Ráno ma nemusela Gabriella ani budiť. Hore som bola, hádam, už od svitania. Bála som sa totiž, že toto všetko sa mi len sníva. Zobudím sa doma vo Wambe, vybehnem von so Zackom, vyrozprávam mu, čo sa stalo a on ma vysmeje. Bude ma podpichovať až do večera, neprestane si zo mňa uťahovať. Avšak, nezobudila som sa vo Wambe, ale v Moanne. Vtáci radostne štebotali, slnečné lúče sa snažili predrať skrz šarlátové závesy. Odtiahla som ich, na čo Gabriella protestne zavrčala skrútiac sa do klbka. Zasmiala som sa a zmizla v kúpeľni. Môj prvý deň vo vlčej škole. Nie je to úžasné? Prečesala som si vlasy a vrátila sa do izby. Gabriella sedela na posteli, tmavé vlasy jej trčali do všetkých strán. 

„Dobré ránko," usmiala som sa na ňu. Odfrkla si a zmizla v kúpeľni. Po chvíli vyšla so zubnou kefkou v ústach.

„Dominic tu ešte nebol?" opýtala sa. Zavrtela som hlavou a ona sa spokojne uškrnula.

Spolu sme vyšli z izby. Na chodbe ma už čakal Zack s chalanom, do ktorého som vrazila včera, keď som otvorila dvere do izby. 

„Jej, ahoj! Už som sa bál, že jej chrápanie ťa zabilo," zaceril sa.

„Zase ma prenasleduješ?!" vybehla Gabriella okamžite po Dominicovi.

„Kto iný dá na teba pozor, sestrička? A predovšetkým na tvoje pekné spolubývajúce?" uškrnul sa, za čo si zaslúžil buchnát do pleca. Zack vyprskol do smiechu. 

„Tak toto som skutočne nečakal. Aspoň máme predstavovanie viac menej za sebou."

Nervózne som prešľapovala z nohy na nohu. Moja prvá hodina. Boli sme tu iba dievčatá, chalani boli s Dexterousom, my sme čakali na alfu druhej svorky Diadoru, ktorá mala s nami hodinu. Dievčatá sa nervózne zhovárali alebo rovnako, ako ja, mlčali. Bola som nervózna. Netuším, čo ma čaká. Konečne dorazila. Ako na povel sme stíchli. 

„Dobrý deň, študenti. Som profesorka Diadora a tento rok s vami budem mávať hodinu ja, kde budete spoznávať opatrne svojho vlka. Keďže niektorí z vás sú z Wamby, musia sa naučiť ovládať svoju vlčiu polovicu. Dnešná lekcia je preto jasná. Premena." 

Ozval sa vzrušený šepot. Vypleštila som oči. No, do pekla! Premenila som sa spolu asi len trikrát, možno štyrikrát. Toto bude trapas. Títo vlci, hoci možno niektorí žijú vo Wambe, sa istotne vedia premieňať. Alebo aspoň sa to ako-tak naučili, keďže sa v rodine o vlčom dedičstve vedelo. Ale ja?

„Ako sa premeniť? Je to jednoduché. Zmeniť podobu na svojho vlka je také prirodzené ako dýchanie. Možno však niektorých treba trošku podstrčiť. Zväčša stačí vnímať vlčie telo a postupne zvliekať ľudské. Nech sa páči. Skúšajte!" vyzvala nás Diadora. 

Zahryzla som si do pery. Poškuľovala som po spolužiačkach. Niektoré sa premenili v okamihu. V jednu chvíľu to boli dievčatá v čiernych prváckych uniformách, tú druhú veľké vlčice s najrôznejšími odtieňmi srsti. Srdce sa mi rozbúchalo ako splašené. Skúšala som sa premeniť, ale nerozumela som, čo znamená vnímať vlčie telo. Stále som bola v tom ľudskom. Pozrela som smerom ku Gabrielle, ktorá vrtela hnedým chvostom. Z bielej papule jej visel ružový jazyk a hrala sa s nejakou ryšavou vlčicou. Srdce mi zovrelo päsť. Diadora nás iba očkom pozorovala, pričom si vypisovala nejaké papiere. To je ale učiteľský prístup!

