Keď sa po stenách pivnice po druhýkrát rozliezlo svetlo plameňa sviečky, žalúdok mi padol až kamsi ku členkom. James schádzal po drevených schodíkoch dole do pivnice – priamo ku mne. Posúvala som sa po zemi, až kým som chrbtom nevrazila do kamennej steny.

Zakaždým, keď som privrela viečka, som mala pred očami matrac nasiaknutý krvou a kusy mäsa rozvešané po izbe. Na jazyku ma pálila kyselina zo žalúdka. Hľadela som preto Jamesovi do tváre, no v tom prítmí som nedokázala vypátrať jeho pohľad. Videla som len úhľadné čisté oblečenie a topánky, ktoré boli tak vyleštené, až sa od nich odrážala žiara sviece.

V tú noc som ho v izbe Mary Jane prekvapila. Vedel, že Joseph je preč, no netušil, že by som sa počas uplynulých dní u nej takisto ubytovala. Zrejme spanikáril a vzal ma sem, nemohol si dovoliť, aby ho niekto zazrel. Identita tajomného Jacka Rozparovača by tak bola navždy odhalená. Takto mal čas urobiť so mnou, čo sa mu len zachcelo. V tejto temnej pivnici ho nemal kto vyrušiť. A teraz si po mňa konečne prišiel.

Natiahol ku mne ruku, no ja som sa jej nechytala. Ako som sa ho mohla dotknúť? Celou mojou bytosťou lomcoval strach. Vždy som ho stretla počas noci, keď niektorú zo žien našli mŕtvu. Prečo som si len nespojila tieto veci dohromady? V podvedomí som to tušila, no stále som nechcela veriť hrôzostrašnej pravde, čo sa predierala na povrch. Chcela som naivne veriť tomu, že James je môj džentlmen, ktorý ma vyslobodí z Whitechapel.

„No tak," povedal.

Mala som sa dať viesť tým vrahom? Obzrela som sa po pivnici dúfajúc, že v slabom svetle sviečky zazriem aspoň niečo, čo by som mohla použiť na svoju obranu. Veľmi dobre som však vedela, že tu nič také nenájdem. Kým ma tu nechal zatvorenú, prešla som po tme celú podlahu, no prstami nenahmatala nič, čo by mi mohlo pomôcť. Našla som iba niekoľko kusov zeleniny, ktorá narýchlo utíšila môj hlad. Ako som sa len mohla brániť? Čo som ho mala dobodať mrkvou?

„Bude pre oboch lepšie, keď prestaneš vyvádzať a pôjdeš dobrovoľne," povedal tónom, akoby som mala hysterický záchvat.

„Čo chceš so mnou robiť?" opýtala som sa.

„Zmyť z teba tú odpornú špinu a zápach."

Do líc sa mi nahrnula červeň. Po prvý raz povedal čosi, čo sa na skutočného džentlmena nepatrilo. Iste, zapáchala som. Hoci som sa snažila umývať pravidelne, aby som neochorela, nevyrovnalo sa to luxusnému kúpeľu. Ten si mohli pravidelne dopriať iba ľudia, ktorí nato mali dostatočný priestor a súkromie. Peniaze. To nešlo v nocľahárni, kde sa s vami tlačilo prinajmenšom tridsať ďalších ľudí.

Nemala som na výber. Buď tu budem vystrašená a zahanbená sedieť, a on ma odvlečie nasilu, alebo sa pokúsim spolupracovať a nájsť spôsob ako sa mu počas tohto celého prešmyknúť pomedzi prsty.

Všetky tie ženy zavraždil a ich telá neľudsky zohavil. A predsa, keď tu teraz stál s natiahnutou rukou, nedokázala som tomu veriť. To, čo ten chlap robil ženám, bolo zverstvo. James vyzeral akoby mi nikdy nechcel ublížiť. Lapila som sa do jeho kúzla? Aj tie ženy ním museli byť očarené. Nestávalo sa často, aby ste stretli takého dobre oblečeného a uhladeného muža v najhoršej časti Londýna. Žiadna z nás netušila, čo sa skrýva pod povrchom, robil tam špinavosti.

Natiahla som sa a dotkla sa jeho ruky. V pivnici bolo chladno a moja pokožka bola studená, prsty mi už dávno skrehli. Mal príjemné teplú dlaň. Jeho dotyk ma začínal zahrievať, horúčava sa mi rozširovala do celého tela. Presne ako vtedy, keď sme sa po prvý raz stretli v špinavých uličkách Whitechapel, aj teraz som vo svojom vnútri cítila čosi zvláštne, čo tam predtým nebolo. Nevedela som to pomenovať. Nebol to však nepríjemný pocit, práve naopak.

