Na ďalší deň sme mali ako prváci voľno. Ubytovňou sa hmýrili ónyxové uniformy. Upratovalo sa ako o život, hľadali sa členovia do svoriek. Zmocňovalo sa ma vzrušenie. Zbalili sme si veci a vyšli na chodbu. Predierali sme sa davom dievčat až sme sa dostali na hlavnú chodbu. Všade panoval ruch. Tí, čo sa nestretli pri dievčenských izbách, stretávajú sa práve tu. Rovnako tak aj my.

„Hej! Tu sme!" skríkla Angela a nadskočila. Mávala ako o dušu. Vybrali sme sa k nim. Vedľa nej bol len Aaron.

„Kde sú-?"

„Ešte neprišli. Aspoň Aaron ich ešte nevidel," pokrčila Angela plecami.

Aaron sa usmial. Je neskutočne vysoký a ostatných prevyšuje aspoň o pol hlavy. Hnedé kučeravé vlasy mu lietali okolo tváre. Na hanblivej tvári svietili pehy. Aaron je najlepší priateľ Dominica. Tichý a divoký vlk. Skvelá dvojica. Hoci, niekedy nechápem, ako pri môže Aaron pri Dominicovi a Zackovi vydržať.

„Už idú!" oznámil nám. Obzrela som sa, no nevidela som ich, až kým sa Zack nezjavil priamo pri nás. Jednou rukou objímal Kyla okolo pliec. Dominic za nimi prskal od zúrivosti.

„Čo sa stalo?"

„Tessalia," odpovedal mi Dominic. Jej meno vypľul ako na nadávku. Pri zmienke o tej potvore sa mi zježili vlasy na zátylku. Nedá Kylovi pokoj. Stále sa ho snaží presvedčiť, že by sa mal pridať k nim. Najhoršie na tom je, že jej kamoš Jeremy zdieľal s Kylom izbu. Snažil sa v ňom vyvolať výčitky svedomia a darilo sa mu, no zmeniť jeho rozhodnutie sa už nepodarilo.

„Kamoš, ber to pozitívne," štuchol do neho Zack a usmial sa. Kyle k nemu zdvihol machovo zelené oči.

„Už s Jeremym nemusíš zdieľať jeden záchod a navyše máš vo svorke najlepšieho vlka. Mňa, samozrejme."

„Chcel si povedať, že ja som najlepší vlk," ohradil sa Dominic.

„Prečo by som to nemohol byť ja?" podpichol ich Aaron.

„Ale upokojíme sa!" okríkla som ich so sladkým úsmevom.

„A čo ženské pohlavie?"

„Cala má pravdu. Vlčice sú nebezpečnejšie," žmurkla Gabriella.

„Ach, ste také zlaté, že oceňujete, že najlepšia vlčica som ja. Milujem vás, dievčatá!" utrela si imaginárnu slzu dojatia Angela. S Gabriellou sme sa začali ohrádzať, že to sme nepovedali. Chalani sa rozosmiali.

„Ďakujem," usmial sa Kyle.

Ozvalo sa hlasné zapískanie. Všetci sme ako na povel stíchli. Pred nás vystúpili traja profesori, naše alfy.

„Teraz vás čaká zaradenie do vlčieho života. Vlci si sami nájdu svoje miesto. V Jaskyni je niekoľko otvorov, ktoré slúžia ako spálne. Na každom poschodí, hlbšie do jaskyne sú cesty do kúpeľní. Miesta na svoje veci tam máte dostatočné. Môžu si nájsť vlastné alebo vybojovať si lepšie, bližšie pri ohni. Budete sa stretávať so staršími študentami. Spory si riešite sami, v Jaskyni nezasahujeme," rozprávala profesorka.

„Tak, poďte sa začleniť!" kývol Dexterous.

Kráčali sme pomiešaní, nie podľa našich profesorov, ale podľa novej rodiny, našej svorky. Prešli sme kamenným vchodom, ktorý spája Hlavnú budovu s Jaskyňou. Bola obrovská. Boli tu všetci študenti. No, aj keď tu boli všetci mladí vlci a vlčice, stále bola Jaskyňa dosť veľká pre raz taký počet. Zízali na nás zo svojich miest, ktoré si vybojovali alebo našli pred nami. Vatra bola uprostred a tu na prízemí bolo najteplejšie. No, zároveň sa na nás cerilo veľa tesákov. Toto miesto bolo najstráženejšie a najnebezpečnejšie. Na poschodia viedli zväčša nie prudko stúpajúce kopce. Z každého poschodia na ďalšie viedli tri hladké cesty. Kamenné schody sa nachádzali úplne na pravom boku. Poschodia boli rozľahlé. Mohla som vidieť otvory v nich buď kostrbato okrúhle, hranaté, úzke aj široké. Všimla som si, že prvé poschodie a prízemie, hoci bolo rozľahlé, neobsadilo ho mnoho svoriek. Avšak tí, čo ho obývali, mali viac miesta a len tak k sebe hocikoho nepustia. Ich územie bolo najväčšie. Zväčša tu spávali tretiaci. Druhé poschodie a tie vyššie boli osídlené hustejšie. Profesori nám kývli a nechali nás napospas osudu. Stáli sme však ako prikovaní. Starší študenti usúdili, že im neplánujeme prebrať územie a začali sa venovať svojej práci. Prvé tri hodiny mali vďaka nám voľné.

