Prišiel čas posledných skúšok. Musela som odložiť knihy o krížencoch, známych čarodejníkov, ktorí sa zaplietli s vlkmi. Keby som poznala aspoň otcove meno. Alebo matkine. Túžila som poznať, kto boli, hoci už nežijú. Avšak teraz tieto myšlienky museli ísť bokom. Drvila som sa poučky, dátumy, zákony, všetko, čo bolo treba. Boj som trénovala ešte tvrdšie, mimo krúžku, len s Dexterousom. Smial sa mi, že som priam posadnutá a čoskoro moje telo bude tak pokryté svalovinou, že odradím každého samca, aby sa ku mne priblížil, pretože sa ma zľakne, čo spravím, ak ma nahnevá. Dexterousa obdivujem. Prežil toho veľa. Bojoval v bitkách, bil sa za spravodlivosť, lovil. K učiteľstvu sa dostal pred pár rokmi, kedy sa situácia v Moanne upokojila, aby odovzdal mladým svoje skúsenosti.

Myslím, že socializovať sa, sa mi za ten rok podarilo. Našla som toho na Hilabetey veľa a neľutujem, že som šla napriek zanechanému varovaniu od otca. Premena bola pre mňa prirodzená, skutočne to bolo ako dýchanie. Zvykla som si na vlčie telo. Našla som svoju svorku a skvelých priateľov. Naučila som sa bojovať a mohla som bez strachu objavovať les. Je to úžasné. Dokonca som sa dokázala nejako usalašiť na sene a ovčom rúne, hoci chvíľu to trvalo a keďže som si nevedela zvyknúť a Zackovi liezlo na nervy moje prehadzovanie sa, často ma prichýlil k sebe.

Posledná hodina dnešný deň. Posledná skúška. Už len útok a obrana. Na tento deň som sa tešila. Ukážem Tessalii, že je zo mňa právoplatná vlčica, nech mám v sebe hocijakú krv a nech pohádzam odkiaľkoľvek. Angela moje rozhodnutie nadšene podporovala spolu so Zackom a Dominicom. Naopak Aaronovi, Kylovi a Gabrielle sa to veľmi nepáčilo. Kyle sa mi dokonca pokúšal prehovoriť do duše, ale nezabralo to. Bola som pevne odhodlaná vyzvať na skúške tú prekliatu potvoru a raz a navždy jej zotrieť ten hnusný úškľabok, ktorý mi zakaždým venuje. Chcem sa jej pomstiť za každé jedno pomenovanie, ktorým ma počastovala. 

Vošli sme do tréningovej haly. Zopár študentov tu už bolo. Vyberali si zbrane, opakovali kroky a výpady. Dexterous nám vysvetlil, ako prebieha skúška. Okrem neho nás budú hodnotiť aj Diadora a Marscal. Zamierila som k zbraniam a vzala do rúk dve dýky. Váhavo som pozrela na meče, no zavrhla som ich. Niekto sa postavil po mojom boku a načiahol sa za mečom. Kútikom oka som zazrela, ako si Zack meč zastrčil za opasok a zo stola ešte vzal lovecký nôž. 

„Dúfam, že tú mrchu porazíš! Ak nie ty, potom to urobím ja. Neznášam tých arogantných snobov. Som viac ako vďačný, že som vyrastal vo Wambe," zavrčal potichu.

„Musíš byť vďačný, inak by si ma nepoznal," uškrnula som sa. Rozosmial sa a objal ma okolo pliec. Vrátili sme sa k priateľom.

„Ľudia, vraj sa na skúšku príde pozrieť Argent!" vzrušene nám zašepkala Gabriella. Neviem, ako to robila, ale vždy o všetkom vedela, všetko počula, všetko videla. A takmer nikdy sa nemýlila. Vymenila som si so Zackom spýtavé pohľady, keď do miestnosti vkročili tri alfy pre každú veľkú svorku. Diadora skríkla, aby sme sa rozdelili do troch tried podľa našej alfy. Dominic a Gabriella zamierili k Marscalovi. Aaron sám k Diadore. Bolo mi dvojčat ľúto, pretože Tessalia s Clytie boli v ich skupine. Žiaľ, aj Scott. Diadora predstúpila.