„Nehovor, dokiaľ ťa niekto nevyzve," povedal tichým, ale vážnym tónom.

Vytiahol ma a pomohol mi na nohy. Potom ma viedol po vratkých drevených schodíkoch a roztvoril vráta pivnice. Vôkol mňa sa prehnal prievan, no nebol studený ako vonku, vzduch bol suchý a teplý. Všade bolo šero, držal preto stále sviecu vysoko nad hlavou, kým sme spoločne vyšli po schodoch na chodbu nejakého domu.

Bola to uzučká predsieň. Na jej stenách som videla rozvešané množstvo obrazov vo vyrezávaných rámoch a zrkadlo. Keď som v plameni sviečky zazrela svoj obraz, zhrozila som sa. Moje vlasy sa zmenili na jedno veľké strapaté hniezdo. Tvár som mala ufúľanú od hliny, po ktorej som sa doteraz váľala. Šaty som mala dotrhané a špinavé, zazrela som dokonca i fľaky od zhnednutej krvi Mary Jane. Opäť ma naplo na zvracanie.

James ma však ťahal ďalej, to už sme kráčali ešte viac nahor, na prvé poschodie. Vykrúcala som hlavu na všetky strany a obdivovala obrazy, drevený nábytok. Toto nebol dom, toto bol hotový palác, aký som ešte nikdy nevidela. Moji rodičia bývali v obyčajnej chatrči. Takéto honosné sídlo som si nedokázala vysnívať ani len v plytkých snoch, keď som usínala v nocľahárni.

Podarilo sa nám vyjsť na poschodie, kde sme kráčali ďalšou úzkou chodbou, až kým sme neprešli k drevenému rebríku vedúcemu do podkrovia. Pustil ma, aby som mohla vyliezť nahor a tak som ho poslúchla. Nadvihla som padacie dvierka nad hlavou a vošla dnu.

Podkrovie bola jedna obrovská miestnosť, ktorá bola zahádzaná množstvom vecí. Doprostred podlahy ktosi rozprestrel starý ošúchaný koberec. Vyzeral skôr ako handra, no bol stále lepší než holá drevená podlaha, ktorá mi vŕzgala pod nohami.

Uvidela som plechovú vaňu, z ktorej stúpala para. Netušila som, kto by nosil krčahy horúcej vody na poschodie, no neplánovala som sa sťažovať. Teplú vodu som nevidela možno i roky. Umývala som sa vždy iba v studenej alebo vlažnej, ktorú som si stihla zohriať na peci v nocľahárni.

James zabuchol padacie dvierka a potom položil svietnik na drevenú kasňu, ktorá stála pod šikmou strechou. Vedľa bola cez drevenú stoličku prehodená biela nočná košeľa, ktorú som bežne nosievala pod šatami. Táto bola ale žiarivo čistá a nevidela som na nej ani jeden záhyb.

James mi odopol vlasy a tie mi popadali na plecia. Bruškom prsta zavadil o môj krk a ja som k nemu zdvihla hlavu. Môj strach bol fuč. Znova som bola uprostred noci v uličke Londýna a cítila jeho horúci dotyk, v ušiach počula cinknutie svojho prvého šilingu. Moji klienti platili vždy až po tom, čo naplno využili moje služby. Niekedy si ich dokonca vynútili len tak, pretože mohli, a ja som bola príliš drobná a slabá nato, aby som sa domáhala spravodlivosti. Bola som predsa iba obyčajná špinavá prostitútka. James bol prvý muž, ktorý ma do ničoho nenútil a ani ma len poriadne nepobozkal, hoci mi podaroval už niekoľko drahocenných mincí. Bol to prvý muž, pri ktorom som túžila, aby ma pobozkal.

Padacie dvierka za nami sa nadvihli a on sa vzdialil. Obzrela som sa a zazrela, ako sa nahor štverá mladá žena. Bola asi rovnako stará, nanajvýš medzi nami mohol byť rok rozdiel. Mala na sebe rovnošatu jednoduchého fádneho vzoru, ale látka bola čistá a vyžehlená. Vlasy mala zopnuté do pevného uzla a ukryté v čepci, aby jej tak nezavadzali pri práci.

Vytiahla nahor krčah vody, z ktorého sa parilo. Ten, kto jej to prikázal urobiť, ju musel neznášať. Bol to jasný trest.

„Pán Bloodborne," uklonila sa rýchlo, keď ho zazrela. „Nevedela som, že ste tu."

