V Londýne sa zvečerievalo. Po štvrti Whitechapel blúdil osamelý džentlmen v slušnom obleku. Kým predtým táto štvrť žila a bol v nej neustále živý ruch a krik, tentoraz mesto pôsobilo akosi skrúšene. Iba kameloti stojaci na rohu ulice mali odvahu vykrikovať.

„Kúpte si The Star, nové vydanie! Nové správy o vražde Annie Chapmanovej! Za vraždy z Whitechapel je zodpovedný vrah známy pod menom Kožená zástera!"

William zavrtel hlavou a kráčal ďalej. Johna Richardsona, ktorého prezývali aj Kožená zástera, zajali ako jedného z podozrivých, no vyšetrovateľ Moore ho napokon prepustil. Ľudia si však aj napriek tomu mysleli svoje a slovné spojenie Kožená zástera sa ozývalo z každého rohu.

William pridal do kroku. Len dnes popoludní sa pohádal so svojim bratom Georgom a teraz frustrovane namiesto doučovania jedného zo študentov bezcieľne blúdil špinavou štvrťou.

„Hovorím ti, William, nie je to žiadny padlý!" rozkrikoval sa George dnes v salóne. V rukách mával výtlačkami novín, ktoré hltal teraz každý deň namiesto raňajok. „Už si niekedy videl, aby upír napísal list a poslal ho do Scotland Yardu? Nemal by ho poslať lovcom upírov?"

William sledoval svojho brata so zovretými perami i päsťami. Ako by im mohol nejaký upír poslať list, keď svoju identitu v strachu o svoj život ukrývali? Tentoraz mu ani len nezišlo na um spomínať lady Catherine. Pre Georga to bola zakázaná téma. Ukázalo sa, že jeho žena je teraz v požehnanom stave a preto bolo jasné, že honby na upírov budú musieť počkať.

„Musíme niečo urobiť, inak tie vraždy nikdy neprestanú," oponoval bratovi.

„Neprestanú, no už to viac nie je záležitosť nášho klanu, nemyslíš?" presviedčal ho George. „Za tie vraždy môže nejaký šialenec a nie upír."

„To nemôžeme tvrdiť, dokiaľ..."

„Dokiaľ čo?" opýtal sa ho George s posmechom. „Dokiaľ ho neprichytíme pri čine? A ako to chceš asi dosiahnuť, drahý Will? Budeš sa túlať nočnými ulicami Londýna, až kým náhodne nenatrafíš na vraha? Tak to ti teda držím palce!"

William sa otočil.

„Kam ideš?"

„Do Whitechapel!"

„A čo sa tým zmení? Nič!"

„Možno. Je to však stále lepšie, než vôbec nič nerobiť!"

„Mysli na to, že môžeš ohroziť nás všetkých, William!"

William viac svojho brata nepočúval. Namiesto toho vyšiel z domu a zabuchol za sídlom Turnerovcov dvere...

No nech sa túlal dnes večer ulicami Londýna akokoľvek dlho, jeho brat George mal pravdu. Čo zmení tým, že sa bude potulovať naprieč jednotlivými ulicami?

William zastal pri pasáži zvanej Halfmoon a nazrel dovnútra. Ukrývala sa v nej nejaká postava. Prižmúril viečka a pohľadom pozorne prešiel po čiernom plášti. Musela to byť žena. Driek bol priúzky, boky širšie než plecia, hoci stále dievčensky útle. Podľa okázalého lemu sukne trčiacej spod plášťa vedel, že to je prostitútka. Vzdychol a kráčal ďalej dole ulicou.

Šialenec, ktorý zabil už dve ženy bol načisto nepríčetný. Napísal dokonca list pre políciu, kde sa z nich vysmieval. Nečudoval by sa, keby ho teraz uvidel kráčať po ulici celého zakrvaveného s nožom v ruke. Tak si ho predstavoval podľa arogancie, ktorá sršala z listu. Keď mu ho vyšetrovateľ Moore dal prečítať, zjavne očakával, že mu William dá niekoľko užitočných tipov, ako vraha dolapiť.

Pravda však bola taká, že tápal nielen Scotland Yard, ale i klan lovcov upírov. George bol navyše teraz aj presvedčený o tom, že za tie vraždy môže obyčajný človek. S takými sa lovci upírov odmietali zapodievať.

William si nadvihol okuliare na nose a potom si prstami v rukavici pretrel oči. Zdvihol hlavu k oblohe. Whitechapel pohltila temnota. Hrdosť mu nedovoľovala vrátiť sa domov, ináč mu jeho zlyhanie bude George vyhadzovať na oči do konca života. Ako však nájsť vraha, keď nemá žiadnu stopu? Podľa miest, kde našli telá, to vyzeralo tak, že vrah si vyberá svoje obete náhodne. Skrátka sa postaral o prvú kurtizánu, ktorá mu prišla do rany. Možno by sa mal potulovať v ich blízkosti?

