Luciusove tmavé oči sa zúžili na malé štrbiny. Sophie aj naďalej tvrdohlavo hladkala psa a odmietala sa na neho pozrieť. Leah veľmi dobre vedela prečo. Tá sila toho štítu na malý moment odrovnala aj ju. Keby bola plnokrvný démon, bolelo by to viac?

„Počkať," Lucius si pretrel oči a potom pred seba vystrel dlaň, akoby im chcel zabrániť priblížiť sa. „Chceš mi povedať, že si bola schopná vytvoriť fyzický štít len tak z ničoho?"

Leah vedela, že Sophie nehodlá odpovedať. „Ten démon nízkej triedy sa po kontakte s tým štítom rozpadol na prach. Mňa to ochromilo."

Lucius sa začal prechádzať po kabinete.

„Ale ako," pokrútil hlavou. „Počas uplynulých mesiacov som ju mal po celý čas rovno pod nosom. Je nemožné, aby som si to nevšimol."

„Môžem to z nej cítiť," prehovoril pes.

Sophiina ruka zaborená v hustej srsti psa zmrzla namieste. Akoby neverila tomu, čoho práve bola svedkom, pozrela sa do tváre psovi s orieškovými očami. Ten zastrihal ušami a vykrútil nabok hlavu.

„Hav-hav?" povedal.

Sophie vykríkla a vyskočila zo stoličky.

„Satomi," zavrčal na ňu Lucius, „to bolo úplne zbytočné."

„Ale cítim to z nej. Hoci predtým som si to nikdy nevšimla," pokračoval pes.

Satomi si však nikto nevšímal. Lucius si zamyslene hladkal svoju koziu briadku, no díval sa von oknom. Modrá obloha teraz bola jasná a čistá, akoby ich mal čakať ten najsenzačnejší deň v roku. Ani stopy po démonickej invázii.

Leah pozrela na Sophie, ktorá ešte stále prikrčená stála pri dverách von z kabinetu. Stále hľadela na psa a vyzerala, akoby si chcela odrezať vlastnú ruku za to, že sa toho čudného stvorenia dotkla.

Leah zistila len nedávno, že Sophie dokázala vidieť nadprirodzené bytosti. No ak teraz dokázala vytvoriť takýto štít, prečo ho neurobila vtedy, keď jej démon vyskočil na lavicu, aby ju otestoval, či ho vidí? Bála sa urobiť niečo nečakané, čo by z nej medzi spolužiakmi urobilo čudáčku?

Leah sa pomaly nadýchla a pootvorila pery. Okolo Sophie vyžarovala vždy aura excelentnej študentky, precíznosť a efektivita, ktorú niekedy dokázala prejaviť, vynášala jej učiteľov až kamsi do nebies. Všetci jej prorokovali fantastickú kariéru a perfektný život. Až do momentu, kým nespackala prvý test. A zrazu sedela zoči-voči triednej učiteľke, ktorá ju považovala za vetchú osobu spoliehajúcu sa na tlmiace lieky.

No to však nebolo všetko. Leah znova zostrila na Sophie. Od toho momentu, ako sa s ňou spriatelila a lepšie ju spoznala, sa maska dokonalej neoblomnej študentky rozpadla. A pred ňou teraz stálo dievča na pokraji psychického zrútenia sa. Ak jej veľmi rýchlo nepomôžu, skončí sa to veľmi zle.

„Musíme jej všetko povedať," prehovorila Leah.

Lucius sa k nej obrátil, no nepovedal nič.

„Nemôžeme ju nechať v takomto stave," pokračovala Leah vo svojej myšlienke. No čím viac rozprávala, tým nad slnko jasnejšie bolo, že iba vyslovuje nahlas to, čo je očividné.

„Ak si vedela vytvoriť štít, tak sa budeš vedieť sama ochrániť pred tými bytosťami," prehovoril napokon Lucius k Sophie.

