Keď som sa ráno prebrala v nocľahárni a zišla som do kuchyne, kde sa krčilo na lavici asi tucet žien, privítala ma ponurá atmosféra a strach. Bol iba začiatok dňa, ale negatívne správy sa šírili rýchlo.

„Čo sa stalo?" pýtala sa práve jedna zo žien, keď som vošla dovnútra.

Niekto vytiahol zo studne za krčah vody. Podišla som k nemu a naliala si do obitého hrnčeka bez uška, ktorý bol postavený na kredenci.

„Našli ďalšie dve ženy," odvetila jedna.

„Elizabeth Strideová a Catherine Eddowesová."

„Dlhá Liz?" ozvala sa jedna zo žien.

Obrátila som sa a uvidela, ako si schovala tvár do dlaní.

„Poznala si ju?" pýtali sa ostatné.

„Áno. Trocha tichá, občas upratovala nocľaháreň na Flower and Dean Street."

„Chuderka. Tiež ju tak zmrzačil ako tie ostatné?"

„Nie. Polícia špekuluje, že ho niečo vyrušilo a pravdepodobne ušiel. O trištvrte hodinu neskôr našli druhú. Kat."

„A to nikto nič nevidel?" opýtala som sa.

Kuchyňou sa rozľahlo ticho. Umreli už štyri ženy! A podľa bulváru, ktorého útržky sa ku mne doniesli v podobe rozhovor na ulici a v nocľahárni, aj za ostatné vraždy mohol ten istý muž. Dávno pred tým, ako našli Mary Ann.

„Dakto povedal, že ju videli s nejakých chlapom na Berner Street. Ale každý tvrdil opak: niektorí povedali, že jej spoločník bol biely, ostatní, že tmavý. Niektorí ju vraj videli s nejakým trhanom, iní s nejakým dobre oblečeným."

„Dobre oblečeného muža som teda vo Whitechapel ešte nestretla," povedala jedna zo žien.

Ostatné sa rozrehotali.

Mne jedinej nebolo do smiechu. Jedného dobre oblečeného džentlmena som vo Whitechapel videla – môjho Jamesa. Keď som ho stretla naposledy, tiež našli jednu zo žien mŕtvu. A včera večer sa objavil znova.

V krku mi vyschlo. Môj vnútorný inštinkt mi našepkával, že to nemohla byť náhoda. Moje naivné dievčenské sny, ktoré som počas predošlej noci tak pestovala, zvädli. Vo vrecku mi ešte stále hrkalo niekoľko pencí, ktoré mi rozmenili po tom, čo som zaplatila za nocľah.

„Musím ísť," povedala som.

„Rose, kam ideš?"

„Kde by šla? Zarobiť si. Nechaj ju, nech sa vráti ešte pred zotmením. Radšej by sme sa mali stiahnuť."

Vybehla som z nocľahárne von na ulicu. Vôkol postávali kameloti s novými výtlačkami novín. Vraždy Strideovej a Eddowesovej sa nakoniec stali známymi ako „Dvojitá udalosť".

Ak som na začiatku mala pocit, že v uliciach Londýna vládlo napätie, teraz bolo takmer hmatateľné. Niektoré podniky mali pozatvárané okenice aj počas dňa, z ulíc zmizli ženy.

Nemohla som tu viac zostať. Pozbierala som kúsky svojej odvahy a zamierila na Dorset Street, ulicu, ktorej som sa vždy chcela vyhnúť. Na Millerovom nádvorí číslo 13 bola maličká izba s oknom.

Prešla som k oknu a začala klopkať na sklo.

„Mary Jane! To som ja Rose."

Bola v izbe s nejakým mužom. Vstala z postele a natiahla na seba košeľu. Otvorila okno. Myslela som si, že ma rada vidí, ale ona ma počastovala nahnevaným pohľadom.

„Rose, čo tu robíš?"

„Musíme odtiaľto odísť, Mary Jane. Všetky tie úbohé ženy..."

„Mám vlastnú izbu, takže sa mi nemôže nič stať. Povedala som ti, aby si si našla aj ty nejaký podnájom."

„Nemám naň peniaze. Ledva cez deň zarobím na nocľaháreň."

„Ak nemáš izbu, môžem ťa prichýliť u seba. Joseph sa vracia neskoro v noci, ale zmestíme sa."

„Chcem odtiaľto odísť. Musím."

„A kam by si šla, Rose? Lacnejšie miesto už neexistuje," povedala mi.

Mala pravdu. Kam by som sa podela?

„Rozmysli si to a ak chceš, môžeš spávať u mňa."

„Prídem," povedala som jej.

Utekala som preč. V hlave som spriadala dokonalý plán. Niekoľko nocí pobudnem u Mary Jane, aby som ušetrila zopár pencí a potom odídem do inej časti Londýna. Nezáležalo na tom, že budem musieť hladovať, alebo sa stále predávať. Chcela som byť na bezpečnejšom mieste.

Aj keby to malo znamenať, že Jamesa už nikdy v živote neuvidím.