„No, čo je? Nevieš sa premeniť, psíča?" posmešne sa na mňa uškrnula vysoká krásna blondínka. 

„Nie," zavrtela som hlavou. Asi som naivne v kútiku duše dúfala, že mi poradí.

„Nemôžem uveriť, že ťa ešte nechytili lovci. Alebo si bola celý čas zatvorená doma na reťazi?" 

Samozrejme, bola som naivná. Zamračila som sa. Čo má za problém? Však sme sa len teraz stretli. Prekrížila som si ruky na prsiach. Netuším, kto to je a popravde ma to ani nezaujíma. Je to len otravná spolužiačka, ktorá má potrebu rýpať do ostatných. Vrátila som jej úškrn.

„Preferujem kráčanie po dvoch, nie plazenie sa po štyroch!" odsekla som. Dievča nadvihlo obočie. Dievča po jej boku šokovane vyvalilo oči.

„Uvidíme, kto sa bude plaziť, suka!" odvrkla. V jej tóne bol prísľub, ktorý len zdôrazňoval slová. Bojovne som vystrčila bradu, pričom som sa stále uškŕňala. Hádam nečaká, že sa len tak stiahnem. Pohodila vlasmi, posmešne na mňa pozrela a v otočke sa zmenila na bledunko hnedú vlčicu. Jej kamarátka ju nasledovala. Zdvihla chvost a hrdo odkráčala.

„Dlho som nevidela, že by sa niekto tej suke Tessalii postavil," ozvalo sa za mnou. Prekvapene som otočila tvár. Za mnou stálo dievča, ktoré mi objasnilo, kto je Argent. 

„Čakala som, že moja nepremena bude trápna, ale ona z toho urobila otravu," mykla som plecami. Dievča sa rozosmialo. 

„Páčiš sa mi. Nebojíš sa a si vtipná. Toto bude pevné priateľstvo," žmurkla na mňa. 

„Mimochodom, volám sa Angela."

„Cala. Odkiaľ vlastne poznáš Tessaliu?"

„Sme staré známe, žiaľ," našpúlila Angela pery. 

„Nejde ti premena, však?"

„Ako vidíš."

„Premenila si sa niekedy? Videla si svojho vlka?"

„Iba párkrát," mykla som plecami. 

„Pamätáš si, kedy si sa prvýkrát premenila?" 

„Áno, bežala som."

„Tak poďme!" 

Schmatla ma za ruku a predierali sme sa pomedzi hrajúce sa vlčice a zhovárajúce sa dievčatá. Zakopávala som o vlastné nohy, no Angela ani na moment nespomalila. Pozrela na mňa cez plece. 

„Si vlk! No tak sa ukáž!" zakričala. Pozrela som na ňu ako na idiota. Nevenovala tomu pozornosť. Ťahala ma ďalej, potom sa vrátila naspäť k ostatným. Niektoré vlčice sa naháňali, mysleli si, že aj ja s Angelou sa hrám, avšak ona ma nútila asi vypustiť dušu. Mala som pocit, že mi roztrhne pľúca. Nemohla som sa sústrediť na premenu.

„Nerozmýšľaj nad tým! Si vlčica, tak ňou jednoducho aj buď!" zakričala. 

Predierali sme sa skrz srsť, pričom zámerne vrazila do Tessalinho ramena. Zazrela po nás, no mlčala. Jej kamarátka sa po nás rozštekala. Nemala som čas to riešiť. Angela ma pustila a bežala po mojom boku. Sama sa premenila a ja som naháňala obrovskú tmavosivú vlčicu s bielou papuľou, hruďou aj bruškom. Nemohla som ju dobehnúť, bola prirýchla. Vždy spomalila, aby mi dodala nádej, no vždy opäť odbehla. Hrala sa so mnou. Zase som sa k nej blížila. Strčila som do nej a ona po mne šibla pohľadom. Prudko zastala, ja som ju nasledovala. Zavrtela chvostom a hravo ma štuchla naspäť. Potriasla som hlavou. Až vtedy som si uvedomila, že viac nemám dve nohy, ale stojím na labách. Prekvapene som pozrela na Angelu. Iba zavrtela hlavou a hravo ma potiahla za ucho. Zahnala som sa po nej, no uskočila. Razom bola dievčaťom.

