Prerátala som sa, keď som si myslela, že nebudem musieť Mary Jane platiť za kus podlahy v izbe, ktorú si prenajímala. Od ostatných ľudí som sa dozvedela, že dlhovala vraj už vyše dvadsať šilingov, čo znamenalo, že bolo iba otázkou času, kedy ju z izby vyhodia a všetci traja skončíme znova v nocľahárni.

Mala som našetrený asi jeden šiling a dve pence, no bolo to veľmi málo. James bol moja spása a skaza zároveň. Neprešiel deň, kedy som naňho nemyslela. Potrebovala som jeho lesklé šilingy a nežné dotyky, no nebola som taká hlúpa, aby som ho vyhľadávala.

Bol to skutočný džentlmen. Už som veľmi dobre vedela, že takí ľudia nemajú vo Whitechapel čo robiť. Nepatril k nám a ostatným ľuďom z tejto časti. Bol skrátka z iného sveta. A ľudia, ktorí sa tu zjavovali z iných svetov, sem chodievali len preto, aby tu mohli robiť špinavosti, ktoré si inde nemohli dovoliť. V tejto štvrti sa takéto hrozné veci ľahko strácali. Boli na dennom poriadku.

V časti Londýna, ako bola táto, ste nepovažovali za nič zvláštne, keď ste začuli volanie o pomoc. Dokonca aj v týchto ponurých časoch, kedy ulice brázdil Jack Rozparovač, sa krik „Vražda!" nezdal dostatočne dôležitý, dokiaľ ste ho aspoň tri-štyrikrát nezopakovali. Aj vtedy sa objavil len málokto dostatočne odvážny nato, aby prišiel zasiahnuť. Ak ste mali smolu, mohli ste kričať o pomoc aj polhodinu, alebo vás našli až keď bolo po všetkom.

Bola som presvedčená o tom, že James bol Jack Rozparovač. Stále som však nechápala tomu, prečo som nedopadla ako ostatné ženy, ktoré skončili vyobrazené v novinách ako ďalšia senzácia. Už dvakrát sme na seba natrafili v úplne opustenej uličke. Keby chcel, mohol ma tam kedykoľvek zabiť.

Skončila by som s roztrhaným hrdlom a bruchom, s odťatým nosom. Nožom by nešetril ani tvár, zarezal by mi do líc a viečok. To, čo Jack Rozparovač robil so svojimi obeťami, bolo také príšerné, až som si to nedokázala ani predstaviť. V porovnaní s ním mi môj otec pripadal iba ako úbohý muž, ktorý neovládol svoje emócie, keď sa dozvedel, že mu jeho vlastná žena porodila dieťa s iným chlapom.

Muži boli zvláštne a komplikované bytosti... Na rozdiel od môjho posledného zákazníka, ktorý hlasno chrápal v posteli.

Zliezla som dole a obliekla sa do šiat. Vyzrela som von oknom a uvidela guľatý mesiac. Zadriemala som a teraz som meškala. Vedela som, že Mary Jane sa bude o mňa strachovať. Alebo skôr o tie štyri pence, ktoré som jej za každú noc platila aj napriek tomu, že to na začiatku nebolo vôbec súčasťou našej dohody.

Vyšla som z izby ako myška a zišla som dole po schodoch. Keď som vybehla von, ulica bola omnoho prázdnejšia, než zvyčajne. Kým v lete ste videli na chodníkoch povaľovať sa veľké množstvo ľudí, teraz boli preč. Nielen, že prostitútky sa schovávali, pretože sa vďaka Jackovi báli o svoj život, zdalo sa, že dokonca aj muži dali prednosť teplému nocľahu pred tvrdým vankúšom na ulici.

Navyše, bol už november a vonku bola poriadna zima. Ruky mi v momente skrehli. Rukavičky som nemala. Ošúchaný plášť, ktorý som nosila so sebou celú jeseň, bol príliš tenký. Ten starý mi minulú jar ukradli. Ak som nechcela zamrznúť, potrebovala som si zaobstarať nový. No zároveň som nechcela ani míňať svoje tvrdo našetrené mince.

Ponáhľala som sa rýchlo naprieč Whitechapel, čakala ma nebezpečná cesta na Dorset Street, kam som sa zaprisahávala nikdy nevkročiť a predsa som sa tam v tieto dni objavila každý večer. Potichu som sa vždy prikradla k oknu Mary Jane, aby som zaklopala na oblok našim dohodnutým kódom. Potom vedela, že som to ja a má mi otvoriť dvere.

Utekala som ulicou. Nebol čas sa potichu zakrádať ako tieň. Sledovala som vykrivené mačacie hlavy pod nohami, aby som nezakopla a nespadla. Keď som preto pred sebou zazrela niekoho stáť uprostred vyľudnenej ulice, vyľakala som sa. Prudko som zastala a zdvihla hlavu. A uvidela som muža, ktorému som sa chcela za každú cenu vyhnúť.

„James..."

„Dobrý večer, Rose."

Usmial sa na mňa. Na jeho úsmeve bolo čosi čudné.

„Do tretice všetko dobré," povedal.

Bola som na rade.

Vykríkla som a utekala od neho čo najďalej. Skočila som do jednej z úzkych uličiek a letela som za Mary Jane, čo mi nohy stačili. V boku ma bolestivo bodalo, ale nato som nedbala. Vydýcham sa neskôr, keď budem v bezpečí. Trielila som do najšpinavšej časti Whitechapel, kľučkovala som pomedzi bordely a nocľahárne.