Zabuchla dvierka a potom sa s krčahom ponáhľala k vani. Nevyliala ho však do nej, namiesto toho ho postavila vedľa Jamesovho svietnika.

„Umy ju a učeš, Sarah!" prikázal jej.

Akoby k nej rozprával úplne iný človek. Jeho tón bol ľadový a rozkazovačný. Sarah sa opäť slabo uklonila a potom podišla ku mne. Videla som, ako krčí nosom, musela som poriadne zapáchať. Nepovedala však nič.

Poslednýkrát sa na neho pozrela a potom slabo vydýchla. Začala mi vyzliekať špinavé šaty a hodila ich na zem. Začínala som si uvedomovať, že James sa zo svojho miesta nepohol, odkedy sa tu zjavila. Neodvážila som sa však nič povedať a tak som čakala, až kým som v podkroví nestála úplne nahá. Vyzliekla som sa pred nespočetným množstvom mužov, no tentoraz mi líca zalial rumenec.

Pocit hanby ma donútil unáhlene prekročiť okraj vane a vliezť dnu. Horúca voda ma pálila na pokožke, no ja som zaťala zuby a zotrvala. Privítala som tento pocit s radosťou. Cítila som, ako ma voda okamžite zohrieva. Posadila som sa do vane a slúžka Sarah si vyhrnula rukávy. Vzala do ruky mydlo a akúsi kefu.

Bez jediného slova ma začala drhnúť, ako by som bola ten najšpinavší človek na svete. Bolelo to a moja pokožka štípala. Keď som sa však ukradomky pozrela na Jamesa, videla som, že nás stále sleduje. Rýchlo som sa teda pozrela inam a zahryzla si do pier. Kým som bola tam vonku, zažila som i oveľa horšie veci ako kúpeľ pred mužom.

Namočila mi vlasy a potom do nich vmiešala vajíčka. Spenili sa v mojich vlasoch a ja som zacítila ich vôňu. Obyčajná voda na moje vlasy stačila. Oveľa radšej by som bola, keby tie vajíčka skončili v mojom žalúdku. Namiesto toho sa teraz ťahali po mojich vlasoch. Prenáramné plytvanie.

Pokynula mi, aby som vstala a potom na mňa začala liať krčah vody. Pena mi stekala po celom tele. Kým bohaté ženy by si dožičili po kúpeli pár kvapiek parfumu, ktorý by rozotreli po pokožke, my chudobnejšie sme zväčša používali sušené voňavé bylinky, ktoré sme si dávali do kúpeľa, alebo ich naložili v oleji. Slúžka nič z toho nepoužila. Namiesto toho ma vytiahla z vane a potom zabalila do uteráka.

Vzala čistú nočnú košeľu, ktorá tam bola nachystaná a prevliekla mi ju cez hlavu. Vlasy mi začala šúchať a drhnúť, sťa by ich chcela vyžmýkať do poslednej kvapky. Bolelo to, pracovala rýchlo a bezcitne, no aj naďalej som mlčala.

Nehovor, dokiaľ ťa niekto nevyzve, povedal mi. Na jazyku som mala množstvo otázok. Kúpeľ mi zohrial a uvoľnil celé moje telo, otupil zmysly. Keby ma chcel teraz zabiť, nedokázala by som ani trocha vzdorovať. A predsa dievča okolo mňa pobehovalo nedotknuté.

„To stačí," prehovoril James.

Ihneď mi prestala sušiť vlasy a odstúpila.

Obrátil sa k tej drevenej kasni a potom otvoril jednu z dlhých zásuviek. Boli v nej samé haraburdy, no on si zjavne na jej obsah veľmi dobre pamätal. Po chvíľke hrkotania z nej vytiahol kožený obojok pre psa. Podišiel bližšie ku mne a ja som preglgla. Netušila som, čo ma čaká, no neodvážila som sa nato opýtať.

Aj ulica ma naučila, že niekedy je istejšie mlčať a utiecť pri prvej príležitosti.

„Nepokúšaj sa utiecť," povedal mi.

Akoby mi čítal myšlienky. Zavrtela som hlavou, no strach v mojich očiach bol opäť tu.

Vlhké vlasy mi zmáčali nočnú košeľu na pleciach, tenká biela látka presvitala. Odstrčil mi pramene za chrbát. Hladká hnedá koža obojku bola mäkká na dotyk, keď mi ho zapínal okolo krku. Kovová pracka dosadla na miesto, krúžok, o ktorý by ste pripli reťaz, ma tlačila do hrdla. Vošiel prstom popod kožený popruh, aby sa uistil, či ma neškrtí a potom ho o čosi povolil.