„A teraz naspäť!"

Angela mi nedala ani na moment vydýchnuť. Len čo som dosiahla premenu, musela som sa vrátiť späť do ľudského tela. Ale nesťažujem sa. A ako som si všimla, nebola som jediná, kto sa učil. Bolo tu niekoľko vlčíc, ktorým premena nešla. Každej to aspoň raz Tessalia šplechla do tváre. To dievča som začínala neznášať a to ju poznám sotva hodinu. Profesorka k nám iba občas zdvihla zrak. Bolo to čudné. Nemala nám pomáhať ona? Prehovorila až keď nás prepustila z hodiny.

„Skutočne ti ďakujem, Angela," prehodila som, keď sme kráčali do triedy na ďalšiu hodinu v rozvrhu. Len s úsmevom mávla rukou.

„Prosím ťa. To nestojí za reč."

„Nerozumiem, prečo nám neporadila Diadora. Však je to profesorka, nie?"

„Ty si to nepochopila?" nadvihla obočie. Zamračila som sa.

„Ide o prístup. Sme vlci vo svorke. Teraz sme boli hoci v trochu pomiešanej, no musíme si pomáhať. Profesori len výnimočne zasahujú na Hilabetey do sporov študentov. Nie sú práve ochotní pomôcť. Odučia si svoju hodinu a tým to hasne. Jasné, nájde sa medzi nimi pár výnimiek, no aj tak. Pri tej premene išlo najmä o to, aby si sa nebála požiadať o pomoc a tiež sa naučiť podať pomocnú ruku. Premenu sa naučíš jednoducho, však aj ty si to zvládla."

Nepovedala by som, že som to zvládla. Stále mám s tým problém, hoci som ma Angela nejako donútila vykonať premenu.

„Ako je možné, že toľko o Hilabetei vieš?" Angela sa nahlas rozosmiala a zakvačila sa do môjho ramena. 

„Som jednoducho úžasná," vycerila zuby. Rozosmiala som sa s ňou.

Okolo nás prebehla skupinka študentov v čiernej uniforme. Tessalia bola zakvačená do pekného blondiaka, ktorý sa rozpačito usmieval a počúval ju. Okolo bola jej kamarátka a dvaja ďalší vlci. Jedného z nich som poznala. Bol to ten krásny vlk, do ktorého som vrazila po príchode. Smial sa na niečom, čo povedal jeho kamarát. Tessalia si na mňa povýšene zazrela a viedla chalana do triedy. 

„To je ale rozruchu okolo princiatka, čo?" ozval sa mi hlas za uchom. Nadskočila som a zazrela na Zacka, ktorý sa z ničoho nič objavil za mojím chrbtom. Pohŕdavo zízal na partiu vlkov. Potom mi došli jeho slová. Scott je vlčí princ? 

„Je neuveriteľné, že sa tu objavil. Kráľovská rodina vychová svojich potomkov a dedičov na zámku, kde majú všetko, vrátane vzdelania. Prečo je práve tento princ výnimkou?" prekrížila si Angela ruky na prsiach. 

„Scott je princ?" opýtala som sa. Zack s Angelou na mňa hodili nechápavý pohľad. Obaja nakoniec vyprskli do smiechu. Zvraštila som tvár. 

„Ach, zlatá Cala," objal ma môj najlepší priateľ okolo pliec. Vykročili sme za skupinkou, ktorá sa blížila k triede. 

„Asi ťa sklamem, ale Scott nie je princ, hoci je z vplyvnej svorky Rádu. Princom je ten blonďavý chalan, do ktorého boli zakvačené hneď dve baby. To je tohtoročná atrakcia," uviedol ma do obrazu. Z úst mi vyšlo známe Ahá!

„Na teba mala Wamba veľmi zlý vplyv. No, neboj sa, všetko sa naučíš a s tým ti veľmi rada pomôžem," žmurkla na mňa Angela.