Konečne sa odvážila na neho pozrieť, no stále mlčala. Nebola si istá, či im môže veriť. Leah na ňu hľadela a na jazyku pocítila jej strach. Sophie bola teraz nehybná ako socha, no vo vnútri nebola z kameňa. Bola plná emócií, ktoré v jej vnútri bublali a boli tak silné, že Leah ich dokázala vycítiť. No to nebola jediná vec, ktorú si všimla.

Sophie predtým pôsobila ako obyčajné dievča, no teraz sa čosi predsa len zmenilo. Tak, ako sa vôkol nej zdvihlo to tyrkysové svetlo, keď vytvorila štít, Leah i teraz mohla vycítiť, ako sa vôkol nej v pravidelných vlnách dvíha silná energia. Vyžarovala z nej ako teplo z plameňa sviečky, no jej podstata bola úplne iná. To modré svetlo bolo jasné a čisté, niečo, čo Leah už poriadne dlhú dobu nepocítila. Energia démonov, ktorých poznala, bola ťažká a akási špinavá, pripomínala skôr tečúcu smolu, než svetlo. Luciusova mágia bola zase lepkavá a dusila ju. Pretože bol čiernym mágom. No pred ňou stál človek, ktorý vyžaroval čosi, čo ju teraz priťahovalo a na jazyku pocítila slabé mravenčenie, akoby vypila niečo príliš kyslé a jej chuťové poháriky sa z toho nedokázali viac spamätať.

Sophie sa zmenila.

Leah netušila, čo bolo za touto prudkou zmenou, no vedela, že to bolo čosi vážne. Aj ona sama si prešla čímsi podobným. Celý svoj život ani len netušila, že v jej tele koluje krv démona. Chránil ju od toho všetkého prívesok, ktorý jej podarovala jej matka predtým, než umrela. Ten držal všetky tie desivé veci ukryté a zlatá retiazka ich spútavala. Kým neprišiel červený spln a ona zhodou náhod prišla o prívesok. Vtedy sa jej pravé ja vyvalilo von a odvtedy už viac nebolo možné to zastaviť...

„Nemôžeme ju tu nechať," prehovorila Leah opäť.

„To nie," pokračoval Lucius. „Musí sa teraz toho naučiť čo najviac a až potom sa uvidí, ako to zvládne. No to, čo sa dnes stalo, možno privolá nevítanú pozornosť."

Sophiina energia s Luciusovou poznámkou znova zaplápolala.

„Lucius," Leah ho schmatla za rukáv. „Nemôžeme ju pustiť. Čo ak sa o nej dozvie Nathaniel?"

Vôbec na to nepomyslela. Nathaniel predsa zbieral ľudí s magickými schopnosťami. Pre ten istý dôvod so sebou zobral aj Romaine, ktorá si dovtedy myslela, že šalie. Nebola Sophie práve ten istý prípad?

„Porozprávaj sa s ňou," povedal Lucius. „Potom prídete za mnou a začneme. Vyberie si iný talizman. Ten čo si jej dala, nebude nikdy účinkovať. Pozriem sa, či nejaký nemám. Ak nie, bude si musieť vyrobiť vlastný."

Lucius zobral Satomi a potom prešiel popri Sophie von z kabinetu. Leah počkala, kým za nimi zabuchne dvere. Celá škola sa zrejme teraz zhromažďovala kdesi na otvorenom priestranstve a iba ony dve budú chýbať. Vedela však, že Lucius to istotne nejako vybaví, aj keby ich mal všetkých oklamať nejakým zaklínadlom.

„Sophie?" oslovila ju Leah opatrne.

Nebola si istá, či ju Sophie bude stále považovať za kamarátku, alebo sa jej začne znova báť. Na jazyku ešte stále cítila jej vábnu energiu a tak radšej zaťala zuby skôr, než si oblizne pery.

Sophie na ňu pozrela. „Povieš mi, prosím, čo sa to stalo?"

