William Turner stlačil kľučku, otvoril ťažké drevené dvere a vstúpil rovno dovnútra. Budova nového Scotland Yardu bola neuveriteľne hlučná. Všade sa motalo nielen množstvo členov polície, ale i obyvatelia Londýna. Kráčal rovno k drevenému pultu, no zdalo sa, že niekto na neho už čakal. Len čo totiž urobil niekoľko krokov, začul vzduchom letieť svoje meno.

„Lord Turner!"

Obrátil sa. Ponáhľal sa k nemu mladý policajt v novej uniforme. „Idete za inšpektorom Moorom?"

William prikývol.

„Už na vás čaká. Tadiaľto, prosím!"

Prešli popri oddelení so Stratami a nálezmi a pokračovali ďalej po chodbe. Z vedľajšej miestnosti sa ozývalo množstvo hlasov a krik.

„Zdá sa, že dnes tu máte rušno," skonštatoval William.

Mladík si vzdychol: „Ani nehovorte. Ľudia sa tu neustále motajú celý deň a teraz navyše ešte vypočúvame svedkov v prípade Jacka Rozparovača. Niektorí neprišli svedčiť, iba nám vynadať. Ach, naozaj som dúfal, že keď sa konečne dostanem do Scotland Yardu, pracovať tu bude česť a nie hanba."

Náhle si uvedomil, čo práve povedal a zastal tak prudko, až do neho William takmer narazil. Obrátil sa k nemu.

„Ospravedlňte moje slová, lord Turner... Nemyslel som to vážne, nechal som sa uniesť, len som si myslel..."

„Kde je pán Moore?" prerušil ho William skôr, než si mladý policajt stihol vykopať ďalší hrob.

„Och, správne. Pán Moore. Tadiaľto. Druhé dvere."

Zaklopal na dvere a potom nazrel dovnútra: „Prišiel pán Turner. Áno, pane. Rozumiem." Otvoril dvere dokorán a potom popri sebe pustil Williama dnu. Sotva sa ocitol v kancelárii, dvere sa za nimi zabuchli.

Súkromná pracovňa inšpektora Moora bola zariadená stroho, iba tými najnevyhnutejšími kusmi nábytku. Veľký stôl, stolička a jedna polica na odkladanie spisov, či iných dokumentov. Inšpektor však nesedel na svojom mieste. Namiesto toho stál s prekríženými rukami pri okne. Po jeho boku stál pán Lusk, člen vyšetrovacieho výboru zriadeného za účelom dolapenia Jacka Rozparovača. Obaja vyzerali, akoby sa práve vrátili z pohrebu, no William sa im nečudoval.

Po Krvavej sobote, ktorá sa odohrala iba vlani, to vyzeralo tak, že reputácia Scotland Yardu sa už nikdy nezlepší. Hoci sa presťahovali inde a nazvali sa Nový Scotland Yard, William si nebol istý, či ľudia dokážu tak rýchlo zabudnúť. Fakt, že noví vyšetrovatelia mali problém dolapiť šialeného vraha, im teraz vôbec neprospieval.

„Páni," oslovil ich William a podišiel bližšie.

Vtedy si všimol, že na stole inšpektora Moora sedeli dva hárky papiera. Odolal nutkaniu nazrieť, čo je na nich napísané, a namiesto toho podišiel k mužom, aby si mohli potriasť rukou.

„Potrebujeme pomoc, lord William," prehovoril Moore priamo.

William prekvapene zažmurkal. Áno, občas im pomáhal s vyšetrovaním, ale doteraz ich spolupráca vyzerala skôr tak, že mu Scotland Yard robil láskavosť tým, že ho pustil k svojim prípadom, aby mu tak pomohol na jeho ceste stať sa vyšetrovateľom. Ešte nikdy ho nežiadali o pomoc takto otvorene.

Prešiel pohľadom k pánovi Luskovi.

„Sme v slepej uličke," potvrdil Lusk. „Nielen, že sme toho šialenca stále nechytili, on sa nám dokonca ešte aj vysmieva."

„Vysmieva?" opýtal sa William opatrne.

Lusk vrazil päsťou do steny, tvár mu sčervenela od zlosti: „Posiela nám odkazy!"