„Dnes skladáte po prvýkrát veľmi dôležitú skúšku z útoku a obrany. Vaša skúška bude o to výnimočnejšia, že sa na vás osobne príde pozrieť profesor a riaditeľ, najvýznamnejší člen Rádu pán Argent. Je to preto, aby zhodnotil bojové zručnosti na škole, či sú dostatočné na vašu obranu, keďže elfskí rebeli začali narúšať prímerie. Kráľ elfov nás uistil, že protesty utlmí v zárodku, no nie sme si istí, ako ďaleko sa rebeli dostali a môžu sa nachádzať aj na vlčom území. Nemôžeme vás do života v Moanne vyslať nepripravených," vyhlásila.

„Teraz ale k samotnej skúške. Ako vás na hodine oboznámil váš profesor Dexterous, skúška má formu duelu. Prvé budú akceptované výzvy. Vyzývateľ dostane extra body navyše, rovnako tak, ak vyzvaný príjme súboj. Ak sa nenájdu vyzývatelia, dvojice vyberieme my. Hodnotí sa zručnosť používania vybranej zbrane, útoky aj obrany a celkový dojem. Víťaz nedostane body navyše! Vyberte si zbrane a pripravte sa!"

„O čom to hovorí? Akí elfskí rebeli?" zasyčala Angela. Kyle sa poobzeral a sklonil a k nám.

„Otec mi o tom písal. Vraj sa na elfskom území našli kríženci. Rebeli pomáhajú krížencom. Avšak vie to len veľmi málo bytostí. Elfovia nechcú vyvolať rozruch po celej Moanne, pretože by ich ostatné bytosti vinili, že ich vypustili na magické územie. Preto predmet rebelov prekrúcajú na pokus o občiansku vojnu," zašepkal nám takmer nečujne. Vyvalila som oči.

„Argent sa obáva, že preniknú aj na Hilabeteu. Preto chce, aby sme sa vedeli brániť." Preglgla som. Neodvážila som sa pozrieť na Zacka. Kyle s Angelou si šli vybrať zbrane.

„Elfské územie je ďaleko, nemáš sa čoho báť," zašepkal mi, keď ma objal okolo pliec, snažiac sa ma upokojiť. Dnu vkročil Argent práve v momente, keď si všetci našli zbrane. Všetci sme úctivo sklonili hlavy. Srdečne sa usmial, kývol nám naspäť a usadil sa k profesorom za stôl.

„Nájde sa vyzývateľ pre prvý súboj?" zvolal Dexterous. Nikto mu však neodpovedal. Vyzývatelia by sa istotne boli našli, no nikto nechcel ísť prvý. Ani ja som nemala odvahu práve teraz vyzvať Tessaliu.

„Ja!" ozval sa zrazu chlapčenský hlas vedľa mňa. Takmer som dostala infarkt, keď som si všimla, ako Zack s hrdo zdvihnutou hlavou a divokým úškrnom kráča do stredu bojového poľa. Dexterous uznanlivo prikývol. Potešilo ho, že prvým vyzývateľom je vlk z jeho svorky. Zack sa poobzeral okolo seba a vytiahol spoza opaska meč. Ukázal ním na jedného vlka a mne sa rozbúšilo srdce.

„Scott!"

„Prijímam!"

Zhrozene som pozerala dvoch vlčích samcov s mečmi v rukách. Krúžili okolo seba. Zack zaútočil ako prvý. Cingot kovu sa rozľahol po miestnosti. Odskočili od seba a opäť sa vrhli proti sebe. Zack sa zahnal po Scottovi, ktorý jeho útok vykryl a oplatil mu ho seknutím po pravom boku. Vyzývateľ uskočil. Sledovala som ich súboj so zmiešanými, nie príjemnými pocitmi. Meče rinčali, keď do seba narážali, z hrdiel duelantov sa ozývalo vrčanie a dychčanie.