Leah ju pomaly usadila naspäť a potom si sadla pred ňu na zem s prekríženými nohami. Kým sa usádzala, Sophie si z krku zvesila prívesok, ktorý jej Leah darovala a vrátila jej ho do rúk.

„Nevedela som, že nebude fungovať, sorry," zamrmlala Leah a pozrela na prívesok, ktorý jej teraz ležal na dlani. Čierny kameň zasadený do okrúhleho kovového disku na ňu žmurkol a ona sa usmiala. Zavesila si ho naspäť na krk a ihneď pocítila, ako ju prívetivo hreje.

„Čo je to vlastne za kameň?" opýtala sa jej Sophie.

„Gagát," povedala jej Leah. „Niektorí ho volajú aj čierny jantár. Je pre staré duše."

„Staré duše?" zopakovala Sophie. „Čo to znamená?"

„Veríš v reinkarnáciu?" opýtala sa jej Leah.

Sophie pokrútila hlavou.

„Ja stále neviem," povedala Leah. „No keď si ma ten prívesok vtedy vybral, nevedela som, že to bolo kvôli tomu, pretože vo mne vycítil starú dušu. Hoci tá vo mne sa asi až tak často nenarodí znova."

„Lucius povedal, že v tebe niečo je," preglgla Sophie.

„Áno," prikývla Leah. Oprela sa rukami za chrbtom a pozrela do stropu Luciusovho kabinetu. „V mojom tele je démon. Som posadnutá, no vďaka Luciusovi ho dokážem ovládať. Vieme mu prikázať, kedy má vyjsť na povrch a kedy sa má zase stiahnuť. To jeho čierne krídla si videla, keď som ťa zachránila na streche."

„Nemôže ťa ovládať tak ako to je vo filmoch?" opýtala sa jej Sophie.

Leah sa usmiala. Toho sa báli aj ľudia z asociácie lovcov. Preto neustále do Luciusa dobiedzali, neverili ani jej, no ani len Luciusovi. Zato dostala prvú samostatnú misiu. Aby im mohla dokázať, že to zvládne.

„Nie, Lucius sa o to postaral."

„Ale čo ak predsa?" opýtala sa Sophie.

Leah sa chytila okraju trička a stiahla ho nadol. „Vidíš tú vec?" opýtala sa. „Je to pečať, ktorá tomu zabraňuje. Dokiaľ ju budem mať, neovládne ma."

Sophie zízala na jej dekolt.

Isteže, predtým si tam okrúhly zložitý symbol nemohla všimnúť. Len ľudia so skutočným zrakom ho videli a navyše ho skrývala pod oblečením. Leah si spomenula, že aj Kayden jej pečať uvidel, hoci si myslel, že to je tetovanie. Ona sama videla pečať skôr ako vec, ktorá nebola na koži nakreslená, ale do nej vyrezaná. Niekedy žiarila tlmeným svetlom. Znamenalo to, že Kayden ju nedokázal vidieť úplne jasne.

Sophie pomaly prehovorila: „Takže tie veci, ktoré napadli školu. Rovnaká je aj v tebe."

„Volaj to démon, Sophie," mávla Leah rukou. „Je otravné volať to vec. Potom netuším, čo konkrétne máš na mysli."

„Dobre teda. D-démon. Takže fakt existujú. A je ich oveľa viac, ako ten jeden, ktorého som vtedy videla v triede. A ktorí ma niekedy prenasledujú."

„Je ich veľa. Možno ako ľudí," povedala Leah. „Ale majú rôzne triedy. Rozpoznáš ich veľmi ľahko. Tí, čo vyzerajú ako zvieratá, alebo monštrá, sú slabí. Živia sa strachom, no pokiaľ im nedáš príležitosť, nedokážu ti ublížiť. Sú slabí i v boji, je ľahké ich poraziť mágiou, alebo zbraňami. Ako ten tvoj štít."

