Ahojte! Nakoľko teraz pracujem na editovaní rukopisu Dohoda (The Deal), ktorý výjde knižne, kapitoly k tomuto príbehu budú publikované nepravidelne podľa toho, ako budem stíhať, ale nebudem ich deliť na kratšie pasáže, ako to robím s ostatnými príbehmi.

Leah sedela v Luciusovom aute. S podopretou bradou sledovala scenériu mesta, ktoré práve ožívalo raňajším ruchom. Všade navôkol bolo plno áut, ale i ľudí, ktorí sa ponáhľali do práce, či školy.

Od toho dňa, čo po nej Lucius po prvý raz vrhol Fizzu od zlosti, sa s ním Leah nerozprávala. No ich zvyky zostali. Preto aj teraz sedela na sedadle spolujazdca, no namiesto trápnej konverzácie bolo v aute ticho. Leah si neustále v hlave prehrávala svoju prvú misiu a úlohu, ktorú dostala od Nathaniela. Má k nemu priviesť vešticu. Ale ako?

Bolo jasné, že veštica sa o Nathaniela zaujíma, inak by si nepýtala jeho oko. A Nathaniel mal rád všetky zvláštne nadprirodzené postavy. Leah predpokladala, že obyčajných démonov už preskúmal a teraz sa vrhol na tých, ktorí boli čímsi špecifickí. Napríklad veštica, ktorá zbiera oči a vďaka tomu všetko vidí. Alebo ona sama, posadnutá démonom a využívaná ako zbraň.

Leah vedela, že Nathanielovi nesmie nikdy povedať, že v skutočnosti nie je posadnutá, ale je polovičným démonom. No keby sa to dozvedel, stala by sa pre neho ešte zaujímavejším. Nathaniel bol dosť tvrdohlavý na to, aby šiel proti pravidlám celého sveta. Nebude ho zaujímať, či ju chcú ostatné bytosti zniesť zo sveta, alebo nie. Keď pôjde naozaj do tuhého, bude mu musieť povedať pravdu. Dúfala, že sa do takej situácie nikdy nedostane.

„Kde je tvoj amulet?"

Leah nečakala, že by bol Lucius ten, kto ako prvý prelomí „tichú domácnosť". Zvyčajne to bola ona, kto to napokon vzdal, pretože viac nedokázala uniesť ťaživú atmosféru v jeho prítomnosti. Podvedome siahla do výstrihu na svojom tričku, no amulet tam nebol. Nahmatala iba pečať, ktorá slabo vibrovala pod jej dotykom.

„Dala som ho Sophie, aby ju chránil."

„Nebude pri nej fungovať," odpovedal jej Lucius. „Kameň si vybral teba a nie ju."

Leah si spomenula na moment, keď jej Lucius prívesok dal. Povedal jej vtedy tie isté slová. Kamene si volia svojich majiteľov a nie opačne.

„Navyše," pokračoval, „všimol som si, že posledné dni z teba cítiť démona viac, než zvyčajne."

Leah sa na seba pozrela. Vetrila nosom, no ona sama nič necítila. Lucius ju po očku sledoval. Bez ohľadu na to, ako veľmi ho neznášala, musela uznať, že bol vo svojom obore dobrý. Premýšľala nad tým, čo mohlo spôsobiť tú zmenu. Teraz už vedela. Povolila predsa jednu reťaz. V jej vnútri Rauni spútavali ešte dve. Tie však nikdy neuvoľní, nech sa bude diať čokoľvek.

„Neviem, čím by to mohlo byť," zaklamala.

„Hmm," povedal len.

Obrátil hlavu naspäť na cestu. Leah znova vyzrela von oknom. Bude jej historka o posadnutí časom zbytočná?

Zastali na parkovisku pred školou a Leah vystúpila. Lucius zaplesol dvere a zamkol svoje staré auto. Do školy kráčali spolu. Nebyť kúzla na odvádzanie pozornosti, Leah by bola istotne stredobodom ďalších klebiet. Nie je predsa normálne, aby žiačku do školy vozil jeden z jej učiteľov. Ostatní ľudia by si o ich vzťahu istotne domýšľali viac, než sa dialo v skutočnosti. Pozrela na neho ukradomky svojim okom.