Môj prvý týždeň na Hilabetei. Možno som očakávala od toho veľa. Je to vlastne obyčajná škola. Fajn, je to vlčia škola, ale stále škola. Takže nudné predmety, niekedy otravní spolužiaci. Najmä Tessalia si nedá pokoj. Za tých pár chvíľ som sa zblížila s Angelou a Gabriella je tiež skvelá, no často kdesi lieta aj so svojím bratom a ich priateľmi. Premieňanie ešte stále nie je úplne dokonalé. Našťastie nie som jediná. Profesorka si nás nevšíma a zväčša sa venuje svojim veciam. Ako sa môže tak správať?

Dnes v noci mal nastať spln. Náš prvý spln. Všetci sú z toho vzrušení a nadšení, no ja som zase mimo. Snažím sa tváriť rovnako nadšene, ale nemám potuchy, o čo ide. Zack ma, žiaľ, zase veľmi rýchlo prekukol. Angela sa smiala na jeho hláškach, no ochotne mi to vysvetlila. Vraj všetci vlci z Hilabetey vo vlčích telách behajú po celom areály, strácajú sa v lese, hrajú sa, spoločne vyjú, bojujú medzi sebou jednotlivé svorky. Takže už viem, o čo ide, ale stále nerozumiem, čo je na tom také úžasné. 

V knižnici som bola po prvýkrát. Nie, nepýtala som sa Zacka ani Angely, kde ju nájdem. Pýtala som sa Gabrielly. Privítali ma obrovské masívne dvere a za nimi sa začínal úplne nový svet. Vysokánske police, o ktoré muselo byť opretých niekoľko rebríkov, aby sa k nim študenti dostali, boli plné kníh. Knižnica dokonca mala aj poschodie. Všade bolo ticho, ozývalo sa len otáčanie stránok, vyťahovanie kníh z políc a sem-tam šepot študentov. Opatrne som vykročila akoby som prekračovala prah nejakého chrámu. Nadšene som sa obzerala vôkol seba. Lepšie som sa prizrela, a na boku každej police bol štítok s označením kategórie, žánru kníh, ktoré obsahuje polica. Odolala som modernej beletrii a vykročila do oddelenia histórie. Hladkala som chrbty kníh a čítala ich názvy, keď mi do oka spadla jedna z nich. Vytiahla som ju a na druhej strane zbadala niečie oči. Vykríkla som, pustila knihu a odskočila. Machovo-zelené oči prekvapene zažmurkali a razom zmizli. Oprela som sa o policu, držala sa za srdce a vyjavene zízala na to miesto, kde boli predtým oči. Dopekla, to čo bolo?

„Si v poriadku?" dotkol sa niekto môjho pleca. Nadskočila som a prudko sa zvrtla. Hľadela som do machovo-zelených očí, ktoré len pred chvíľou boli na opačnej strane police. 

„Takmer som dostala infarkt!" zazrela som po ňom, no na perách mi hral úsmev. Vlk mi úsmev vrátil. Zdvihol knihu, ktorá mi spadla na zem. Blond vlasy mal upravené do perfektného účesu, bol odo mňa možno aj o hlavu vyšší. Ónyxová uniforma mu dokonalo padla ako šitá na mieru, ani kúsok nebol pokrčený. Na perách mu hral milý úsmev. 

„Ešte raz ma to mrzí. Netušil som, že si na druhej strane a až tak ťa vyplaším," podal mi knižku.

„Nič sa nestalo. Len to bol šok," zasmiala som sa.

„Mimochodom, som Cala," podala som mu ruku. Jeho úsmev sa rozšíril, zdvihol ju k svojim perám a letmo ju pobozkal. Musela som byť červená až na zadku. To všetci vlci sa zoznamujú takto? 

„Veľmi ma teší, Cala. Moje meno je Kyle," predstavil sa. No, doparoma! Otvárala som ústa, no on rýchlo zavrtel hlavou, akoby chcel preskočiť všetky úklony a prejavy úcty.

„Hľadáš niečo konkrétne z histórie?" opýtal sa.

„Skôr tak všeobecne."

„Táto kniha ti veľmi nepomôže. Alebo sa zaujímaš o elfský jazyk?" nadvihol pobavene obočie. Strelila som pohľadom na titul, ktorého názov som nerozumela, ale myslela som, že to je nejaký starý názov pre Moanne alebo je to starý vlčí jazyk. Vyzeralo to zaujímavo.

„Nie," zavrtela som s pobavením hlavou.