„Cala, premysli si to ešte. Nemusíš provokovať Tessaliu. Len slepo nenávidíš a chceš ju zosmiešniť," opäť mi prehováral do duše Vlčí princ. Usmiala som sa a objala ho okolo pása.

„Ty to stále nechápeš," zamumlala som do cingotu mečov. 

„Nechcem ju zosmiešniť. Chcem jej ukázať, že som právoplatná vlčica a žiadny odpad, žiadne psíča z Wamby! A to je rozdiel," odpovedala som a pozrela na duelantov.

Môj najlepší priateľ vyceril na šľachtica zuby a opäť sa zahnal mečom. Scott jeho útok nestihol vykryť a po ostrí meča mu zostala krvavá stopa. Prekvapene si utrel tvár, no Zack opäť zaútočil a tentoraz si to odnieslo Scottove zápästie. Zack je bojovník. Scott sa zatackal. Zack využil jeho chvíľkové rozpoloženie a odzbrojil ho. Hrot meča mieril na súperove hrdlo. Scott zdvihol ruky na znak toho, že sa vzdáva. Nemal pri sebe dýku ani nôž, aby sa dostal zo slepej uličky, do ktorej ho Zack dostal.

„Výborne chalani!" pochválil ich Dexterous. Zack stiahol meč. Scott mu podal ruku. Zack ju prijal a potriasli si nimi.

Nechala som ešte dvoch vyzývateľov. Ani jeden z nich nebol Tessalia, ani zatiaľ nebola vyzvaná. Keď skončil súboj, nahlas som vydýchla. Pevnejšie som zovrela v rukách dýky. 

„Vyzývateľ?" zakričal Dexterous.

„Ja!" vykríkla som. Cítila som, že sa na mňa upriamili pohľady, rovnako ako na každého vyzývateľa. Profesori si zapísali body za výzvu. Vyšla som do stredu bojiska. Spolužiakov som prebehla pohľadom, no zastavila som sa na blondínke s iskrivými modrými očami. Posmešne sa uškrnula. Úškrn som jej vrátila.

„Tessalia!"

Sklonila hlavu a neveriacky sa zasmiala, no vystúpila. Vytiahla spoza opaska meč.

„Prijímam!"

Postavili sme sa oproti sebe, ja s dýkami v rukách, ona s mečom. Toto bude boj nablízko. Mám výhodu. Dýky sú menšie, seknem nimi rýchlejšie ako s mečom. Ruky so zbraňami som mala napnuté, zatiaľ čo Tessalia ich mala pokojne zvesené. Kývla mi bradou s posmešným úsmevom. Neverila, že ju porazím. Tá potvora ani neverila, že mám proti nej šancu! Rozbehla som sa a sekla dýkou. Uskočila, no konečne aspoň zdvihla meč. Sekla ním, jej útok som odvrátila prekrížením oboch dýk pred sebou. Vrčali sme. Tlačila proti mne. Ja som sa snažila odtlačiť jej meč z blízkosti môjho tela, ona ma zas chcela donútiť k zakolísaniu. Urobila som jej po vôli a povolila som. Sklonila som hlavu a vyhla som sa tvrdému seknutiu. Tým som dosiahla, že sa moja súperka zatackala, nie ja. Využila som jej potknutie a rukoväťou dýky jej vrazila do chrbtice. Spadla na zem, no skotúľala sa na chrbát. 