Mladý a príťažlivý, ale sebecký a tvrdohlavý. Chladný v momentoch, keď sa z neho snažila vypáčiť nejaké emócie, ale výbušný, keď to nečakala. Agresívny. Kto iný by po niekom hodil nôž? Nezáležalo na tom, že by jej to neublížilo a rana by sa jej zacelila. Ako ho mohla Laura mať vôbec niekedy rada? A napriek tomu všetkému, Leah vo vnútri zacítila osteň žiarlivosti, keď si spomenula, ako ich párkrát videla bozkávať sa.

Zastrčila všetky tie pocity do úzadia. Nežiarlila. Len ju fascinovalo, ako sukuby a inkubovia vedeli aj z obyčajného aktu bozkávania urobiť magický rituál. Čokoľvek chcela vyskúšať so Sethom, Lucius jej to nedovolil. Navyše, väčšinu intenzívnych vecí kvôli pečati cítil. Ako sa mohla bozkávať so Sethom a uvoľniť sa, keď vedela, že o tom Lucius bude vedieť? A možno i cítiť? Nechutné!

Keď vošli do budovy, Leah zazrela známu postavu. Sophie postávala na chodbe medzi ostatnými žiakmi, hoci inokedy by vyhľadávala samotu. Zrejme poslúchla jej rady. Po jej boku stál Kayden, ktorý sa na ňu v ten deň zavesil.

„Sophie!" Leah jej zamávala.

Lucius sa vzdialil a zamieril smerom do svojho kabinetu. Bola pravda, že ho mal sám pre seba. Nikto s ním nechcel dlho zostávať osamote v jednej miestnosti. Leah sa im nečudovala.

„Leah!" Sophie sa na ňu usmiala.

Leah podišla k nim. Neverila tomu, že by sa v tejto škole niekto usmial, keď ju zazrie. Všimla si, že amulet, ktorý jej dala, poctivo nosila, hoci podľa Luciusa nemal na ňu žiaden účinok.

„Leah, toto je Kayden," povedala Sophie.

„Viem, viem," mávla rukou Leah a odignorovala ich zoznamovanie. Namiesto toho si premerala Sophie, aby zistila, či nemá na sebe nejaké zranenia. „Je všetko v pohode?" opýtala sa jej.

Sophie nervózne prestúpila na mieste. Nechcela sa o tom baviť pred Kaydenom. „Všetko je ok," povedala.

Leah nadvihla obočie. Neverila jej, ale školský zvonec jej prekazil konverzáciu. Obrátili sa teda a šli do triedy na prvú hodinu. Nevšimla si, že Kayden si ju obzeral, akoby ju videl po prvý raz v živote.

Leah sa posadila na svoje miesto. Vedela, že Sophie jej zrejme chce niečo povedať, pretože ju počas prvej vyučovacej hodiny niekoľkokrát prichytila, ako sa na ňu pozerá. Bude to musieť počkať do prestávky. Ak sa na ňu nezavesí zase Kayden.

Leah prstami mimovoľne prešla po hrudi. Pečať stále pulzovala pod jej dotykom, no nebolela ju. Zvyčajne pálila iba vtedy, keď ju Lucius aktivoval. Nevnímala ani slovko z vyučovacej hodiny a namiesto toho premýšľala nad tým, ako by sa jej zbavila. Kým všetci budú veriť tomu, že je iba posadnutá, bude si ju musieť nechať, no pečať ju obmedzovala a Leah nenávidela to, ako ju Lucius vďaka nej mohol ovládať.

Niť jej myšlienok pretrhla iskra mágie, ktorá sa dostala do poľa jej vnímania. Leah zastala a obrátila sa k oknu. Zdalo sa jej že zem pod jej nohami zadunela. Vyskočila z stoličky. Celá trieda náhle zastala, prekvapená jej nečakaným výstupom.

„Leah, čo-"

Učiteľka nedopovedala. Leah uvidela, ako sa popred okná prihnalo obrovské mračno vtákov. Náhle si uvedomila, že to neboli vtáky.

„K zemi!" zrevala Leah.

