmi.

Leah nesmelo pozrela pred seba a uvidela pár nôh, ľudských nôh. Boli obuté vo vysokých čižmách. Keď zdvihla hlavu, zazrela na širokom tróne sedieť zavalitého muža s čiernymi planúcimi očami. Na hlave mu sedela koruna z čierneho peria. Sánku mal širokú a svalnatú, nos čapatý. Čierne obočie bolo husté a zvraštené od hnevu. Vlasy rovnakej čiernej farby mu sedeli zviazané v drdole na zátylku.

„Obaja sú mŕtvi," prehovoril démon, z ktorého mysle sa na všetko teraz Leah pozerala. „Araneus sa s ňou zahrávala, poslal som preto za ňou Ezreza, ale i ten sa nevrátil. Myslím si, že to dievča niekto chráni, inak by sme ju už dávno dolapili."

Leah preglgla. Spomínala si na démona, na ktorého natrafila, kým sledovala Cedrica. Araneus trvalo dlho, kým ju vypátrala a dostala sa do jej sveta. No teraz už vedeli, kde sa nachádza, a pokiaľ sa niekam nepresťahuje, bude čoraz komplikovanejšie skrývať sa. Nesmie sa viac pohybovať v spoločnosti ľudí, na ktorých jej záleží, ináč ich môže ohroziť. Potrebovala sa niekde ukryť. A vďaka dvom povoleným reťaziam v jej vnútri nefungovala už ani Luciusova pečať, ktorá dokázala jej démonickú podstatu potlačiť. Pohnojila to. Radšej nemyslela na to, čo by jej povedal, keby sa o Rauni sídliacej v jej vnútri niekedy dozvedel.

„Zabite to dievča a doneste jej telo sem. Vystavím ju na obdiv komukoľvek, kto si bude myslieť, že spolčiť sa s človekom je dobrý nápad. Ak ju niekto bude brániť, zabite ho. Soradan, spolieham sa na teba. Zober si z Raumovej armády kohokoľvek potrebuješ."

„To nebude potrebné," počula sa Leah odpovedať škrekľavým hlasom. „To dievčisko zvládnem aj sám."

Leah žmurkla. Temný chrám vôkol nej zmizol, do tváre jej zafúkal nočný vánok. Démon ešte stále škrečal do jej tváre, prsty na rukách mu pomaličky dorastali.

„Och, Soradan," zasmiala sa Leah. „Takže ty si povedal svojmu pánovi, že ma zvládneš sám?"

„Ty!" zaškrečal.

Leah sa pozrela ponad jeho plece na miesto, kde nechala Kaydena. Snažil sa vymotať z lán, do ktorých ho dostala, nedíval sa ich smerom. Bola to jej príležitosť.

Ruka, ktorou ho držala, sa jej premenila na vtáčie pazúry. Zovrela ich a poľahky prenikli do jeho mäsa. Znova zakvílil. Z chrbta jej vyrástli krídla. Mávla nimi a aj s démonom sa vzniesla do vzduchu. Možno boli títo démoni krvilační, ale boli hlúpi. Araneus sa jej zdala omnoho prefíkanejšia, než Ezrez, či Soradan. Obaja ju podceňovali. Mysleli si, že prežila len kvôli tomu, že s ňou na lov chodieval Lucius?

Pečať na jej hrudi zapulzovala.

„Netreba, Lucius," povedala mu v mysli. „Zvládnem to sama. Navyše, je tu svedok, ktorý by mohol všetko skomplikovať."

Pečať sa stiahla.

Leah mávla krídlami. Vyhodila démona do vzduchu a lietala okolo neho ako fúria. Premenenou rukou ho neustále driapala, kým dopadal na zem. Kopla do neho a on po kontakte so zemou zadunel. Vrhla do neho Jas a priklincovala ho o zem. Už bez krídel dopadla na trávnik.

V tom chráme boli stovky démonov. Ak ich Maggorath pošle všetkých naraz, padne. Potrebovala na čas zmiznúť niekam, kde by ju nedokázali vystopovať podľa jej mágie, ktorá páchla Raumom – jej démonickým predkom.

„Leah!"

Rauni v jej vnútri sa stiahla.