Obrátil sa k zásuvke a vytiahol koženú vôdzku. Kovovú sponu pripol o krúžok na mojom krku a potom za ňu potiahol. Vyvrátila som k nemu hlavu. Neverila som tomu, čo vidím. Vyzeral ako muž, ktorý by mohol chovať i drahé poľovnícke psy, prečo by namiesto nich obojky vešal ženám?

„Poďme!"

S vodidlom v rukách prešiel k padacím dvierkam a kopol do kovového kruhu. Zohla som sa a vytiahla ich nahor, predo mnou sa otvorila hlboká diera. Obrátila som sa a začala pomaly zliezať dole. Myšlienky mi v hlave vírili ako lístie prostred veternej jesene.

Takže ma nechce zabiť. Namiesto toho bude mať zo mňa otroka.

Keď sme zišli dole, prechádzali sme tou istou úzkou chodbou, no tentoraz sme sa nevracali naspäť do podzemia pivnice. Obzerala som si predsieň, ktorá bola plná rozličných vecí. Horko-ťažko som premáhala svoju zvedavosť. Množstvo z tých vecí som nikdy predtým nevidela. Váza s elegantnými uškami bola plná kvetín, ktoré nádherne voňali, hoci sa blížila jeseň a ja som v meste nezazrela ani jednu z nich. Lesk ozdobného porcelánového taniera, ktorý sedel v stojane na jednej zo skriniek, upútal môj pohľad. Uprostred neho na mňa hľadela maľba detailná sťa obraz, dokázala by som sa na ňu dívať hodiny.

Zaostala som, no James ma pevne potiahol za vôdzku. Chápala som, odkiaľ bral všetky tie šilingy. Človek žijúci v takomto dome nemohol nikdy zažiť hlad, či zimu. Určite tu niekde mal pokladnicu, ktorá musela pretekať šperkami a mincami.

Zastali sme pred drevenými vyrezávanými dverami, ktoré boli dozdobené zlatou farbou a mosadznou kľučkou plnou reliéfov. Vyzerala skôr ako lupene rozkvitnutého kvetu, než ako obyčajná kľučka.

„Nehovor, dokiaľ ťa niekto nevyzve," zopakoval.

Príjemný tón zrejme zabudol tam vonku vo Whitechapel. Teraz bol chladný a odmeraný, akoby ho vymenili. Nespoznávala som ho.

Stlačil kľučku a sotil do dverí. Otvorili sa a ja som zazrela tlmené svetlo množstva sviečok. Jeho chrbát zmizol v miestnosti predo mnou a ja som ho stále nasledovala, nakoľko ma stále ťahal za sebou. No ak som si mala vybrať Whitechapel, alebo namiesto toho žiť niekde, kde sa mi chlad nezahrýza do chodidiel, hoci som bosá, volím si tú druhú možnosť. Keby ma nebodaj znova zavreli do pivnice, opäť by som zjedla kúsky z uskladnenej zeleniny. Nemusela by som viac hladovať len preto, aby som si mala za čo kúpiť nocľah.

Vstúpila som za ním dovnútra a ocitla som sa v obrovskom salóne. Teplý vzduch zo salóna ma pohladil po tvári, hoci na predlaktiach mi od strachu a nervozity naskákali zimomriavky. Urobila som ďalší krok a moje chodidlá zacítili pod nohami čosi mäkšie a oveľa príjemnejšie. Po tkanom koberci sa tiahli tak komplikované ornamenty, až som mala pocit, že sa v nich moje oči stratia ako v labyrinte.

Salón bol plný mužov a žien. Posedávali v kreslách, na pohovkách. Zazrela som obrovský čierny klavír, za ktorým sedela mladá žena. Práve stláčala klávesy a vravu rozhovorov prerušovali jej pomalé tóny, ktoré sa postupne menili na rytmickú veselú skladbu. Zachytila som pár kradmých pohľadov, ktoré mi venovalo niekoľko z hostí, no ináč si ma veľmi nevšímali. Akoby im nebolo vonkoncom čudné, že sa uprostred spoločenského stretnutia objavilo dievča v nočnej košeli so psím obojkom.

Obzerala som sa navôkol, zabudla som zavrieť ústa. Dominantou celého salónu bol obrovský kozub, v ktorom pukotalo drevo. Žiaru horúceho plameňa dopĺňali dlhé úzke sviečky napichané vo viacramenných svietnikoch. Vysoké sklenené okná boli zatiahnuté zamatovými závesmi, ktoré boli tak hrubé, až by zastavili i slnečné svetlo, hoci teraz mohli pokojne odpočívať po bokoch okenných rámov, vonku totiž bola už tma.