Všetky okná razom praskli. Triedu zaplnil zvuk rinčiaceho skla a výkriky spolužiakov. Nastala panika. Učiteľka sa snažila študentov nasmerovať von z triedy. Zem sa im chvela pod nohami. Žiaci začali utekať jeden cez druhého, potkýnali sa a neprestajne kričali. Nekonečné množstvo požiarnych cvičení bolo úplne na nič. Leah si jednou rukou chránila svoje zdravé oko a potom prebehla pomedzi poprevracané lavice a stoličky. Sophie ako jediná poslúchla Leah a stihla vliezť pod lavicu skôr, ako jej miesto zasypali kusy ostrého skla. Kayden jej teraz pomáhal zdvihnúť sa na nohy.

Leah sa obzrela. Učiteľka v triede nebola, hoci bola za študentov zodpovedná. No Leah teraz nemala čas na prevýchovu dospelých. Obrátila sa k Sophie.

„Ste obaja v pohode?" opýtala sa.

Sophie prikývla.

„Ako si to vedela?" čudoval sa Kayden. V hlase mu bol badať údiv. „Vykríkla si tak pár sekúnd predtým, ako sa to celé stalo."

„Zdalo sa mi, že sa zem chveje. Zrejme zemetrasenie. Okná niekedy nestihnú vydržať, keď sa budova ohne."

Sophie na ňu bez slova hľadela. Obidve vedeli, že toto nebolo žiadne zemetrasenie. Vôkol školy preletel kŕdeľ démonov a v ich sprievode sa prihnal i silný víchor a búrka.

„Čo sa to deje?" zamrmlala Sophie.

Leah ju schmatla za rameno a zdvihla rýchlejšie, než Kayden. „Poďme. Musíme sa dostať odtiaľto preč."

„Nemali by sme naopak zostať vo vnútri?" oponoval jej Kayden. „A skryť sa pod nejaký stôl?"

„Bola by som radšej, keby ma nezasypalo ďalšie sklo, alebo mi na hlavu nepadol strop," odvetila Leah.

„Lucius, čo sa to deje?" opýtala sa zúfalo.

„Nemám ani poňatia!"

Leah spolu so Sophie a Kaydenom vybehli z triedy. Všade bolo obrovské množstvo študentov. Učitelia ich teraz vháňali do telocvične. Leah využila chaos a stiahla Sophie od Kaydena preč.

„Čo sa to deje, Leah?" zopakovala Sophie tú istú otázku, ktorú i ona sama pred chvíľkou položila Luciusovi.

„Neviem," pokrútila hlavou Leah.

Teraz boli vo vnútornej časti školského dvora, v rohu budovy. Leah si uvedomila, že okná sa roztrieštili na celej škole. Aspoň ich viac nemali ako zasiahnuť ďalšie ostré črepy.

Vylovila von svoj Jas a vložila ho Sophie do rúk: „Ochráň ju, Jas."

Sophie oblapila rukoväť dýky a pozrela na Leah. Z jej pohľadu bolo jasné, že v živote nôž nedržala ináč, než pri krájaní potravín a nebude s nim vedieť robiť.

„Aspoň sa ním zažeň, ak niečo preletí až k tebe," povedala jej Leah.

„A čo ty? Nepotrebuješ zbraň na obranu?"

„Nejako si poradím," odvetila Leah.

Obrátila sa chrbtom k Sophie, aby ju chránila. Natiahla ruku do strany a prižmúrila oko. Pocítila, akoby jej niekto naťahoval prsty a keď sa pozrela na ruku, uvidela, že sa jej stihla premeniť na vtáčie pazúry. Troška komické, keď si predstavila, že vtáky nemali ruky.

Z hlasného výdychu za sebou pochopila, že Sophie tú premenu videla na vlastné oči, no teraz na to nebol čas. Leah v diaľke uvidela kŕdeľ démonov. Vyzerali byť škaredí a malí, takže zrejme nižšia trieda. No v týchto počtoch vedeli skomplikovať situáciu.

Oblohou sa mihlo svetlo. Leah si myslela, že to bol blesk, no keď sa prizrela bližšie, rozoznala obrovskú líšku, ktorá teraz lietala vo vzduchu a chniapala papuľou po démonoch akoby to boli iba malé muchy. Takže Lucius už privolal Satomi a tá teraz s nimi bojovala.