Obrátila sa ku Kaydenovi. „Prečo si to urobila?" opýtal sa. „Mohol som ti pomôcť."

Alebo skôr zavadzať. Nechcela raniť jeho ego, ale Sophie by si s takýmto démonom poradila omnoho rýchlejšie, než on. Nič však nepovedala a namiesto toho sa na neho usmiala.

„Nemôžeme do súbojov zapájať outsiderov, také sú naše pravidlá."

„Prepáč," povedal. „Vôbec som si ho nevšimol. Vidím iba slabo. To môj brat kedysi..."

Spozornela, keď sa zasekol. Jeho brat. Myslel svojho mladšieho brata, ktorý zmizol?

„Chceš povedať, že tvoj brat dokázal vidieť tieto veci?"

„Hej," odvetil Kayden a odvrátil od nej hlavu. „Stále rozprával o veciach, no moji rodičia si mysleli, že sú to iba jeho imaginárni kamaráti. A potom zo dňa na deň zmizol. Polícia sa ho snaží vypátrať, ale ja viem, že za tým nie je obyčajný človek. No ak otvorím ústa a prehovorím čokoľvek o okultizme, budú ma považovať za šarlatána, alebo pomäteného človeka."

Preto sa chcel stať lovcom? Aby sa o démonoch dozvedel čo najviac a mohol pátrať ďalej na vlastnú päsť? A keď ho odmietli, vyplnil žiadosť, aby ho vystopovali oni. A táto žiadosť skončila v jej zásuvke. Keby voči nemu bola Sophie úprimná a povedala mu, čo vidí, keby sa jej on priznal s tým, že je úplne rovnaký, nestála by tu teraz. Zovrela pery. Nevedela, či sa ma nad takým osudom pousmiať, alebo zaplakať. Tí dvaja sa ľúbili, no vôbec sa nepoznali. To, že Kayden niečo vidí, Sophie neodhalí svojim zrakom. No to, že Sophie zo seba vyžaruje silnú mágiu... To Kayden musel vidieť! Hlavne po tom, čo sa jej schopnosti naplno prejavili.

Leah prižmúrila svoje oko. Priplichtil sa Sophie do cesty len preto, lebo videl, že vyžaruje rovnakú energiu ako jeho nezvestný brat?

„Kayden?" prehovorila.

„Áno?" obrátil sa k nej.

V očiach sa mu mihol strach, keď zazrel, ako sa Leah na čele objavilo ďalšie oko. Cúvol, ale ona ho zovrela v rukách. Bol taký neskúsený, nedokázal sa ubrániť. Surovo vnikla do jeho mysle, aby si v nej prečítala to, čo potrebuje.

„Ach tak," povedala.

Dostala sa von. Jej tretie oko sa zatvorilo a zmizlo.

„Čo si to urobila?" zaúpel.

„Nie je to jedno?" opýtala sa ho. „Aj tak si to od tohto momentu viac nebudeš pamätať."

Kayden lenivo zaklipkal očami. Leah vedela, že keď príde k sebe, nebude si nič pamätať. Zvrtla sa a posledný raz privolala svoje krídla. Vyletela nahor do noci. Dlaňou si musela zakryť tvár, pretože sa neustále usmievala. Nevydržala to. Jej hlasný smiech sa ozýval naprieč nocou široko-ďaleko.

Sophie ho milovala. Bol to jej prvý chlapec a ona bola schopná pre neho obetovať takmer všetko. Jej city k nemu boli také silné, až dokázala zlomiť a pokoriť Sethove kúzlo, ktorý sa na neho musel premeniť, aby sa vôbec na neho uráčila pozrieť. A po celý ten čas ju drahý Kayden iba využíval. Prilepil sa na ňu len preto, lebo z nej cítil, že je rovnaká ako jeho malý brat. Dúfal azda, že ak s ňou bude chodiť a sledovať ju, zistí, kam sa podel?

Vraj videl všetky tie veci a mysleli si, že je šialený. Áno, bolo to tak aj so Sophie. Keď robila testy a zazrela démona, všetci si mysleli, že sa zbláznila. Iba Leah vedela, že pravda je v skutočnosti úplne iná. Keby ju nebola zachránila...

Psychotesty!