„Takže tí, čo nás napadli dnes, patrili medzi tých najslabších?" zapišťala.

„Áno," povedala Leah. „Len nás ochromil ich počet, to je všetko."

„Čo ďalšia trieda?" opýtala sa Sophie.

„Tí sú silnejší, ale je ich omnoho menej. Väčšina z nich dokáže na seba vziať ľudskú podobu, alebo boli kedysi ľuďmi. Často dokážu meniť svoju formu."

„Takže sú to poloviční démoni?"

„Nie," zarazila ju ihneď Leah. „Niekto je buď démon, alebo človek, nemôže byť nikdy oboje." Preglgla. Slová jej išli na jazyk len veľmi ťažko. Musela poprieť fakt, že niekto ako ona sama, skutočne existuje. „Poloviční démoni neexistujú. To je nemožné." Rýchlo teda pokračovala. „A potom, potom sú tu démoni, ktorí patria medzi tých najsilnejších. Tých je len veľmi málo, no zvyčajne majú pod sebou vojská tých slabších."

„Stretla si sa niekedy s takým démonom?" opýtala sa jej Sophie.

Bol tu Raum – jej otec. Knieža noci. Definitívne silný démon. „Nie," pokrútila hlavou Leah. „Keby som nejakého stretla, asi by som ho nedokázala poraziť, len pred ním utiecť."

„Ani Lucius?" opýtala sa Sophie.

„Ani Lucius," pošepla Leah.

Sophie si prikryla ústa.

„Ale vieme im ublížiť, alebo ich zdržať. No to najdôležitejšie je, že o nás nejavia záujem. Nikdy neriešia svoje veci osobne, dokiaľ pre nich nie sú veľmi dôležité. Zvyčajne posielajú svojich sluhov, takže opäť iba tých slabších."

Sophie prikývla.

„A potom sú tu bytosti svetla," pokračovala Leah. „To sú anjeli a všetky tie veci, ktoré svietia ako stromček na Vianoce a prinášajú svetový mier."

Sophie z jej tónu poľahky vyčítala sarkazmus: „Veď sú na strane dobra. Nemala by si sa k nim preto správať ináč?"

„V mojom tele je démon a Lucius je čierny mág. Asi si spojíš dve a dve dohromady a prídeš na to, že my dvaja si s nimi nikdy nebudeme rozumieť," pokrčila Leah plecami. „No vystačíme si aj sami."

„Dobre teda," zdalo sa, že Sophie začína konečne chápať situáciu. „Čo teraz bude so mnou?"

„Asi nebude vhodné vrátiť sa domov," povedala jej Leah. „Rodičia ti neveria a situácia sa čoraz viac zhoršuje. Predtým som z teba nedokázala vycítiť tvoje schopnosti, ale teraz presakujú na povrch. Démoni si to všimnú a budú ťa prenasledovať."

„Aby ma zabili?"

„Možno nie. Niektorí sa živia strachom, iní krvou. Moc iných ich robí silnejšími, takže ti ju budú chcieť vziať. Možno sa budú chcieť nakŕmiť. Niektorí hovoria, že ak má človek nadprirodzené schopnosti, dokážu ich z neho ochutnať a vraj nikdy nič lahodnejšie predtým nemali."

„Desíš ma, Leah."

„Každopádne, sme tu preto, aby sme tomu zabránili. Takže plán je nasledovný: pôjdem k vám domov a tvojim rodičom vymažem pamäť. Potom si popakuješ všetky veci a pôjdeme k Luciusovi. Tam sa naučíš brániť a keď ti to pôjde, vrátiš sa."

„A čo Kayden?" opýtala sa Sophie.

„Hmm, na neho som vôbec nepomyslela," pokračovala Leah. „Ak mu nepovieš, kam ideš, nemal by to byť problém, dokiaľ ťa nebude chcieť navštíviť doma, alebo áno. Chceš mu tajiť, čo sa ti stalo?"

