Zastala som až pri fontáne, ktorá zdobila námestie. V týchto večerných hodinách tu už nik nebol. Klesla som na lavičku a vložila si hlavu do dlaní. Bolo toho na mňa odrazu priveľa. Zrazu bolo okolo mňa strašne veľa tajomstiev a klamstiev. Akoby som sa ocitla v bludisku čarodejnice. Zack mi zatajil, kým v skutočnosti je, ľudia, čo ma vychovali zase to, kým som v skutočnosti ja. Hrali sa na niekoho, kým nie sú. Nie sú mojimi rodičmi. Mohli mi povedať, že nie som ich. Už dávno som mala právo to vedieť. Nie som malé decko, ktoré by ušlo z domu. Keby mi povedali pravdu skôr, zvládla by som to. Pochopila by som to. Jednoducho ich môj otec požiadal o pomoc, keď zúrila vojna a mamu zabili. Samozrejme, chcela by som ho spoznať, avšak stále by som mala dôveru v ľuďoch, ktorí ma vychovali. Zhlboka som dýchala. Toto nie je možné. Toto skutočne nie je možné!

„Ahoj," ozval sa ticho chlapčenský hlas. Zdvihla som hlavu, hoci som vedela, kto to je. Zack predo mnou nervózne stál, špičkou topánky kreslil do zeme obrazce, hrýzol si do pier.

„Ja som sa chcel ešte raz ospravedlniť. Viem, že to nestačí, ale je to aspoň začiatok. Chcem ti to vysvetliť," zhlboka sa nadýchol. Neprerušila som ho.

„Nepovedal som ti to, pretože som ťa nechcel vydesiť, ohroziť a stratiť. Je to tiež zakázané, no to bolo to posledné, na čo som myslel. Mám ťa rád, Cala, a nikdy by som ti neublížil. Tak veľmi miluješ les, že keby som ti povedal pravdu, nemusel by som skrývať svoju vlčiu podobu, no ak by som nemal zábrany, skôr či neskôr by nás našli lovci. Nehľadeli by na to, že vlk som len ja. Možno by v ten moment zabili iba mňa, no teba by odsúdili a čakala by ťa verejná poprava. Vôbec to nebolo o tom, že by som ti neveril. Práve naopak! Ale bál som sa, že ťa stratím."

Ticho som na neho hľadela. Zvesil hlavu, pričom pokračoval vo svojich obrazcoch. Poznám ho odmalička, viem, že ho to mrzí. Popravde, chýba mi. Áno, bolí to, že mi klamal. Ale na druhej strane mal na to svoje dôvody. Vysvetlil mi to. A ja som to chápala. Nenávidela som sa za to. Chcela som byť na neho nahnevaná, predsa len mi klamal o niečom tak dôležitom! Avšak, dopekla, ja som to chápala. Ak by mi povedal, že je vlk, bola by som ešte otrasnejšia, neznesiteľnejšia a pravdepodobne ho donútila, aby ma vzal do Moanne. Čo sa týka lesa, mám preň slabosť. Ako ja poznám Zacka, on pozná mňa. Chcela som len... ja ani neviem. Uznávam, čo sa týka lesa, som jednoducho nezastaviteľná. Ak by som to bola vedela, lovci by na nás prišli. Ak nie oni, tak dedinčania. Zahanbila som sa.

„Môžeš mi odpustiť?"

„A už žiadne tajomstvá?"

„Tak počkaj! Neznášam výšky, mám z nich priam smrteľnú hrôzu, niekedy, keď je veľmi teplo, spím úplne nahý, tri týždne som chodil s dievčaťom menom Roxanne, o ktorom som ti nepovedal..." začal chrliť a ja som sa zasmiala.

„Dobre, beriem na vedomie!"

„Sľubujem, že ti všetko vysvetlím, odpoviem na otázky, čokoľvek. Hoci asi ti to vaši už vysvetlili."

„Nemáme v rodine vlka."

„To nie je možné! Niekto musel byť vlkom. Nejde to inak."

„Nie sú moji biologickí rodičia."

Zack otvoril a zatvoril ústa. Prisadol si ku mne na lavičku. Povedala som mu všetko, čo povedali rodičia mne. Keď som skončila, spýtavo som na neho pozrela. On je vlkom, pozná väčšmi históriu Moanne ako ja, či nejaký profesor z Wamby. Jeho oči neveštili nič dobré. S obavou na mňa pozrel.

„Si kríženec. Jeden z tvojich biologických rodičov bol vlk, druhý mohol byť upír, morská víla, nymfa, čarodejník, kentaur... Kríženci ani ich rodičia v Moanne nemajú svoje miesto. Vlci veria, že sú nebezpeční. Však sa pozri na vojnu medzi čarodejníkmi a vlkmi. Armádu tvorili iba kríženci."