Leah zostala visieť vo vzduchu. Bolo predsa iba jedno miesto, kde odchádzali decká, ktoré dokázali vidieť démonov. A za tým všetkým stál iba jeden muž – Nathaniel.

Leah sa vrátila domov, akoby sa nič nestalo. Chodba bola prázdna. Setha nikde nevidela a Satomi práve teraz driemala v obývačke na gauči, na obrazovke televízie nejaký kriminálny seriál. Leah podišla ku skrinke v obývačke a začala sa prehrabávať v sklenených pohárikoch zatienených obväzmi.

„Prečo sa tam hrabeš?" Satomi na ňou zavrtela chvostom.

Leah sa otočila k nej, no nič nepovedala. Namiesto toho zabuchla skrinku a zovrela jeden zo sklenených pohárikov v ruke. Hodila ho do vrecka a vyšla nahor po schodoch do svojej izby.

Keď vstúpila dovnútra, uvidela Sophie sedieť schúlenú na posteli. Nespala.

„Leah, vrátila si sa," povedala jej.

„Hej," odvetila Leah. Potom sa otočila k svojmu stolu a povyťahovala zo zásuviek niekoľko vecí.

Sophie sledovala, ako ich hodila do tašky a keď uvidela, ako Leah prešla ku skrini a otvorila ju. Vyskočila.

„Ty niekam odchádzaš?" opýtala sa jej zdesene.

„Hej," prikývla Leah.

„A kam?"

„To ťa nemusí zaujímať," usmiala sa na ňu. „Koniec koncov, stojím na strane tých vecí, ako ich nazývaš."

„Prečo sa ich vkuse zastávaš?" opýtala sa jej Sophie. „Lucius ťa predsa učil, že to sú bytosti, ktorým nehodno veriť."

„Uhm," odpovedala Leah nevzrušene a prižmúrila oči.

V hlbokej temnote uprostred čiernej kaluže uvidela kľačať Rauni. Nad jej hlavou visela posledná reťaz. Spútavala jej krídla a telo, nedovoľovala sa jej poriadne hýbať. Bolo to síce omnoho lepšie, než keď sa okolo jej tela obmotávali tri kovové hady, no bez všetkých by to bolo najlepšie.

Leah ukázala prstom na poslednú reťaz. „Bang!" povedala.

Posledný kovový had sa rozprskol v ohňostroji ôk. Rauni prižmúrila oči. Po lícach jej stekali slzy, konečne sa dokázala poriadne postaviť na nohy. Jej zamatové čierne krídla sa rozvinuli do dĺžky. Boli rovnako majestátne ako tie Raumove.

„Leah!"

Leah precitla. Stála stále uprostred izby so Sophie, no dvere sa rozrazili dokorán a dovnútra vbehol Lucius.

„Čo si to urobila?" zasyčal na ňu.

Pozrela sa na svoju pečať pulzujúcu na hrudi. Stále tam bola, ale jej kresba už vôbec nebola taká ostrá, ako keď jej ju čepeľou priamo vyrezal do tela. Bolo to, akoby sa zdeformovala.

Leah vytiahla z vrecka sklenený pohárik. Oko jej vlastnej matky, ktoré dostala od čarodejnice – priekupníčky s očami, sa neustále krútilo v čírej tekutine. Sophie si prikryla ústa. Nevedela o tom, že v niektorých pohárikoch v Luciusovej vitrínke sa skrývajú oči. Väčšinu z nich démonom vyďobla von Leah, aby ich odovzdala čarodejnici, ale teraz na nich už nezáležalo. Čarodejnica jej predsa povedala, že iba oko jediného človeka na svete dokáže splatiť jej dlh.

„Leah, čo robíš?" opýtal sa jej Lucius. „Ihneď to oko daj tam, kam patrí! Ináč tá žena všetko uvidí, keď sa k nej vráti." Postavil sa pred Sophie, aby oko na ňu nedovidelo. Leah zovrela pery. „Nemôže vidieť, čo sa tu nachádza!" povedal nahnevane.

„Neuvidí," povedala Leah.

„Čo si povedala? Nemôžeš ho zničiť! Už sme tak o jedno prišli! Keď sa to dozvie, dostaneme sa do jej nemilosti. Je to ten posledný človek, z ktorého si chceš vyrobiť nepriateľa!"