Na stenách sa vo svetle horiacich sviečok odrážali zlaté rámy maľovaných obrazov, či zrkadiel. Neďaleko v rohu stál stôl, na ktorom trónila strieborná misa s ovocím a tácky s občerstvením. Porcelánové servisy mali pozlátený okraj a ručne maľované ozdobné ornamenty. Prepych vyžaroval z každého jedného predmetu a hosťa v tejto miestnosti – okrem mňa.

James prudko zastal a ja som mu vrazila do chrbta. Mala som pocit, akoby som sa zrazila so stenou. Nepohol sa ani len o palec, zato ja som sa zatackala a letela k zemi. Pustil vôdzku. Dopadla som na zadok a moje dlane sa zošuchli po koberci. Chcela som sa zdvihnúť, ale kolená ma viac neposlúchali. Zostala som teda sedieť na zemi a premýšľala, či je vhodná chvíľa zdvihnúť pohľad.

Nežné tóny klavíra sa mi opäť vkrádali do uší. Pomalá melódia sa prebúdzala k životu a zrýchľovala svoje tempo, premieňala sa na svižný valčík. Jamesove nohy zmizli z môjho zorného uhla a ja som zdvihla hlavu. Práve podišiel k obrovskému gauču na zlatých labkách a uklonil sa žene, ktorá tam sedela.

Vzal jej do rúk dlaň a jeho pery pobozkali vzduch na jej pokožkou.

Čosi spaľujúce mi zovrelo všetky vnútornosti. Zadrapila som prsty do koberca, až ma zaboleli kĺby. Netušila som, čo to bolo. Ešte nikdy som nezažila takýto pocit, no už teraz som vedela, že sa mi nepáčil. Nechcela som, aby sa James skláňal pred tou ženou, nech bola kýmkoľvek.

„Čakala som na teba," usmiala sa na neho špicatými bielymi zubami. „Musíš nám o všetkom porozprávať."

Bola to asi tá najkrajšia žena v živote. Mala oblečené dlhé červené zamatové šaty, ktoré boli dozdobené čiernou výšivkou plnou tmavých trblietavých korálikov. Také šaty som ešte nikdy nevidela. Ich farba bola výrazná a predsa pôsobila ináč, než šaty žien, ktoré postávali na rohoch ulíc a hľadali zárobok. Na hrdle som uvidela obrovský náhrdelník s kameňom temnej rubínovej farby. Ak bol pravý, musel stáť celý majetok. Keby som ho dokázala ukradnúť a utiecť, nemusela by som celý život hladovať.

Pohodila hlavou a potom siahla po pohári, ktorý stál na nízkom stolíku po jej ľavej strane. Vlasy mala síce vypnuté, no natočené pramene jej aj tak padali na plecia. Niečo, čo by si žiadna dáma nemala dovoliť. Jej to však ani zďaleka neprekážalo. Pokožku mala čistú a žiarivú. Rozmaznanú pravidelnými kúpeľmi a voňavými penami. Oči mala hlboké a tmavé, pripomínali mi Jamesove oči, hoci ich tvar bol úplne odlišný. Jej plné pery sa dotkli okraja pohára a odpili si poriadny dúšok z červeného vína. Postavila ho naspäť a pozrela na Jamesa. Vzala z gauča noviny, ktoré sa tam dovtedy povaľovali a ja som si ich nevšimla.

„Vraždy vo Whitechapel náhle prestali. Polícia si láme hlavu nad tým, kam sa podel Jack Rozparovač," prečítala.

James sa uklonil.

Očami som preskakovala z tej ženy na Jamesa. Takže odkedy zavraždil Mary Jane, prestal vo Whitechapel vyčíňať? Bolo to pretože som skončila spolu s ním v tomto dome? Alebo potreboval prestávku a potom sa znova pustí do krvavých jatiek?

„Zdá sa, že si toho vinníka konečne dolapil."

„Bolo to tak, ako ste hovorili, výsosť."

„Samozrejme, že to tak bolo," zasmiala sa.

Hostia sa takisto zasmiali.

„Také vyčíňanie sa dá pripísať len padlému," dlhým nechtom si prechádzala po svojich krvavočervených perách. Oči jej potemneli. „Tak to dopadne, keď sa niekto hrá na niečo, čím nie je."