„Neviem, kým boli. Možno boli obaja vlkmi!"

„Povedala si mi, že láska, ktorú cítili tvoji rodičia bola v Moanne neprípustná. Takže istotne neboli obaja vlci."

„Ale však ja,"

„Viem. Vravím len to, ako to je. No si vlčica a nemôžeš tu zostať. Nevieš zvládať premeny, nepoznáš svojho vlka. S tým ti môžem s rodinou pomôcť."

„O čom to hovoríš?"

„Sľúbil som, že ti všetko vysvetlím a to aj urobím," usmial sa.

Postavil sa a podal mi ruku. Usmiala som sa na neho. Vtiahol si ma do objatia. Pevne ma stisol. Nahlas som vydýchla. Do nosa mi udrela Zackova typická vôňa lesa. Keď sme sa od seba odtiahli, vymenili sme si úsmevy. Obaja sme vedeli, že je to za nami. Nikdy sme sa na seba nevedeli dlho hnevať nech boli naše hádky akokoľvek kruté. Vkĺzli sme do domu Zackových rodičov. Potichu sme vybehli do jeho izby, pretože rodina už spala. Chlapec ticho zavrel izbu a oprel sa o dvere. Sadla som si na posteľ. Hnev nahradila čistá zvedavosť. 

„Takže celá tvoja rodina sú vlci?" začala som.

„Mama nie a dlho to vyzeralo, že ani Kiara nebude," odvetil a prisadol si ku mne.

„A ty by si ma naučil premieňať sa?"

Zasmial sa.

„Možno, ale ako ťa poznám, trošku by mi to dalo zabrať."

Hravo som ho tresla do hrude. Idiot!

„Nie, máš na to vek, takže by to šlo. Mám plán, ale budeš musieť klamať a to pomerne dosť."

„Ako to myslíš?" zamračila som sa. Nepáčilo sa mi to. Uznávam, aj ja mám svoje tajomstvá, ako tie s Lydiou alebo moje tajné vychádzky do lesa, ale to je predsa niečo iné. Nikomu tým neubližujem. Netajím niečo, čo by ovplyvnilo život toho druhého.

„Existuje v Moanne jedno miesto. Hilabetea," začal Zack a mne svitlo. Rozprával mi o tom.

„Vlčia škola."

„Správne," usmial sa.

„Ide o tri roky štúdia, aby si sa naučila žiť s vlkom aj v ľudskej koži. Na školský rok by sme odišli do Moanne, učili sa, spoznávali nových vlkov, tvorili si svorky... Na prázdniny sa, samozrejme, vrátime. Na tvoju prihlášku je možno trochu neskoro, keďže školský rok začína už o pár dní, ale to by tatko zariadil."

„Moment, ty si chcel na konci leta odísť do Moanne a mne nič nepovedať?" vyvalila som oči. Spanikáril. 

„Jasné, že by som ti niečo povedal. Dokonca som uvažoval, akoby som sa mohol počas voľna vytrácať za tebou. Nejako by som to vymyslel, no teraz si aj ty vlčica takže," ospravedlňujúco na mňa pozrel. Urazene som našpúlila pery a tresla ho do hrude. No pekne. Teraz sa dozviem, že by sa niekam vyparil a ja by som o ňom nič nevedela. 

„Cala," zaskučal.

„Teraz pôjdeš so mnou. Bude to zábava."

„Nemôžem ísť s tebou! Ako si povedal, som kríženec," sklamane som zavrtela hlavou.

„To je menší problém, ale nič, čo by sa nedalo vyriešiť. Budeš tvrdiť, že tvoji rodičia sú ľudia z Wamby. Raz sa ti stalo, že si sa premenila a náhodou som bol pri tom ja alebo tatko, či Kiara. Vzali sme si ťa pod ochranné krídla, avšak bolo neskoro niečo ťa naučiť, preto sa nevieš premieňať. Tvoji rodičia potvrdia, že mali v rodine vlka, nejaký pradedo z matkinej strany, ale po ňom sa vo vašej rodine nenarodilo ani jedno vĺča, preto žiješ vo Wambe. Bum! A si krytá."

Pochybovačne som na neho pozrela.

„Kto by tomuto uveril?" 

„Oni."

Na chvíľu sme stíchli. Mlčanie som prerušila práve ja.

„Vaša rodina by ma fakt kryla?"

„Samozrejme! Však si jedna z nás," objal ma.

„Ďakujem," šepla som do jeho ramena a on ma silnejšie stisol. Usalašili sme sa na Zackovej posteli. Objala som ho okolo pása. Z jeho tela sálalo príjemné teplo akoby som spala pod dekou pri kozube. On obmotal okolo mojich pliec pažu a spolu sme zaspali. Myslím, že si neuvedomuje, že je to možno práve on, kto ma má omotanú okolo prsta a nie ja jeho.