Zack prižmúril oči a vypol hruď. Dominic urobil to isté. Vymenili si pohľady, ktoré neveštili nič dobré. Skôr, ako vykročili, Gabriella schmatla Dominica za rukáv ónyxovej uniformy a ja Zacka za rameno. 

„Ani na to nemysli!" zasyčala Gabriella po svojom dvojčati. Dominic sa uškrnul.

Aj ostatní vedeli, čo tí dvaja majú za lubom. Chcú si vybojovať postavenie. No, stačil mi letmý pohľad na nebezpečných tretiakov. V najlepšom prípade by naši dvaja priatelia vyviazli so škrabancami a raneným egom. Rozhodne sa s nimi nebudeme púšťať do boja, keď sme tu len dva mesiace a študenti v smaragdovozelených uniformách sú tu už tri roky! Niektorí nás očkom pozorovali v ľudskom tele, iní varovne vrčali vo tom vlčom. A rozhodne nestojím, aby tamten vlk zvalil na zem môjho najlepšieho priateľa. 

„Ak chceme dobrý flek, musíme bojovať!" zdvihol Zack bradu.

„Ale bojuj, keď treba, nie, keď ťa ženie hrdosť," dotkol sa Kyle Zackovho ramena. 

„Súhlasím s Kylom. Tie beštie sú ako vojaci. Aj ich spolužiaci sa od nich držia ďalej." zamrmlala Angela. 

Všetci sme sa stále ošívali, keď zrazu Tessalia sebavedomo vykročila. Scott, Jeremy, Clytie a Archer ju nasledovali trochu váhavo. Tmavohnedý vlk vyceril tesáky a blížil sa k nim, keď po ňom varovne zacvakala krémová vlčica a bielymi fľakmi cez oči. Vlk sa stiahol a nechápavo hľadel na vlčicu. V momente sa zmenila na dievča. Široko sa usmiala na Tessaliu. Ten úsmev bol ako úškrn kobry. Tessalia mala rovnaký. Došlo mi, že sú sestry. Pod ochrannými krídlami krémovej vlčice sa Tessalii a jej hlúpej svorke ušlo najlepšie miesto. 

„Mením názor, chalani!" precedila skrz zaťaté zuby Angela. Zastavila som ju. Hoci aj mne sa búrila krv v žilách, že tá mrcha získala najlepšie a najteplejšie miesto, ešte má ochranu najvyššieho kalibru na Hilabetey, no na druhej strane odmietam s ňou spať na jednom poschodí. Svoj názor som aj nahlas povedala.

„Poďme. Podľa mňa to bude naopak lepšie vyššie, kde je pokoj. Nemusíme byť všetkým na očiach, potkýnať sa o nich cestou do kúpeľne a tak. Navyše, upečieme sa vo vlčích kožuchoch tak blízko obrovského ohňa," prehovoril Kyle.

 „Zimu ľahšie zaženieš ako horko," súhlasil Aaron. Gabriella súhlasne prikyvovala. 

Angela, Dominic a Zack museli vtiahnuť chvosty a nasledovali nás. Nevypovedanou dohodou sme pustili Kyla dopredu. Stúpali sme po kopcoch. Vylúčili sme prvé poschodie a stúpali vyššie. V tichosti sme došli na štvrté. Nad nami boli ešte ďalšie dve, ale úplne na vrch sme nešli. Kyle na nás spýtavo pozrel. Zack sa pretlačil k nemu a odbočil doprava smerom k otvorom. Niektorí vystúpili ešte vyššie. Prešli sme na opačnú stranu, kde bolo niekoľko voľných otvorov, nenachádzal sa tu ani jediný vlk. Zack pozrel na Vlčieho princa a ten na nás. Zastali sme asi päť metrov od kamenného schodiska. Najbližšia kopcovitá cesta bola na opačnej strane niekoľko metrov a najbližší susedia o sedem vchodov ďalej. Bol tu pokoj, no oveľa chladnejšie ako na prízemí a prvom poschodí.