„Nezničím ho," odvetila Leah pokojným hlasom. „Ale ani jej ho nevrátim."

Lucius na ňu zízal, stále ničomu nerozumel. Bol rozrušený, pretože vďaka pečati cítil, že Leah zase niečo vyviedla, no netušil, čo to bolo. Nikdy sa s Rauni nestretol.

Leah si prstami odhrnula čierne vlasy z čela. Než stihli obaja zareagovať, strčila zelené oko do svojej prázdnej jamky. Hlavou jej preletela tak ostrá bolesť, akoby jej cez uši prešla Luciusova Fizza. Sklenený pohár jej vypadol z rúk a padol na zem. Kotúľal sa po zemi a tekutina z neho sa pomaly vylievala, no tomu teraz nikto nevenoval pozornosť.

Leah dopadla kolenami na zem. Uvidela, ako Lucius konečne odstúpil od Sophie a rozbehol sa k nej. Pred očami sa jej zahmlilo, no vystrčila pred seba ruku, aby ho zastavila. Hlava ju stále silno bolela, ale podarilo sa jej opäť postaviť na nohy. Zatackala sa. Vzala do ruky tašku s vecami, čo si zbalila a potom pomaly zacúvala k dverám.

Z chrbta jej vyrašili krídla. Zdalo sa, že sú omnoho väčšie, než predtým.

„Meridias!" vykríkol Lucius. „MERIDIAS!"

No pečať na tele Leah nereagovala. Bola nalomená. Leah vedela, že keby použil slovo Nocte, Rauni by sa zjavila v celej svojej kráse, ale on chcel teraz dosiahnuť pravý opak. Jej démonická časť, ktorej sa po celú dobu tak veľmi bránila, bola teraz voľná.

Leah mávla krídlami a zletela dole po schodoch na prízemie. Dopadla do chodby a zazrela, ako za ňou dovnútra vbehla Satomi a Laura. Po schodoch dole utekal Lucius, Sophie mu bola v pätách.

„Nenechajte ju ujsť!" kričal. „Leah, vráť sa!"

Myslela si, že ho teraz bude musieť poslúchnuť, no hoci pečať na jej tele pálila, nedonútila ju viac urobiť niečo proti svojej vôli. Na tvári sa jej roztiahol úškrn.

„Kto si myslíš, že si?" prehovorila k Luciusovi.

Prudko zastal na poslednom schode, keď si uvedomil, že jej hlas sa zmenil. Toto nebola Leah, kto sa s ním teraz rozprával.

„Som dcéra Rauma, azda si nemyslíš, že by sa ma niekedy mohol ovládnuť," povedala.

„Leah!" zakričal Lucius. „Ovládaj sa!"

Leah sa vynorila na povrch. Nejasne si uvedomovala, že pred malou chvíľkou sa s Luciusom rozprávala samotná Rauni, ktorá sa dostala dopredu, no kvôli stálej neznesiteľnej migréne nedokázala jasne premýšľať.

Chytila sa za hlavu. Druhou rukou siahla dozadu a otvorila vchodové dvere. Satomi sa na ňu vrhla, no Leah vyletela von. Stačilo jedno mávnutie krídlami a bola vo vzduchu. Satomi sa ihneď premenila na veľkú líšku s hnedou žiariacou srsťou a vydala sa za ňou, no Leah ju odrazila pazúrmi a potom zmizla.

Letela naprieč mestom. Jazyk ju svrbel. Ľudia žijúci v tomto svete mali toľko tajomstiev, toľko ukrytých pokladov. No ona sa snažila teraz vystopovať ten svoj. Bolo to, akoby ju celá jej existencia priťahovala. Nechala sa viesť inštinktom a zanedlho hlasno dopadla na strechu vysokej budovy.

Zošmykla sa dole po škridlách a rukou netrafila okraj strechy. Prepadla dole a pristála na terase luxusného apartmánu. Obyvatelia bytu ešte nespali, cez vysoké okná von vyžarovalo umelé svetlo.

Leah zaklipkala očami a krídla jej zmizli. Vtedy sa balkónové dvere otvorili a na balkón vyšla Romaine, oblečená iba v župane. Len čo zazrela, kto leží na zemi, oči sa jej rozšírili.

„Leah?!"