Skočila som po nej, stehnami som jej zovrela boky. Vycerila zuby. Sekla som dýkou, no ona môj útok zastavila mečom. Nečakala som to a zbraň mi vyletela z dlane. Využila moje sekundové rozpoloženie a zahnala sa po mojej ruke. Ďalší útok, ale tentoraz trafila líce. Rana zaštípala. Zalapala som po dychu a povolila zovretie. Vymotala sa odo mňa. Kľačala som na kolenách, ona už stála. Opäť sekla, tentoraz po ramene. Zavrčala som, keď mi mečom mierila na hrdlo. Po čele jej tiekol cícerok potu. Ja som sa len usmiala. Úprimne som sa na ňu usmiala. Zamračila sa. Svojou dýkou som odklonila jej meč a rozbehla sa po druhú zbraň. Sklonila som sa po ňu a zdvihla ju práve vo chvíli, aby som zastavila Tessaliin krutý útok. Postavila som sa a opäť tlačila proti nej. Vrčali sme. Jednu dýku som oslobodila od tlaku. Síce som sa zatackala, ale podarilo sa mi Tessaliu seknúť po líci. Zavrčala. Opäť sa zahnala mečom. Odskočila som, rýchlo sa zvrtla a schmatla ju zozadu za plecia jednou rukou aj s dýkou v ruke. Druhá dýka mierila špičkou na jej krk. Zmeravela s mečom v ruke. 

„Pekár sa vie oháňať nožmi," zasyčala som jej do ucha. Odfrkla si, no zdvihla ruky na znak toho, že sa vzdáva a ja som súboj vyhrala. Stiahla som zbrane a pustila blondínku zo svojho zovretia.

„Skvelé, dievčatá!" spokojne pokýval Dexterous hlavou. 

Venovala som mu úsmev. To jemu vďačím, že som Tessaliu porazila. To on ma naučil ten útok zozadu. Porazil ma takto niekoľkokrát. Nikdy som to nečakala. On ma naučil, nevzdať sa, aj keď mám pri krku meč. Pretože, ak som mám pri sebe zbraň alebo som dostatočne prefíkaná, meč môžem odkloniť. Naučil ma bojovať do posledného dychu. Kráčala som späť k Zackovi, Angele a Kylovi. Kútikom oka som zachytila Argentovo uznanlivé kývnutie hlavou a mierny úsmev. Usmiala som.

„Bola si fantastická, Cala!" objal ma Zack okolo pliec.

„Akosi jej meč odklonila, hoci ťa držala v šachu! Keby si nebola dostatočne rýchla, je po tebe, dievča!" usmievala sa Angela od ucha k uchu. 

„Vidíš?" otočila som sa na Kyla.

„Nechcela som ju zosmiešniť. Nie som ako ona. Chcela som jej len ukázať, že aj dcéra pekára, ktorá sa dozvedela o tom, že je vlčica, len pár dní pred tým, ako odišla do Moanne, je právoplatná vlčica."

„Jasné, prepáč," uznal princ. Usmial sa.

„Bola si fakt dobrá!"

Skúšky skončili. Prešla som všetkými, hoci sociológia bola trošku na hrane a to nehovorím o bylinkárstve. Ale zvládla som to. Upratovala som zbrane po poslednom stretnutí na krúžku. Ostatní robili to isté, niektorí ich ešte leštili. Dexterous kráčal skrz tréningovú miestnosť. Vydala som za ním. 

„Profesor Dexterous?" oslovila som ho. Zdvihol zrak a venoval mi úsmev. Jazva na tvári sa natiahla. Počkal, aby som ho dobehla.

„Chcela by som sa vám poďakovať. Naučili ste ma veľmi veľa a bez vás by som to nezvládla. Ďakujem."

„Máš talent, Cala, len potreboval postrčiť. V rodine máš nebezpečného bojovníka."

„O-otec je pekár, mama mu pomáha, takže pochybujem," mykla som plecom, no v duchu som si vzala jeho slová k srdcu. Možno bol otec alebo mama. Cez prázdniny vytiahnem z Michaela viac.

Dexterous nadvihol obočie.

„Možno nejaký predok a možno si v rodine prvá. Talenty sú nevyspytateľné," opäť sa usmial. Prikývla som, rozlúčila sa s ním a vyšla z tréningovej miestnosti.

Mala som sa stretnúť s Angelou, chcela čosi so mnou prebrať ďalej od ostatných uší. Vyšla som do teplého letného vzduchu. Angela ma čakala pri blízkom strome. Zamierila som k nej. Usmiala sa na mňa a spolu sme kráčali k lesu. Sadli sme si do trávy.