Niekoľko démonov sa prihrnulo i k nim, ale Leah ich poľahky ničila svojimi pazúrmi. Nechápala, čo sa to dialo. Prečo démoni napadli túto školu? Kto im to prikázal?

Ďalší démon, ktorý sa na ňu vrhol, ju zastihol nepripravenú. Prestala sa sústrediť. Bol o čosi väčší, než tí ostatní a i silnejší. Vrazil jej do pleca a ona sa zatackala. Zaborila do neho pazúry, no ju zrazil k zemi. Zahryzol sa jej do krku a ona zvrieskla od bolesti.

Sophie sa s krikom rozbehla k nej. Nevedela, kam démonovi zasadiť úder, no zovrela Jas oboma rukami a zabodla ho tej bytosti do chrbta. Zavrešťala, keď čepeľ prenikla pomedzi rebrá. Leah mu vrazila ľudskou rukou päsťou do hlavy a tou premenou mu rozdriapala hrdlo. Trávu navôkol zaprskala krv podobná smole. Sophie vytiahla nôž a s hrôzou ustúpila.

„Došľaka," zamrmlala Leah. Pritlačila si ruku na ranu na krku a zanadávala ešte horšie. Bolelo to ako šľak a keby bol trafil tepnu, neprežila by to. Vytrhla Jas Sophii z rúk a hodila ho démonovi do hlavy. Rozpadol sa na prach.

Mávla prstom a Jas vyletel do vzduchu. Pomaličky podišiel k Sophie a ona ho znova chytila do rúk.

„Leah, si v poriadku?" opýtala sa jej Sophie ustráchane.

„Som v pohode," zamrmlala.

Pravdou bolo, že Leah teraz v poriadku nebola. Rany sa jej hojili rýchlejšie, než obyčajným ľuďom, ale stále nie dostatočne rýchlo ako démonom. Stále si tlačila rukou na ranu, no cítila, ako sa po stopách od zubov rinie krv. Zatočila sa jej hlava a ona si sadla do trávy. Zhlboka dýchala.

„Nevyzerá to v pohode," povedala Sophie.

Jej hlas bol tenký a presiaknutý strachom. Panikou. Leah sa jej nečudovala. Ani ona sama nemusela dosiaľ čeliť takej invázii démonov.

„To je teraz jedno," odvetila Leah. „Ešte sa to neskončilo. Dávaj pozor."

Sotva to povedala, prirútil sa k nim ďalší démon. Sophie zdvihla Jas do výšky a bola pripravená sa brániť, no démon mávol paprčou so zvieracími pazúrmi a Jas odletel z jej rúk ako špáradlo. Leah mávla prstami a snažila sa ho privolať, ale stratila priveľa krvi. Do zorného poľa sa jej vkrádala temnota.

„Dočerta..."

„Necháš nás takto obe zomrieť?" opýtala sa jej Rauni. „Necháš tak zomrieť aj to dievča?"

Leah ukázala prstom na druhú reťaz. S rinkotom sa rozpadla.

Démonická energia preblysla jej telom. Rana jej prestala krvácať, rany sa zahojili. Leah vyskočila na nohy, čierne krídla obtočené okolo jej tela. Jas vyskočil z trávy a priletel rovno k nej.

Démon sa s ostrými pazúrmi načiahol za Sophie. Neexistovala šanca, že sa dokáže ubrániť bez noža.

„CHOĎ ODO MŇA PREČ!" zrevala Sophie.

Vôkol nej vybuchla svetlomodrá mágia. Tyrkysové svetlo vytvorilo okolo Sophie kruh a vykoplo von démona akoby to bola handrová bábika. Po kontakte s mágiou sa jeho telo začalo v letku rozpadať na prach. Modré svetlo presiaklo cez ochranný kruh a vrazilo do Leah. Jej démonická energia zaplápolala, zhasla. Rauni v jej vnútri zakvílila a potom sa stiahla. Leah sa zatackala. Mágia Sophie ju však priklincovala na mieste a ona sa nemohla pohnúť. Hoci Rauni bola schovaná v jej vnútri, stále bola polovičným démonom. Sophie smerovala svoje želanie na démonov, čiže v podstate aj na ňu.