„Ak hľadáš niečo z každého rožku trošku, mohla by si skúsiť Báje od Hesperusa."

Vykročil a ja po jeho boku, keď sme začuli hlasy.

„Možno je už vonku, zvečerieva sa," prehodil mne tak známy hlas. Scott. 

„Nie, povedal, že ide do knižnice, že si potrebuje urobiť ešte úlohu na sociológiu. Ak  by tu už nebol, istotne by prišiel za nami na Jeremyho izbu," odpovedal, žiaľ, ďalší známy hlas. Tessalia. Potlačila som zavrčanie. Kyle stŕpol. 

„P-prepáč. Musím ísť." Vrátil mi knihu a rozbehol sa cez uličku. Nadvihla som obočie, keď za mnou zastali kroky. 

„Hej," pozdravil ma krásny vlk. Scott. Pri ňom bola Tessalia, jej dobrá kamarátka – myslím, že sa volá Clytie – a ešte jeden chalan. Z hovoru hádam, že je to Jeremy. Keď ma dievčatá zbadali, ohrnuli vrchné pery. 

„Hej," pozdravila som naspäť.

„Prosím ťa, nevidela si tu, náhodou, Kyla, vlčieho princa?" opýtal sa.

„Prosím ťa, tá by nespoznala vlčieho princa ani keby stál priamo pred ňou," posmešne prehlásila Tessalia. Tá potvora mi tak pije krv. Zatla som zuby a pozrela priamo na ňu.

„No tak, Tess, prestaň," prosebne na ňu pozrel Scott. Prehodila si vlasy cez plece, našpúlila pery. 

„Bohužiaľ, Kyla som nevidela. Možno šiel von, dnes je predsa spln, nie?" zaklipkala som mihalnicami. Tessalia si odfrkla a vykročila so svojím chvostom preč. Jeremy prevrátil oči, no nasledoval ich.

„Aj tak vďaka," dotkol sa môjho ramena Scott a ponáhľal sa za svojimi priateľmi. Hneď ako sa stratil za rohom, rozbehla som sa po uličke, akou odbehol Kyle. Zrazila som sa s ním na rohu a spadla mu na hruď. Líca nabrali ešte červenší odtieň. 

„Prepáč," rýchlo som sa odtiahla. 

„To nič," usmial sa.

„Prečo si ma kryla?"

„Pretože som videla tvoju reakciu, keď sme ich počuli. Prečo sa pred nimi schovávaš?"

„Je toho na mňa veľa. Sú strašne milí, ale tak... dotieraví. Nemôžem byť ani chvíľu sám a len rozprávajú o svojich bohatých šľachtických, významných rodinách. Myslel som, že keď prídem na Hilabeteu, uniknem tým rečiam. Vieš, chcem sa rozprávať o úplne obyčajných veciach ako sú knihy, aký mal kto deň, ohovárať profesorov, rozoberať prázdniny, koníčky. Chápeš?" oprel sa o stenu. Usmiala som sa.

„Tak mi môžeš ukázať tie báje. Ja totiž o vlčom svete tak málo, že nemáš šancu sa so mnou rozprávať o dôležitých rodoch," zasmiala som sa. Kylovi zažiari oči.

„Si z Wamby?"

„Presne tak a chcem sa naučiť, čo možno najviac. Priatelia si zo mňa stále strieľajú, a rada by som niekedy bola viac zainteresovaná. Vieš, niekedy je to tak trápne," povzdychla som si, keď sme kráčali pomedzi police.

„Ty istotne máš veľký prehľad v minulosti a si istotne aj oveľa viac sčítaný, čo sa týka kníh z Moanne. Povedz mi, ako to bolo skutočne s Killianom," požiadala som ho, keď mi podal knihu bájí. Prekvapene nadvihol obočie.

„Prečo práve Killian?"

„Je to jeden z málo príbehov, ktoré má Moanne a Wamba rovnaké." 

„Okej," zasmial sa. Sadli sme si za jeden stôl.

