11. november 1888, Londýn

Vraždy vo Whitechapel prestali. Lusk verejne ohlasuje, že dolapili Jacka Rozparovača práve vďaka zásluhe Nového Scotland Yardu. Iba náš klan a Henry Moore vieme, aká bola pravda. No zdá sa, že ani ľudia nie sú takí hlúpi, ako sme si mysleli. Väčšina z nich sa dožadovala verejnej popravy toho šialenca, alebo sa mu chceli aspoň pozrieť do tváre. Keď sa Lusk začal vyhovárať, pochopili, že všetkým klame.

Teraz si myslia, že ho dolapili, ale za nejaký iný trestný čin. Žiadna tvrdá práca Scotland Yardu, ale iba hlúpa náhoda. Ktovie, ako sa asi teraz cíti ten mladík, ktorý ma vtedy šikoval do kancelárie inšpektora Moora. Už vtedy bol sklamaný z toho, že byť súčasťou Scotland Yardu je hanba a nie vyznamenanie. Úplne ho chápem.

Aj ja som si myslel, že byť súčasťou starého klanu lovcov upírov je obrovská pocta. Hoci som si tento osud nevybral sám, bol som naň patrične hrdý. Ľudia tam vonku nevedia, že príšery ako sú upíri, naozaj existujú. Vedieť o niečom, o čom iní nemajú ani poňatia, mi dávalo pocit, že som niečím špeciálny. A teraz som si uvedomil, že v skutočnosti som nikto.

Hlavou nášho klanu je stále George. Bez ohľadu na to, koľko argumentov mu dám, zmetie vždy moje návrhy pod čiernu zem. Zakazoval mi po nociach prečesávať ulice Londýna, odmietol vyslať von lovcov z našej vetvy. Neposlúchol som ho a aj napriek tomu sa vrátil do Whitechapel, kde som sa stal priamym svedkom toho, čo sa stalo. Teraz už všetci vieme, že som mal pravdu od samého začiatku. Môj brat sa po celý čas mýlil a výsledkom boli štyri mŕtve ženy. Len Boh vie, koľko ich bolo v skutočnosti. V jednom zo starších zápiskov zdedených po predchádzajúcej generácii som sa dočítal, že niektorí padlí svoje obete dokonca i žerú.

Keď som ho s tým konfrontoval, priznal svoju chybu? Nie. V jeho očiach sme stále urobili dobre. Štyri životy nejakých úbohých žien z Whitechapel sú stále menej ako jeden život lovca upírov. Keď to povedal, mal som chuť ho udrieť do tváre aj napriek tomu, že tam po celý čas bola jeho žena a služobníctvo.

Je môj život niečo viac ako život tých štyroch žien? Mám prednosť len preto, lebo viem, že na tomto svete žijú upíri? Možno by som bol jeho vysvetleniu naklonený, keby naša samotná existencia niečo znamenala. No lovec upírov je dobrý iba dovtedy, kým upírov loví. Od normálnych ľudí sa nelíšime ničím. Nedokážeme upírov vycítiť, nikdy v živote ich nedohoníme. Trvá nám mesiace zistiť, či sa niekde nejaký z nich nachádza. Počas dňa prečesávame jednotlivé štvrte, či niekde nenájdeme spiacu mŕtvolu s rastúcimi vlasmi a nechtami. A počas noci pátrame po mŕtvole bez kvapky krvi. Bez ohľadu na to, ktorú stratégiu si zvolíme, prichádzame vždy po tom, čo niekto zomrie. Či už je to nevinný človek, alebo osoba, ktorá povstane z hrobu a stane sa Coldbornom.

Teraz som už presvedčený o tom, že za všetko je vinná Catherine Coldbornová. Ten upír, ktorý sa po nociach túlal ulicami Whitechapel, patrí medzi jej najbližších. Zrejme mu dala za úlohu dolapiť toho šialenstva, ktorý sa stal padlým. George mi zakázal sledovať ich sídlo, aby nás neodhalili, no ja som ta vyslal paholka, čo sa nám stará o kone. Videl, ako zo sídla lady Catherine vyšiel ten muž, ten aristokrat, ktorého som vtedy videl postávať v hlúčiku, čo sa prišiel pozrieť na prvú obeť Jacka Rozparovača. Jeho úloha sa skončila. Tú bytosť dolapil a zabil.

No ja som so svojou úlohou ešte ani len nezačal. Viem, že ten chlap so sebou zobral tú mladú prostitútku, ktorá sa túlala po Whitechapel. Zrejme je už dávno mŕtva. Jediný spôsob, ako to zistiť, je dostať sa do sídla. Keby som to spomenul Georgovi, vydedil by ma z klanu.

Dnes som sa v meste dopočul, že lady Catherine hľadá slúžku do sídla. Vraj tá, čo tam dovtedy pracovala, dala výpoveď a odišla naspäť domov. Ellen Bloodbornová sem-tam nechá pomedzi svoje pery utiecť drobné klamstvo. Napríklad, že lady Catherine je krásna, ale rozmarná žena. Ak ju niektorá slúžka pri česaní vlasov pokváče, neváha streliť jej facku. Len čo to dopovie a ľudia naokolo stíchnu, prikryje si Ellen Bloodbornová ústa dlaňou a zapípa, že sa nechala uniesť. Potom poprosí zúčastnených, aby jej tajomstvo zachovali.

Všetci sú tak presvedčení o tom, že Catherine je skrátka iba rozmaznaná a prísna lady. Niektoré dámy si dokonca vydýchnu, že ich pozvanie na popoludňajšiu šálku čaju neprijala. Určite z nej nebude dobrá spoločníčka. A nikto sa viac nezamýšľa nad tým, že sa nezúčastňuje spoločenských večierkov, že nevychádza počas bieleho dňa na ulicu. A všetci si myslia, že tak často hľadajú služobníctvo práve kvôli tomu, že len máloktoré mladé dievča vydrží fyzické tresty lady Catherine. Iba my vieme, že lady Catherine namiesto faciek omnoho radšej hryzie.

Navrhol som Georgovi, aby sa na miesto slúžky prihlásila niektorá z dievčat v našom klane. Celé mesiace sa ho snažím presvedčiť, že sa potrebujeme dostať do jej sídla počas dňa, no on o tom ani len nechce počuť. Keby som bol dievčaťom, už dávno by som sa prihlásil. Konečne máme šancu dostať sa Catherine Coldbornovej pod kožu, no on je ochotný túto jedinečnú šancu zahodiť.

Niekedy premýšľam, či nebude lepšie skrátka z nášho klanu odísť a pôsobiť ako nezávislý lovec upírov. Zbavil by som sa tak všetkých reťazí, ktoré ma spútavajú a nútia poslúchať brata...