Rozhliadol sa navôkol, no nikde žiadnu nevidel. Ulice sa vyprázdnili, vonku prespávali už iba najchudobnejší z chudobných, poväčšine muži. Zdalo sa, že ženy sa kvôli Jackovi Rozparovačovi usilovali prespávať v nocľahárňach a prenajatých izbách.

Spomenul si na jednu zo žien, ktorú dnes krátko zahliadol v pasáži Halfmoon. Vybral sa opäť tým smerom, pripadajúc si ako topiaci, čo sa chytá každej slamky.

„Si blázon, William," pokrútil hlavou, nadávajúc sám sebe. „George sa bude na tebe ohromne zabávať, keď sa dnes v noci vrátiš so stiahnutým chvostom."

Nemalo to význam, ulica vedľa pasáže bola úplne vyľudnená. Iba sa pozrie, či tam tá mladá žena ešte je a ak náhodou nie, tak jej podaruje niekoľko pencí, aby mohla noc prečkať niekde so strechou nad hlavou. Bude to bezpečnejšie, než vonku.

Sotva si to pomyslel, zazrel z pasáže vyletieť tieň. Najprv si myslel, že to je nejaké zviera, no potom si uvedomil, že tá bytosť bola až príliš vysoká. A príliš rýchla. Akoby to bol... upír.

William pocítil, ako mu srdce vyskočilo až kamsi do hrdla. Jedným skokom prebehol k pasáži a nazrel dovnútra. Dievča bolo preč, no na zemi neležalo ani žiadne telo. Pozrel sa smerom, ktorým videl utekať tú vec a rozbehol sa za ňou.

Kľučkoval naprieč špinavými uličkami, odhadujúc, ktorým smerom sa tá bytosť asi vybrala. Teraz už nebolo viac pochýb o tom, že to bol upír. Tak rýchlo nedokázal utekať žiaden človek, ani zviera. So svojimi ľudskými schopnosťami však upíra nikdy nedobehne.

Vtedy začul ženský vreskot. Krv mu tuhla v žilách, srdce mu splašene búšilo. Vedel, že riskuje, no chcel tú ženu zachrániť aj za cenu vlastného života. Bežal ďalej za tým krikom a vyšiel spoza rohu práve včas, aby uvidel hrôzostrašnú scénu.

Na zemi ležala mŕtva žena, celá od krvi. No pri nej stáli... dva tiene! William sa okamžite ukryl naspäť za roh a vyzrel von. Jeden z upírov bol celý od krvi. Bol v dotrhaných a špinavých šatách, vlasy mu odstávali na všetky strany. Oči mu svietili odpornou červenou farbou. Ten druhý upír pôsobil omnoho upravenejším dojmom. Bol v čistých šatách, vlasy mal učesané, na hlave mu stále sedel klobúk, ktorý odolával aj jeho prudkým pohybom. Vyzeralo to tak, že tí dvaja upíri medzi sebou zápasili. Ten špinavý vyskočil na strechu a druhý ho nasledoval. William sa ich snažil sledovať, no poľahky mu zmizli z dohľadu.

Keď si uvedomil, že vzduch je taký čistý, ako len vo Whitechapel môže byť, vyšiel zo svojej skrýše a podišiel k žene ležiacej na zemi. Nemalo význam prikladať jej prsty na krk, aby sa presvedčil o tom, či jej srdce stále bije. Také zranenia by neprežil nikto. Naplo ho, keď uvidel, v akom stave sa nachádzalo jej telo. Ten psychopat jej rozrezal brucho a zrejme sa chcel viac pohrať s jej vnútornosťami, nebyť toho, že ho vyrušil druhý upír.

Jeho teória sa potvrdila. Tie ženy vraždil padlý upír, ktorý konal ako šialenec. Zdalo sa, že ten druhý sa ho snažil dolapiť. Vedel, že Edmund Coldborne nemá po svojom boku viac žiadneho upíra minimálne do doby, kým sa nepreberie. Muž, ktorého videl, musel teda patriť lady Catherine. Snažila sa vytvoriť ďalšieho upíra a zlyhala? Chcela preto po sebe zamiesť stopy, aby na seba viac neupriamovala pozornosť?

Jediným spôsobom, ako sa dozvedieť, čo sa deje v sídle lady Catherine Coldbornovej, bolo infiltrovať sa dovnútra. Mohol by to urobiť ako tútor. Problémom však bolo, že lady Catherine nemala žiadne dieťa, ktoré by potrebovalo súkromné doučovanie.