„V minulosti všetky bytosti v Moanne proti sebe bojovali. Žili sme v neustálom strachu, v nekonečnej vojne. Navonok sme nemali nič spoločné, okrem jednej veci. Nenávisť voči krížencom. Kríženci nezapadajú ani do jedného rodu, majú v sebe takzvanú špinavú krv. Boli desiví, agresívni a nebezpeční. No extrémne nebezpeční boli tí, ktorým v žilách kolovala upírska aj vlčia krv. Ich premena je desivá. Sú to beštie. Dlhé vychudnuté končatiny, pretiahnuté vlčie tváre, dlhé očné zuby trčiace z papule, červené divé oči, holá koža bez chlpov. Len málo ľudí môže tohto tvora popísať, pretože len málo ich prežilo stretnutie s nimi. Obalamutia ťa príťažlivosťou, až neskôr sa ukáže ich pravá tvár. Každá rasa mala s nimi problém a popri vojne bolo náročné udržať na uzde aj krížencov. V jednej veľkej bitke vlkov a upírov prišiel Killian s návrhom, ako sa môžu upíri raz a navždy dostať k moci. Využil krížencov, ktorým sľuboval rovnosť a rovnaké postavenie v Moanne. Zrazu boli všetky bytosti nahrané. Upíri s krížencami plieni mestá, dobíjali celý kraj. No stále sa zastaviť nechceli. Killian chcel ovládnuť celý kontinent a blížil sa k Wambe. 

Po prvýkrát sa bytosti spojili a hľadali východisko. S jedným prišla prefíkaná líška s elfskými koreňmi menom Nysenta. Každá jedna z rás poslala do Killianových vojsk najlepších špehov, aby zistili, kedy presne chcú zaútočiť na Wambu. K tomu všetky podrobné informácie o rozložení vojakov, taktike. Práve Nysenta bola najbližšia ku Killianovi. Stala sa jeho priateľkou, milenkou. Zamiloval sa do nej a ona tak zistila všetko, čo bolo potrebné, a keď sa odohrala surová bitka pri hraniciach Moanne s Wambom, kruto mu vmietla pravdu do tváre. Posmievala sa mu a s úškľabkom a radosťou masakrovala jeho verných. Vraví sa, že Killianovi v tú noc puklo srdce. Nalákal jej najbližších priateľov a vraždil ich jedného po druhom až sa dostal k nej. Zaútočila po ňom, avšak nemala šancu. Zostala sama a Killian bol mocný upír. Zo žiaľu a zúrivosti po nej skočil a roztrhal jej hrdlo až tak, že oddelil hlavu od krku. Po tom, čo vykonal, pozrel na bojisko, kde padali upíri aj kríženci a v ten moment sa v ňom ešte niečo zlomilo. Odvrátil tvár od vojakov a zmizol v tieňoch."

Zízala som na Kyla. Doslova neslušne som na neho vypliešťala oči. Srdce mi tĺklo ako zvon. Kyle sa usmial a tým ma vrátil do reality. Rýchlo som zavrtela hlavou, aby mi v hlave prestali hučať výkriky mŕtvych vojakov. 

„Keby som bola vedela, že si tak prekliato dobrý rozprávač, požiadam ťa o nejaký romantický príbeh a nie o horor!" vydýchla som. Vlčí princ sa nahlas rozosmial. 

„Dnes v noci predsa nebudeš spať," mykol plecami.

„Ale ide sa von! Do noci!" ohradila som sa.

„Nejaké otázky?" zavrtel pobavene hlavou.

„Takže najnebezpečnejší kríženci sú teda potomkovia upíra a vlka?" opatrne som sa opýtala.

„Nie. Sú jedni z najnebezpečnejších, ale prvenstvo majú potomkovia čarodejníkov. Je jedno, kto je druhý rodič, pokiaľ je jeden z nich čarodejník." 

Preglgla som.

Aloha! Hola!

Už ste sa zoznámili s hlavnými hrdinami príbehu. Dajte mi ešte 3-4 kapitoly a sľubujem, že to bude zaujímavejšie ;) Ako sa Vám zatiaľ postavy pozdávajú? A čo vravíte na príbeh, ktorý Kyle Cale porozprával o Killianovi? Je niečo, čo Vás zatiaľ irituje na príbehu, niečo, čo by som mohla zlepšiť, zmeniť? Nebojte sa napísať mi úprimný názor. Neuhryznem Vás :D Muchas gracias za všetky prečítania, voty a krásne komentáre ♥                            *CleoDeFuego*