„Tu by to mohlo byť fajn," mykol Zack plecami a zvedavo nazrel do otvoru. Nasledovali sme ho. 

Brečtanový záves oddeľoval vonkajšiu chodbu od siene, v ktorej sme sa nachádzali. Bola dostatočne veľká, no čo ma prekvapilo, neboli tu žiadne postele. Na zemi bolo niekoľko ovčích rún, seno a mach po obvode miestnosti. Uprostred sa nachádzal veľký, no nízky stôl. Stoličky chýbali. Okrem stolu tu bola obrovská skriňa, ktorá prerušia obvod sena, rún a machu. Nachádzala sa pri veľkej pukline oproti nám, ktorá viedla hlbšie do jaskyne. Vsadím sa, že to je cesta do kúpeľov. Nič viac tu nebolo.

„To spíme len tak na sene?" vyvalila som oči.

„Ohromné," odfrkol si Dominic.

„Nečakal som, že to bude také," hľadal Aaron správne slová.

„Biedne?" doplnila ho Angela.

„Berme to pozitívne, máme stôl a skriňu," usmial sa Kyle.

„Idem pozrieť susedné. Možno tu bude lepšie," zvrtla sa Gabriella a už jej nebolo. Dominic jej bol za pätami.

„Všade je to rovnaké. Vravela mi to Kiara," uškrnul sa Zack. Jediný z nás bol z novej ubytovne nadšený. Mňa začínali napĺňať obavy. Toto nie je to, čo som čakala. 

Nasťahovali sme sa, stihli sa pohádať (samci nám vyčítali, že máme priveľa oblečenia, nechápali na čo nám sú tie kraviny, keď nosíme na vyučovanie uniformy. My sme tvrdili, že cez víkend a útok a obranu máme viac menej v oblečení slobodu.). Nastala noc. Vrátili sme sa z večere a najskôr som s dievčatami šla preskúmať kúpele. Bolo to niečo nádherné. Všade sa vznášala hmla, takže sme sa videli rozmazane. Vo vzduchu sa vznášala nevtieravá príjemná vôňa nejakej moannskej rastliny. Voda hádzala na skalnaté steny fialové obrazce a odlesky. Bolo tu príjemne teplo, za čo mohli horúce pramene. Bolo tu niekoľko jazier, takže každý mal právo na súkromie. Zo stropu viseli veľké kvaple, ktoré pridávali do kúpeľov mágiu. Do každého jazera tiekla voda, takže pokojne si prameň mohol využiť ako sprchu. Stretli sme niekoľko vlkov či vlčíc, no zväčša boli po kúpeli zahalení v uterákoch a v županoch či sa len ponáhľali do jedného z jazier. Tí, čo boli v jazerách, kryla hmla. Bolo to úžasné o kúpeli ani nehovorím. Moje svaly spievali od radosti, keď sa ponorili do vody.

Rozložila som ovčie rúno na seno a mach. Ľahla som si na provizórnu posteľ, no nebolo to ono. Hniezdila som sa nevediac sa usalašiť. Navyše mi bolo chladno. Angela s Gabriellou sa na tých svojich schúlili do klbka a v momente zaspali. Aaron si ľahol na brucho na seno, zababušil sa do rúna, ruky zahrabol do machu a sena a spokojne vydýchol. Dominic sa s tým nepáral. Jednoducho sa natiahol a viac neriešil. Kyle sa otočil tvárou k stene, rukou si podopieral hlavu. Zack sa premenil a ako vlk sa zložil na sene. Spokojne vydýchol. Upriamil na mňa svoje nočné oči. Posadila som sa a zase napravila rúno aj seno. Nasledovala som Zackov príklad, ale ani vo vlčom tele sa mi to nepáčilo. Zrazu provizórna posteľ nebola taká veľká, bola akurát. Ležala som na bruchu na kope sena, ňufák som mala položený na sene. Premenila som sa naspäť. 

„Poď sem," zašepkal do ticha hlas. Zdvihla som hlavu. Zafírové oči ma pobavene sledovali. Kývol mi rukou. Zoskočila som z pelechu. Sadla som si k chlapcovi. Objal ma okolo pása a pritiahol si ma bližšie k sebe. Pokrčila som nohy a oprela sa o jeho hruď. Čoskoro sa to ale zmenilo a zrazu som sa opierala o lesklú havraniu srsť.  Štuchol ma ňufákom a trhol uchom. Usmiala som sa, pobozkala ho na vlčiu tvár a schúlila sa k jeho boku. Stočil sa okolo mňa a zavrel oči. Cítila som, ako pokojne odfukuje. Usmiala som sa a pomaly som zaspala.