V jej hlase som postrehla varovanie. James a ostatní hostia zdvorilo prikývli. Netušila som, o akom „padlom" to rozpráva. Znamenalo to, že James nemal tie ženy na svedomí? Pookriala som.

„A kto je táto dievčina?" očami zastala na mne. „Priniesol si z Whitechapel suvenír?"

Vrava v salóne stíchla. Žena sediaca za klavírom prestala hrať. Všetky pohľady sa obrátili ku mne. Sklopila som pohľad a vytrvalo sledovala ornamenty na koberci, ktoré sa teraz okolo mňa krútili ako hady pripravené na mňa zaútočiť. Pohľady nikdy neveštili nič dobré. To ma naučila aj štvrť Whitechapel. Pokiaľ si vás nikto nevšímal, boli ste v bezpečí. Len čo vás niekto zbadal, znamenalo to problémy. Bola som presvedčená o tom, že takéto pravidlo platí všade, nech sa nachádzate kdekoľvek na svete.

„Bývala s poslednou obeťou," prehovoril James ľahostajným tónom. „Mala však šťastie a nestretla sa s Jackom."

„A ty si ju vzal so sebou. Prečo?"

Premohla ma zvedavosť. Odvážila som sa zdvihnúť hlavu a pozrieť na Jamesa. Tá žena ho teraz prebodávala pohľadom a snažila sa prelomiť chlad, čo okolo neho sálal.

„Nemal som čas zbaviť sa jej," mykol plecom James. „Napadlo mi, že by to mohol byť vhodný dar pre vás."

„Poď sem, dievča!"

Pozviechala som sa z koberca a pomaly kráčala bližšie. Kolená sa mi triasli, rovnako tak i pery. Kožená vôdzka sa za mnou šúchala po koberci ako psí chvost. Zastala som pred gaučom, na ktorom sedela, a napodobnila som poklonu, ktorú jej predtým vystrúhal James.

Usmiala sa. Zdalo sa, že sa jej to páčilo.

Schmatla do ruky kožený remienok a stiahla ma k sebe, aby sa mohla na mňa lepšie pozrieť. Prechádzala po mojej tvári očami a skúmala každú jednu moju črtu. Hľadala vrásky – prejavy starnutia.

„Je hrozne mladá," prehovorila. „Čo také mladé dievča robilo na ulici samé?"

„Je to jedna z prostitútok," odvetil James.

„Skutočne," žena nadvihla svoje ostro rezané obočie a potom sa mi zahľadela do očí. „Z Whitechapel?"

Asi po prvý raz som sa hanbila za to, kým som. Líca mi sčerveneli. Chápala som, že taká vec patrila do Whitechapel, nie do tohto honosného sídla plného nádherných bohatých hostí, ktorí sa zabávali pri klavírnej hudbe a čítali noviny. Hoci zo mňa len pred malou chvíľkou ich slúžka vydrhla všetku nečistotu, stále som si pripadala špinavá. Nepatrila som sem. Vedela som to už v momente, ako mi James vložil do dlane šiling a predsa som si stále naivne myslela, že by sme my dvaja mohli skončiť ako dvojica. Ľudia z tak vzdialených svetov nikdy neskončia spolu, mohla som to tušiť.

„Ako dlho si už na ulici, dievča?"

„Viac ako dva roky," odvážila som sa prehovoriť.

„Buď máš veľké šťastie, alebo si veľmi šikovná," uškrnula sa na mňa.

Potľapkala po gauči a ja som sadla na miesto vedľa nej. Nechápala som, čo sa práve teraz deje. Takže v skutočnosti nebudem James psík, budem patriť tejto žene? Len čo som sa chrbtom oprela o čalúnené operadlo, nahla sa ku mne. Jej ťažký parfum ma udrel do nosa, takmer som sa rozkašľala. Stuhla som, keď som zacítila, ako sa nosom dotkla pokožky na mojom krku. Prstami mi odhrnula vlhké vlasy za chrbát. Potom potiahla za kovové oko na mojom obojku nadol, aby tak odhalila viac.

Hľadela som na Jamesa, ktorý teraz stál predo mnou a díval sa na nás bez jediného slova. V duši som mala zmätok. Bola ako on. Tá ich pasia v hrdlách ma miatla. Myslela som, že to je niečo, čo je iba naše.

„Prijmem tvoj dar, James. Je tak mladučká, bola by škoda nevyužiť to."

Pracka na mojom obojku povolila, kožený remeň dopadol vedľa mojej ruky na pohovku. Zhlboka sa nadýchla a hneď na to som na koži zacítila jej zuby ostrejšie než ihly. Zabodli sa mi zboku do pokožky. James prižmúril oči a preglgol.