Sophie odhodlane prikývla.

„Mali by sme sa pobrať," povedala jej Leah. „Pôjdeme rovno k Luciusovi."

Vyšli spolu von z kabinetu a potom pokračovali naprieč školou, ktorá teraz s rozbitými oknami pôsobila ešte omnoho žalostnejšie.

„Inak, Sophie," vrátila sa Leah k veci, ktorá jej neustále vŕtala v hlave. „Aj predtým si videla tie veci, ale nie tak jasne ako teraz. A nemala si žiadne iné schopnosti. Také niečo sa stane iba pod vplyvom nejakého prelomeného kúzla, alebo keď sa v tvojom živote odohrá príliš veľká zmena, ktorá ti obráti život naruby. Stalo sa niečo také?"

Sophie sa začervenala a odvrátila od nej hlavu.

„Sophie?"

„Vyspala som sa s Kaydenom."

Leah očervenela v tvári ako paprika. „J-ja," zajachtala. „Sorry, nevedela som, že... Skrátka... Myslela som, že mi povieš niečo také, že si práve dosiahla osemnásť, alebo niečo."

„Ako v nejakej rozprávke?" opýtala sa jej Sophie s úsmevom. „Úderom polnoci dievča dospeje a jej schopnosti dané do vienka dobrou vílou sa odomknú? To je v poriadku," mávla rukou na Leah. „Ostatní to aj tak o mne hovoria, len čo sme sa s Kaydenom dali dokopy. A ty sama si mi to navrhla, nech prídem na iné myšlienky."

Naozaj sa zmenila.

„Hej, ale myslela som skôr bozkávanie," zasmiala sa Leah nervózne.

Predbehla ju najväčšia bifľa v triede. Zahryzla si do pier.

„Ale aj ty si mala priateľa, nie?" opýtala sa jej Sophie.

„Och," zamrmlala Leah. Zabudla na to, že Cedric ju kedysi chodieval na aute vyzdvihnúť pred školou. Musela ich spolu vidieť. „No, nevyšlo to," povedala jej napokon po chvíľke. „Bol nedočkavý a ja som nebola pripravená. V tom období som takisto po prvý raz začínala vidieť všetky tieto bytosti a bola som z toho zmätená. Nechápala som, čo sa so mnou deje."

„Tie rozbité okná," spomenula si Sophie. „Rozbili ich démoni?"

„Áno," priznala Leah. „Vlastne iba jedna, ktorá sa ma snažila dolapiť."

Sophie preglgla. „A čo sa s ňou stalo?" opýtala sa.

„Zabili sme ju a ona sa rozpadla na prach," odvetila Leah. „Preto som sa napokon vrátila naspäť do školy. Pretože mi viac už nehrozilo nebezpečenstvo..."

Náhle si spomenula na syčiaceho démona, ktorý ju nazval Nečistou. To, že Araneus bola mŕtva, neznamenalo, že si môže spokojne nažívať. Maggorath mal pod sebou množstvo démonov, obzvlášť ak zaujal Raumove miesto a velí teraz jeho vlastnej armáde. Možno sa ňou zatiaľ nezapodieval, ale raz pochopí, že nie je také jednoduché zbaviť sa jej. A potom pošle niečo silnejšie. A ona bude musieť byť pripravená... Pocítila v žalúdku nevoľno, keď si to predstavila. Zavrtela hlavou a pozrela znova na Sophie.

„Čo teraz?" opýtala sa jej Sophie.

„Máte nejakú blízku rodinu?"

„Nie. Obaja moji rodičia sú jedináčikovia," odpovedala Sophie. „A starí rodičia z maminej strany už nežijú. Z otcovej strany žije iba starká, ktorá je v ústave."

„Dobre," prikývla Leah. „Poďme k tebe domov, aby si si mohla pobaliť veci. Počkám tam s tebou, kým neprídu tvoji rodičia z práce a potom pôjdeme k Luciusovi."