***

Dni sa striedali, prevrhli sa do týždňov, tie do mesiacov a tie napokon do období. Zvykla som si na svoj nový vlčí život. Škola bola ako iné. V niektorých predmetoch sa mi podarilo vyniknúť, v iných som trošku zaostávala. Niektoré veci boli nesmierne zaujímavé, bez iných by som sa bez obáv obišla. Jeden z mojich obľúbených predmetov bol práve útok a obrana. Dexterous sľúbil, že ma bude doučovať. Napokon z toho vzišiel krúžok aj pre ostatných. Nebolo nás veľa, no za to tam boli aj prváci, aj druháci a dokonca aj tretiaci. Vďaka týmto bonusovým hodinám som sa naučila lepšie bojovať s mečom, no viac sa mi páčil boj s dýkami. Držala som ich istejšie, oháňala som sa nimi obratnejšie ako s mečom. Z mojich priateľov na tento krúžok chodil len Aaron. Tomu sa najviac páčila kopija. Zbožňujem tento krúžok. Tu nikto nerieši, že som z Wamby a ešte na začiatku školského roka som sa nevedela premieňať, o Moanne som nevedela nič. Tu som nebezpečná. Divoká. Neskrotná. Ide len o to, čo dokážem, ako rýchlo sa učím a ako bojujem. S Tessaliou som viac nebojovala na hodinách, no na poslednú skúšku ju vyzvem sama. Nech vidí, že hoci som prevažne žila ako dcéra pekára, ktorá zbraň nikdy nebude potrebovať, rýchlo sa učím a som nebezpečná so zbraňami v rukách, hoci netrénujem tak dlho ako ona. 

Bola som na seba prísna v každom obore, nie len v boji so zbraňami. Vštepovala som si do hlavy hlavné zákony, ktoré má poznať každý jeden vlk. Študovala som mapu celej Moanne, hľadala som územia iných bytostí. Spoznávala som svoje vlčie telo. Učila sa o ich minulosti, o všetkých bitkách, o kráľoch a kráľovnách. V knižnici som si našla aj niekoľko kníh o krížencoch, no tie som vždy čítala iba v knižnici a sama. Nemôžem dovoliť, aby sa niekto dozvedel, že nie som štvrťokrvná, teda, že moji rodičia nie sú ľudia. Podľa mňa je smiešne celé to označovanie a nerozumela som mu. Kyle mi to ochotne vysvetlil na príkladoch. 

On sám je čistokrvný. Jeho línia je čistá už po desaťročia. Je aj princ, tak to dáva zmysel, hoci je kruté, že jeho predkovia hľadeli skôr na krv ako na city. Gabriella aj Dominic sú tiež čistokrvný. Zack a Aaron sú polokrvní, pretože jeden z ich rodičov je vlk, zatiaľ čo druhý je človek. Zackov otec je vlk, to už viem. Aaron má naopak matku vlčicu. Na rozdiel od Zacka, Aaron vyrastal v Moanne. Angela a podľa môjho klamstva aj ja sme štvrťokrvné, teda naši rodičia sú ľudia. Potom je posledné delenie, a to kríženci, do ktorých popravde patrím. 

Pýtala som sa Kyla, prečo je Moanne takto rozdelená. Povedala som mu, že si myslím, že je kruté niekoho takto označovať, pretože potom sú tu vlci ako Tessalia (samozrejme čistokrvná), ktorí provokujú ostatných. Najmä štvrťokrvných. Vlčí princ so mnou nesúhlasí. Vraj je úplne prirodzené takéto delenie a nejde o nič vážne. Väčšina vlkov niečo také ani nerieši. A tí, čo áno, sú hrdí na svoj pôvod a je jedno, či sú čistokrvní, polokrvní alebo štvťokrvní. Aj tak sa mi to nepáči. 

Na moment mi napadlo, že Kylovi predsa môžem veriť a na sekundu som zatúžila zdôveriť sa mu s tým, že som kríženec. Je tolerantnejší ako ostatní šľachtici. No, túto myšlienku som rýchlo zavrhla. Nechcem riskovať. Navyše, bojím sa, že by to počuli iné zvedavé uši a dozvedel by sa to Argent. Netuším, čo by sa dialo po tom. Otec povedal Michaelovi a Lise, aby neverili Argentovi. Ale prečo? Riaditeľa som videla iba niekoľkokrát, najčastejšie na obede alebo večery. Ani na okamih mi neprišiel ako nejaký zlosyn. Skôr mi naháňa hrôzu Diadora.