Cítila som, ako sa mi tá žena perami prisala na hrdlo. Jazykom lízala ranu, z ktorej mi teraz vytekala krv. Hlava sa mi zatočila, prišlo mi nevoľno. Nepohodlie však trvalo krátko. Namiesto toho prichádzal iný pocit, dovtedy nepoznaný.

Ako v tú noc, keď ma James pobozkal na krku, pocítila som horúčavu, ktorá vyvierala priamo z môjho vnútra. Pocit, ktorý bol príjemný, ma zaskočil. Hoci som pomýšľala na zápas a útek, moje telo už nereagovalo. Necítilo ohrozenie. Inštinkty, ktoré ma predtým pred touto ženou vystríhali a držali v napätí, nadobro utíchli.

Ani neviem prečo, spomenula som si na všetkých tých chlapov z Whitechapel. Ubližovali mi, odmietali mi zaplatiť. Všetko, čo mi robili, bolo vždy bolestivé a nepríjemné. Toto bolo iné. Schmatla ma za plecia a vyvalila na gauč, kde sme doteraz sedeli. Stále pila krv z môjho hrdla, očakávala som, že prídu na mňa mdloby, no horúčka mi stúpla, moje zmysly boli jasné a ostré. Tá žena bola teraz takmer zvalená na mne, jej pery ešte stále prisaté na mojom tele. V ušiach mi hučali tlkoty dvoch sŕdc, ktoré bili sťa jedno.

Ďalší príjemný pocit sa rozlieval mojim telom v pravidelných vlnách, akoby som ešte stále sedela v kadi s horúcou vodou tam hore v podkroví, kde ma drhla slúžka. Dlaňou som nahmatala svoje prsia. Bradavky som mala tvrdé, prečnievali cez tenučkú látku mojej nočnej košele. Ňadrá sa mi zdurili, boli citlivé na dotyk. Pohladila som ich a telom mi prešlo ďalšie chvenie. Nechápala som, čo sa to so mnou deje.

V mojom vnútri rástlo silné napätie, ktoré ma privádzalo do rozpakov. Dole po stehnách mi tieklo niečo teplé a lepkavé. Prsia pod mojim dotykom brneli, dotýkala som sa ich, aby som sa upokojila, no v skutočnosti moje vnútorné napätie iba viac rástlo. Očami som vyhľadala Jamesa, prosila som ho nemo o pomoc. Po prvý raz som strácala kontrolu nad vlastným telom kvôli tej žene. Chcela som, aby to všetko prestalo. James sa odo mňa znechutene odvrátil.

Oči sa mi prevrátili v jamkách a tak som silno zavrela viečka. Telom mi prešiel výbuch, kŕče v ňom sa rozpúšťali v horúcich vlnách pocitu, aký som nikdy predtým nezažila. Namiesto tónov klavíra sa miestnosťou ozývali moje výkriky a stony. Nedokázala som tomu zabrániť. Mykala som sa a chvela, ale tá žena ma držala za rameno a tlačila naspäť do pohovky, až kým som otrasená neprestala.

Keď bolo po všetkom, konečne prestala piť moju krv. Zdvihla sa a pozrela sa mi do očí. Opätovala som jej pohľad, zahanbená a zdrvená. Po pokožke krku mi stekal tenučký pramienok krvi. Červený navlas ako dúhovky tej ženy.

Upírka.

Príbehy, ktoré som považovala iba za strašidelné historky. Dospelí si ich predsa vymýšľali len preto, aby šli ich malé neposlušné deti hneď po zotmení do postele. Teraz to bolo skutočné, rovnako ako mŕtvoly tých žien vo Whitechapel. Keby som to bola vedela, nedokázala by som sa tak odvážne túlať nočnými uličkami Londýna.

Prstami som zadrapila do svojho hrudníka. Horúčka mi z tela vyprchávala. Moja zahmlená myseľ sa začínala prebúdzať. Z kútika pier mi stekali sliny, utrela som si ich rukávom nočnej košele. Chcela som sa posadiť, no strata krvi mi zakrútila hlavou a ja som padla znova na gauč ako handrová bábika. Rukou som si zatienila oči a pozrela znova na tú ženu.

„Čo to bolo?" opýtala som sa.

James nahnevane sykol. Neposlúchla som jeho príkaz. Prehovorila som, hoci sa ma nikto na nič nepýtal. Dokonca som bola natoľko drzá, že som to bola ja, kto kládol otázky.