„Sophie," zamrmlala Leah. „Upokoj sa, prosím!"

Sophie otvorila oči. Zazrela svetlomodrú kupolu a zmeravenú Leah. Od prekvapenia otvorila ústa. Svetlo zablikalo a zmizlo. Kúzlo povolilo a Leah sa zosypala do trávy.

„Si v poriadku, Leah?" priplazila sa k nej Sophie.

Leah sa nedívala do jej očí, ale na oblohu. Mračná démonov sa zmenšili. Lucius s ostatnými zrejme robili svoju robotu.

„Som v pohode," odpovedala Leah.

Sophie jej prstami hľadala ranu na krku, no uvedomila si, že tam už viac žiadna nie je. Nebola tam dokonca ani len chrasta, či jazva.

„Tá r-rana," zajakávala sa Sophie. „Videla som, ako sa ti zahryzol do hrdla."

„Som v pohode," zopakovala tvrdohlavo Leah.

„Sophie, Leah!"

Obe zmeraveli. Utekal k nim Kayden, v jeho očiach starosti. Leah schovala Jas rýchlo do vrecka. Ruka a krídla sa zmenili keď Sophie zatlačila Rauni do úzadia.

„Ste v pohode?"

Sophie prikývla, Leah už nemala energiu dookola opakovať to isté.

„Čo sa ti stalo s okom, Leah?" začudoval sa Kayden.

Leah si uvedomila, že je celá zakrvavená. Rýchlo si zakryla chýbajúce oko dlaňou a pozrela na neho. „To nič, to sa ti iba zdalo."

„Si zranená," skonštatoval na základe množstva krvi na jej veciach. Jeho dedukcia bola však nesprávna. „A tu máš nejakú ranu," ukázal na jej pečať.

Leah nadvihla hlavu, aby sa pozrela na miesto, kam ukazuje. Myslela si, že jej krv stiekla až pomedzi kľúčne kosti, ale nebolo to tak.

„Alebo je to iba červené tetovanie?" zamrmlal Kayden. „Vyzeralo to ako..."

„Ale, ale, ale..."

Všetci traja zastali, keď k nim doľahol medový hlas. Leah si vzdychla a pretrela oko. Lucius bol znova vo svojom učiteľskom móde.

„Čudoval som sa, kam to utekal pán Gray, keďže všetci študenti mali zostať v telocvični a napokon sa dozviem, že slečna Blackbournová a slečna Martinová neposlúchli nariadenie vyučujúceho."

Sophie naprázdno preglgla.

„Vráťte sa do telocvične, Gray!" začal Lucius pekne od konca.

„Ale­–"

„Ihneď!"

Kayden zvesil ramená a potom sa dal na odchod. Niekoľkokrát sa za nimi obzrel po ceste do telocvične, ale Lucius s prekríženými rukami stále čakal, až kým im nezmizol z dohľadu. Len čo ho odpratal z cesty, otočil sa k dievčatám.

„Leah, si v poriadku?" opýtal sa.

„Som v pohode," posadila sa na tráve. „Nič to nie je. Rany sa mi už zahojili."

Chvíľku na ňu hľadel s prižmúrenými očami, no potom sa obrátil k Sophie. „Slečna Martinová?"

„Nie som zranená," pípla.

„Dobre. Poďme do môjho kabinetu," povedal.

Natiahol ruku a pomohol Leah vstať. Potom vzal Sophie okolo pliec a šikoval ich obe naspäť do školy. V celej budove teraz bola zima, kvôli rozbitým oknám prievan fúkal studený vzduch dovnútra. Veď ešte prednedávnom padal sneh. A hoci sa teraz roztopil, tráva vonku bola ešte stále zošúverená a namiesto sviežej zelenej farby bolo všade blato. Leah si uvedomila, že musí vyzerať príšerne. Bola celá zablatená a zakrvavená.

„Naozaj ti už nič nie je?" opýtala sa jej ustarostene Sophie.

„O Leah si nemusíš robiť starosti," povedal jej.

Fľochla po ňom zdravým okom. Keby neuvoľnila druhú reťaz Rauni, bola by mŕtva. Kto by ju bol zachránil?