„Aký je tajný plán?" zašepkala som a hravo ju drgla do lakťa. Angela sa rozosmiala a štuchanec mi vrátila. 

„Vieš odkiaľ poznám Tessaliu?" začala trošku váhavo. Naklonila som hlavu nabok. Netušila som. Keď sme sa s Angelou prvýkrát rozprávali, povedala mi len, že sú staré známe. Hádala som, že sa stretli v Centre Pomoci alebo spolu chodili do škôlky.

„Ja a Tess, kedysi sme boli spolu. Bolo to, skutočne, nádherné. Tá jej svojská povaha, sexy telo... Málokoho nechá chladným," rozprávala Angela. Mne spadla sánka. Tessalia a Angela tvorili pár? Zlatá, dobrosrdečná Angela a arogantná mrcha Tessalia?!

„Myslela som," začala som váhavo. Angela sa smutne zasmiala.

„Tess to nerieši," odpovedala.

„No, rozišli sme sa. Našla som ju s jedným vlkom. Kričali sme po sebe. Nikdy som sa s nikým tak nepohádala. Vtedy sme si povedali veľa vecí. Myslela som, že sa mi na Hilabetey podarí jej prítomnosť ignorovať, ale nejde to. Zo začiatku som ju nenávidela. No, v poslednej dobe, keď ju vidím, spomeniem si na to, čo medzi nami bolo. Nejde na to len tak zabudnúť. Nenávidím sa za to, ale nejde to. A pred pár dňami som urobila šialenú vec." 

Vložila si hlavu do dlaní. Potom ju zdvihla, potiahla nosom a pozrela na večernú oblohu. Chytila som jej ruky do svojich a stisla ich.

„B-bola sama. Išla zvonku. Stretli sme sa na chodbe. Vymenili sme si pár arogantných viet. A potom... U sebeckého Lykaóna! Pobozkala som ju. A-ale, ona mi to opätovala!" pozrela na mňa Angela so slzami v očiach.

„Odtiahli sme sa od seba a... a utiekla som."

Vtiahla som si Angelu do objatia. Omotala okolo mňa ruky a pevne ma stisla. Hladkala som ju upokojujúco po chrbte a šepkala slová, ktoré Angela pravdepodobne aj ignorovala. Dopekla aj s tou mrchou Tessaliou! Angela sa odo mňa odtiahla a smutne sa usmiala.

„Chceš ju späť?" opýtala som sa jej.

„Neviem," mykla plecami. Chvíľu sme len tak sedeli a hľadeli na oblohu, ktorá sa menila na oranžovo-ružovú, ako zapadalo slnko. Angela sa postavila prvá a podala mi ruky. Vytiahla ma na nohy.

„Ďakujem ti, Cala," zašepkala.

„Však som nič neurobila," krátko som sa zasmiala.

„Vypočula si ma. Viem, že Tess nemáš rada, ale neodtrhla si mi hlavu, pre to, čo som urobila," odpovedala s miernym úsmevom. Prevrátila som očami. Nahla sa ku mne a zrazu svoje pery prilepila na tie moje. Vyvalila som oči. Angela sa jemne obtrela svojimi perami o tie moje. Pobozkala ma. Reagovala som automaticky a možno aj preto, aby som ju upokojila, pretože som jej bozk vrátila. Odtiahla sa odo mňa a zachichotala sa.

„Ďakujem, no nám dvom by to neklapalo."

Nahlas som sa rozosmiala. Čo mám na toto povedať?

Aloha! Hola!

Celá kapitola venovaná Tessalii. Priznajte sa, že ju máte radi?😂 Užite si so mnou ešte posledné pokojné kapitoly, potom to už rozbehne😘 Školský rok väčšine už začal. Idete do nového ústavu či starého? Tentoraz ste na novú kapitolu dlho nečakali, však? Otázne je, ako to bude počas zvyšku roka. Som momentálne vraj v najťažšom ročníku, takže žiadna sláva😕 Muchas gracias por todo❤                         *CleoDeFuego*