„Čo také?" kútiky jej zakrvavených pier sa nadvihli. „Ešte nikdy si nepočula historky o vampíroch?"

„Nie to," zamrmlala som. „Ten pocit. Tie kŕče."

Mŕtvolné ticho v miestnosti naplnil jej zvonivý smiech. Nahla sa ku mne a ja som ustrnula, očakávala som ďalšie tesáky, či možno úder. No namiesto toho jej prsty nežne zavadili o moje líce, pohladili ho. Hoci mala ľadovú pokožku, cítila som, ako jej moja vlastná krv prúdiaca v žilách zahrieva telo.

„To bol výbuch, ktorý žena pocíti iba na samom vrchole rozkoše. Ešte nikdy si to nezažila, hoci si prostitútka?" znova sa rozosmiala. „Ty moje malé dievčatko."

Prešla mi po líci, pohladila ma po ramene a potom rukou blúdila ďalej po mojom tele, akoby jej patrilo. Bruškami prstov zľahka prešla cez moje prsia, pokračovala ďalej po brušku, zastavila sa na kolenách. Potom rukami stúpala zase nahor, až kým na mojej koži nepocítila tú lepkavú tekutinu. Pobavene sa usmiala.

„Je rozkošná, James," povedala. V hlase som jej rozoznala pasiu. „Lepší darček z Whitechapel si mi ani nemohol priniesť."

Zdvihla ma za ruku a posadila na gauči. Vzala kožený obojok, ktorý doteraz ležal vedľa nás a pripínala mi ho naspäť na hrdlo. Tmavá clona spred mojich očí sa postupne strácala, blikotavé kruhy plameňov sviečok sa rozostrovali. Uprostred nich na mňa pozeralo niekoľko párov krvavých očí, slabo svetielkujúcich v šere spoločenského salóna.

„Rád som vám urobil radosť, kráľovná." James stál stále bokom, nevenoval mi už viac pozornosť. Priniesol ma sem a ja som si myslela, že ma chcel zabiť. Obávala som sa, že žiť v brlohu upírov bolo oveľa horšie než smrť rukou Jacka Rozparovača.

„Zaveď ju do izby. Zajtra zavolám služobníctvo a nechám ju bývať v mojej spálni."

Niektorí z hostí nedokázali potlačiť zhíknutie. Žena sediaca za klavírom ma uprene sledovala. V jej pohľade som vyčítala zlosť a závisť, tie isté pocity ako som vídavala v očiach starších prostitútok, keď sa dozvedeli, že som im ukradla zákazníka. Uvedomila som si, že to bol ten istý pocit, ktorý som cítila, keď James pobozkal ruku tejto žene. Žiarlila som.

James ma schmatol za vôdzku a šikoval naspäť do podkrovia. Kolená ma neposlúchali, podlamovali sa mi, on však na to nedbal. Po stehnách mi stále stekala tá číra lepkavá tekutina. Túžila som sa znova okúpať. Zmyť zo seba zuby tej ženy, ktorá spôsobila, že som sa cítila takto mizerne a špinavo.

Keď som liezla po rebríku k padacím dvierkam v podkroví, dovolila som si zariskovať. Otočila som sa a pozrela sa na Jamesa. Postával nablízku, pripravený ma zachytiť ma, ak by som dostala závrat a padla dole z rebríka.

„Aj ty si upír," pošepla som.

Zaryto mlčal.

„Chcela som, aby si moju krv ochutnal ty."

Po lícach sa mi teraz kotúľali slzy.

Vyskočil na drevené priečky a rukou sa zachytil bočnej časti. Jeho tvár bola zrazu blízko tej mojej. Čo by som bola dala za to, aby sme mohli byť v takejto blízkosti tam vonku vo Whitechapel, kde by nebola žiadna čiernovlasá žena a jej špicaté tesáky.

Prstom mi pomaly prešiel po dvoch hlbokých bodných ranách na krku. Zabolelo ma to a ja som sa mykla. Keby som vedela, že na mňa už viac nesiahne, zaťala by som zuby a dovolila mu dotýkať sa ma aj napriek bolesti. Takto jeho ruka ostala visieť vo vzduchu.

„Prečo si jej to dovolil?" hlas mi umieral spolu s mojim zlomeným srdcom.

Videl ma v tej najhoršej a najzahanbujúcejšej situácii. So ženou, ktorú som v tom istom momente znenávidela, pretože jej patrilo všetko, o čom som ja sama mohla iba snívať.

Naklonil sa ku mne a otvoril pery: „Jej slovo je zákon."