Keď som sa konečne objavila na Dorset Street, takmer som nedýchala. Obzerala som sa navôkol, no nikde nebolo ani nohy. S úľavou som si vydýchla. James ma neprenasledoval. Prešla som preto k obloku izby, ktorú si prenajímala Mary Jane a zaťukala naň presne podľa dohodnutého tajného kódu.

Mary Jane neotvárala.

Nechápala som tomu. Azda ešte nie je doma a túla sa nad ránom niekde s Josephom? Prešla som ku dverám a stlačila kľučku. Izba bolo odomknutá a zámka cvakla. So škripotom som otvorila dvere a vstúpila som dovnútra. Čakala tam na mňa tá najhoršia vec, akú som vo svojom živote videla.

Mary Jane bola v izbe, ale už na prvý pohľad bolo jasné, že jej niet pomoci. Jej nahé telo ležalo uprostred postele, hlava vykrútená do strany, nohy rozkročené. Jej tvár bola tak zmasakrovaná, že nebyť jej šiat a vedomia, že sa nadchádzam v jej izbe, nikdy by som ju nespoznala. Tvár mala znetvorenú a dobitú, akoby ju niekto rozdrvil. Cez líca sa jej tiahli rezné rany nožom, jej viečka boli fuč. Úbohá Mary Jane!

Na krku som uvidela hlbokú ranu, ktorú som dôverne poznala z povedačiek a novín o Jackovi. Stena vedľa postele v línii s krkom bola zašpliechaná krvou. Takže jej podrezal hrdlo ako tým ostatným ženám.

Podišla som o čosi bližšie. Brucho a  časť jej hrude chýbali. Boli preč, niekto ich skrátka odrezal a rovnako tak vypitval aj vnútornosti. Jej ňadrá chýbali, boli odseknuté a kusy jej tela sa povaľovali na stole vedľa postele. Dokonca to vyzeralo tak, že niektoré z nich naaranžoval aj na posteľ okolo jej tela.

Biele posteľné obliečky boli teraz nasýtené jasnou červenou. Na podlahe pod ňou sa rozrastala kaluž krvi taká obrovská, až by bolo možné sa v nej okúpať.

Na jazyku som pocítila kyselinu. V nose ma šteklil prenikavý zápach krvi a natiahlo ma na zvracanie, no bola som schopná potlačiť to. Život vo Whitechapel vás pripraví na hocičo. Pred dvoma rokmi by som istotne zvracala a možno i odpadla, no teraz môj stiahnutý vyhladovaný žalúdok nemal čo vyvrátiť. Nebol čas na odpadnutie a hranie sa na jemnú citlivú dámu, ktorou som nebola. O slovo sa prihlásil pud sebazáchovy. Adrenalín mi rozbubnoval srdce, krv mi hučala v ušiach. Teraz nebol čas na paniku. Jack Rozparovač mohol byť stále niekde nablízku a mohol ma zahliadnuť.

Vtedy sa v rohu izby pohol tieň, ktorý som si dovtedy nevšímala, pretože som bola príliš zaujatá tým hrozným výjavom na posteli.

Vykríkla som a cúvla, no vzápätí moje nohy stvrdli. Nechápala som tomu. V rohu izby mĺkvo stál James. Hoci som mu len pred niekoľkými minútami ušla a nikde som ho viac nevidela. Ako mohol byť na dvoch miestach naraz?

„Čo tu robíš, Rose?" opýtal sa.

„Ja tu prespávam," odvetila som. „Čo ty tu robíš?" cúvala som k dverám. „Videla som ťa predsa tam pri hostinci. Utiekla som a zrazu si tu. Ako si sa sem mohol dostať tak rýchlo?"

Znova som ustúpila a chrbtom vrazila do dverí. Nechala som ich otvorené, bolo len otázkou času, kedy niekto pôjde okolo a začuje nás. Možno nás bude ignorovať ako to tu ľudia bežne robia, no aj tak som dúfala, že nastane zázrak a niekto si všimne, že tu dnes v noci čosi nie je v poriadku.

Potrebovala som vybehnúť von a zmiznúť. Ideálne do najbližšej nocľahárne, kde bude veľa ľudí a nebude mi môcť ublížiť. Potom odtiaľto zmiznem a nikdy viac ma už v štvrti Whitechapel neuvidí.

Zvrtla som sa a utekala som preč. James bol Jack Rozparovač. Bolo to presne tak, ako som si myslela. Takže sa predsa objavoval vo Whitechapel len preto, aby robil nejaké špinavosti. Taký uhladený džentlmen tu predsa nemal čo iné robiť.

Po lícach mi stekali slzy. Mal to byť môj záchranca. Človek, ktorý ma mal vyslobodiť z tohto mizerného života.

Vtedy som zastala.

Netuším, ako to urobil, no znova stál predo mnou. V jednom okamihu bol pri Mary Jane, v druhom zrazu predo mnou, desiatky metrov od jej izby. A vôbec nebol zadýchaný, akoby ani nebežal. Akoby sa tu iba zjavil. Z ničoho nič.

Možno ma skutočne vyslobodí. Keď ma podreže presne tak ako Mary Jane, bude môjmu mizernému životu skutočne koniec. Potom sa s mojim telom vyhrá do sýtosti a noviny budú môcť napísať, že sa stala ďalšia Dvojitá udalosť. Možno ma nakreslia na titulku The Illustrated Police News.

„Môžeš ma zabiť," povedala som len.

Skočil bližšie a krvavý svet potemnel.