William sa obrátil k stolu. Nakoľko ho nikto nezastavil, podišiel bližšie a potom sa nahol tvárou nad dve pohľadnice ležiace na stole. Písmená boli červené, zdalo sa, že boli napísané krvou. William po stretnutí s upírmi vedel, ako asi sa krv správa a preto vytušil, že sa v skutočnosti jednalo iba o červený atrament. Avšak ak mu napodobenina krvavého písma nenahnala dostatočný strach, či odpor, postaral sa o to obsah oboch listov.

William zaťal päste, aby si muži zákona nevšimli, že sa mu trasú ruky. Teraz už vedel, že skutočným vinníkom je naozaj padlý upír, no to nemenilo nič na fakte, že ani jednu z nich nezachránil. Keby bol rýchlejší, keby sa častejšie túlal ulicami Whitechapel...

„Čo svedkovia?" opýtal sa.

Obaja muži si ťažko povzdychli.

„Vypočuli sme už stovku svedkov," prehovoril Moore ako prvý. „Jeden povedal, že ju videli s nejakých chlapom na Berner Street. Ďalší zase opak. Niektorí povedali, že jej spoločník bol biely, ostatní, že čierny. Niektorí ju vraj videli s nejakým trhanom, iní s nejakým dobre oblečeným."

William premýšľal. Po Whitechapel sa občas potulovalo niekoľko mužov z lepšej vrstvy, ktorí potrebovali ukojiť svoje isté chúťky. No po nociach tam videl iba jedného chlapa – vyzeral ako aristokrat a mal nadľudskú rýchlosť. A snažil sa dolapiť padlého upíra, ktorý vraždil tie ženy.

„Vypočúvanie svedkov nikam nevedie," pokračoval Lusk. „Máme niekoľkých podozrivých, no žiadny dôkaz."

William sa k nim obrátil: „Čo keby sme ich postupne na nejakú dobu uväznili, aby sme sa presvedčili, či začnú vraždiť, keď ich pustíme?"

„To je šialené, William!" ozval sa Moore. „Ak majú aspoň trocha rozumu, pochopia, čo sa snažíme dokázať! Musíme ich chytiť pri čine! Neostáva nám nič iné, iba hliadkovať po nociach. Vyzerá, že ten šialenec ide iba po prostitútkach."

Pretože je smädný a iba kurtizány sa o takom čase túlajú po vonku, pomyslel si William.

„Aj keby sme sem dotiahli každého jedného inšpektora z celej Británie, nikdy neustriehneme to množstvo žien, ktoré sa motajú uprostred noci po vonku!" krútil hlavou Lusk.

„Možno sa nám to nepodarí," oponoval mu William. „Ale spoločnosť bude aspoň vidieť, že sa snažíme."

Lusk podišiel k Williamovi a potľapkal ho po pleci: „Iba snaha nestačí, William. Ste príliš mladý na to, aby ste tomu rozumeli."

S týmito slovami vyšiel z Moorovej kancelárie a zatvoril za sebou dvere. William sa otočil k inšpektorovi.

„Môže za to upír?" opýtal sa ho inšpektor Moore priamo.

„Áno," prikývol William. „Stále si nie sme istí, ku ktorému klanu patrí, ale je jasné, že bol stvorený iba nedávno a vymkol sa spod kontroly."

„Vedel som to," povedal Moore. „Vedel som, že neexistuje, aby bola ľudská bytosť schopná čohosi takého! Ako ho chytíme?"

„Ide po ňom jeden z vlastných," povedal William a potom sa oprel o inšpektorov stôl. „Vyzerá to tak, že si sú vedomí jeho skutkov a snažia sa ho čo najrýchlejšie dolapiť."

„Ale to je skvelé," odvetil Moore. „Urobia špinavú prácu za nás."

William sa zamračil. Presne toto isté mu povedal i George. Načo sa púšťať na nebezpečné nočné výpravy, keď sa o všetko postarajú samí upíri? Iste, bola to ich politika, no ak nedokážu zastaviť ani jediného upíra, ktorý zbesnel, nezlyhali ako lovci upírov?

„Zabil už troch ľudí," povedal William. „Čo ak dostane ďalšieho, kým ho chytia?"

Moore sa na neho pozrel: „Ačo na tom záleží? Koniec koncov, bude to iba ďalšia špinavá prostitútka."