Vyšli nahor po schodoch a Lucius otvoril dvere do svojho kabinetu. Aj tam mal rozbité okno a hoci zatvoril dvere, popod prah neustále kvílil vietor. No víchrica vonku už ustala, obloha sa vyjasnila po tom, čo zneškodnil tie príšery.

Uprostred kabinetu sedel šiba inu. Sophie nečakala, že by Lucius mal psa, navyše ho nikdy nevidela v škole. No keď si sadla na voľnú stoličku a pes podišiel k nej, uvedomila si, že je za neho rada. Začala ho hladkať a to ju upokojovalo.

„Čo sa stalo?" opýtal sa Lucius Leah.

„Netuším," zamrmlala. „Zrazu som iba pocítila, ako sa chveje zem a keď som sa pozrela von oknom, videla som ich."

„Hmm," Lucius podišiel k skrini, ktorú tam mal a vytiahol odtiaľ oblečenie. „A potom?"

Leah u neho skrývala i tašku so svojimi vecami, nakoľko vďaka krídlam sa jej často roztrhlo na chrbte tričko.

„Potom sme ušli von, lebo učiteľka zdúchla skôr, ako my traja," povedala Leah.

„Traja?"

„Kayden."

„Ach tak."

Leah sledovala, ako Lucius otvoril fľašu vody a potom ju pomaly lial na malý uterák. Ten ho postupne vsiakol, až kým nebol úplne mokrý. Lucius hodil uterák Leah a ona ho chytila vo vzduchu. Začala si ním drhnúť tvár. Medzitým vybral z tašky jej veci a prevesil cez druhú stoličku.

„Hej, Leah!" Sophie namietla, keď Leah zo seba zhodila mikinu a zakrvavené tričko.

Teraz stála v kabinete iba v nohaviciach a podprsenke, no zdalo sa, že ani Luciusa a ani Leah to nerozhodilo.

„Čo je?" opýtala sa Sophie, kým si natiahla čisté tričko.

Potom si vyzliekla nohavice a obliekla čisté rifle. Definitívne sa tak zbavila všetkého špinavého oblečenia. Dočistila si krk zašpinený od krvi a teraz vyzerala omnoho lepšie.

„Už minule som sa chcela spýtať," Sophie sklonila hlavu. Hanbila sa im pozerať do očí. „Ale aký je vzťah medzi tebou a Luciusom?"

„Je to môj učiteľ, prečo?"

„Prečo sa prezliekaš pred učiteľom?"

„Och!" Leah akoby si až teraz uvedomila, čo urobila. Obrátila sa k Luciusovi. „Asi nebude vhodné povedať, že si ma tak už videl niekoľkokrát."

„Absolútne nevhodné," precedil pomedzi zuby.

Sophie teraz na nich zízala s otvorenými ústami. V očiach sa jej zračili predsudky.

„Počkať, počkať," povedala Leah. „Bývam u neho. Ale to je celé."

„Bývaš?" Sophie konečne prestala horúčkovito hladkať psa a vstala zo stoličky.

„Asi napravím to nedorozumenie skôr, než z toho vznikne ešte niečo horšie," zapojil sa konečne do debaty Lucius. „Vidíš tie veci, čo dnes lietali vonka, však Sophie?"

Prikývla.

„Fajn. To situáciu značne zjednodušuje. Lovím tie veci tam vonku a Leah má jednu z nich vo svojom vnútri. Preto dávam pozor nielen na ňu, ale i na tú vec, čo ju posadla. Býva so mnou, pretože tá vec mohla ohroziť jej otca. Bodka."

Sophie sa podlomili kolená, žuchla zadkom opäť na stoličku. Chytila sa za hlavu.

Pes sediaci vedľa nej jej na kolená položil hlavu a vyplazil jazyk. Sophie ho začala opäť neprítomne hladkať.

„Čo bolo to modré svetlo?" opýtal sa Lucius Leah. „Bol som na ceste za tebou, keď som ho zazrel."

Sophiina ruka na hlave psazastala. Leah si to všimla, no aj napriek tomu sa pozrela do očí Luciusovi. „To bola Sophie."