Ráno sme schádzali za sebou do jedálne. Keď ma Rosie zbadala, ponáhľala sa, aby prestrela aj pre mňa. Nebolo to prvýkrát, čo som spala v Zackovej izbe. Niekedy sme sa proste zabudli niekde vonku. Vďačne som sa na ňu usmiala. Všetci už boli pri stole a raňajkovali. S plnými ústami ma pozdravili. 

„Zase ste sa túlali v noci po vonku?" podpichol nás Eric.

„Tentoraz nie tak celkom," zaškeril sa Zack.

„Predstavujem vám vlčicu!"

Po jeho slovách sa rozhostilo ticho. Všetci prestali jesť. Všetko pohľady sa upriamili na mňa. Pomrvila som sa na stoličke. Toto bolo celkom nepríjemné. Cítila som, ako sa mi do líc nahrnula červeň.

„Takže to teba minulý týždeň naháňali lovci!" ozvala sa ako prvá Kiara.

„Uhm," prikývla som.

„A ďakujem." Kiara len s úsmevom mávla rukou.

„Ako dlho to vieš?" zvážnel Eric.

„Len pred pár dňami som sa premenila. Práve v tú noc, keď mi pomohla Kiara. Potom som sa premenila už len raz. Netuším ako, ani prečo. Ani neviem, kto sú moji rodičia," zavrtela som hlavou.

„Musíme jej pomôcť," vložil sa do toho Zack. Nežne som sa na neho usmiala. 

„Mala by navštíviť Hilabeteu. Inak ju lovci zabijú."

„A po nej pôjdeme aj my," zamyslela sa Kiara. Stuhla som. Nechcem ich ohroziť!

„Urobíme všetko preto, aby si sa tam dostala, no tvoji rodičia budú musieť podpísať prihlášku. Ešte dnes ju pôjdem zaniesť osobne riaditeľovi Argentovi."

Pozrela som na Zacka. Nevedela som, či mám povedať jeho rodine úplnú pravdu. Už tak som ich ohrozila. Podpisy by som mohla aj sfalšovať. Chlapec na mňa len pozrel. Rozhodnutie nechá na mne, on nič viac bez môjho súhlasu nepovie. Zatiaľ som sa rozhodla mlčať. Viem, že by som nemala, ale asi je lepšie, že to bude vedieť, čo najmenej ľudí či vlkov. Eric vstal zo stola a odišiel z kuchyne. O chvíľu sa vrátil aj s kúskom papiera, ktorý mi podal. Slušne som poďakovala. Písmená školy mi plávali pred očami. Nemôžem uveriť, že toto je skutočné. V ten moment sa ozvalo naliehavé klopanie. Rosie sa postavila a utekala otvoriť. Vrátila sa v sprievode muža.

„Cala," vydýchol.

Stuhla som. Zack sa pri mne napol a prisunul sa bližšie ku mne. Muž mal rozstrapatené vlasy, kruhy pod očami, na čele tri hlboké vrásky. V hnedých očiach sa zračila úľava.

„To je v poriadku. My sme len radi, že Cala je tu s nami," položila mu Rosie dlaň na plece. Nebolo to ani prvýkrát, čo ho upokojovala, keď som prespala u Zacka a zabudla dať vedieť doma.

„Poď domov, prosím," venoval mi pohľad. Zovrela som prsty okolo prihlášky. Zackova rodina sa tvárila zmätene, no ich syn sa vystrel a prižmúril nočné oči. Nechcela som im však pridávať starosti. Vedela som, že sa s nimi musím porozprávať. Predsa len, vychovali ma, dopriali mi strechu nad hlavou, mala som vždy čo jesť a v čom chodiť po meste. Pohladila som Zacka po zápästí, aby som ho uistila, že je všetko v poriadku a prikývla som. 

„Ďakujem za raňajky aj za prihlášku," usmiala som sa na vlčiu rodinku. 

„Pôjdeme poobede von?" pozrela som na Zacka. Uškrnul sa a prikývol.

Vyšla som s Michaeolom von. Už ho viac nemôžem volať otec. Nie je ním. V hrdle mi narástla hrča. Celú cestu domov sme mlčali. Netušila som, čo budem robiť, ale u Zacka som nemohla zostať ani o minútu dlhšie, pretože by prasklo, že som kríženec. Čo ak by na to prišli lovci? Alebo čo ak by mi nepomohla Zackove rodina sa kryť a nemohla by som odísť do Moanne? Nie. Čím menej ľudí to vie, tým lepšie. Nie len na moju ochranu, ale predovšetkým na tú ich. Rosie s Ericom sú mi ako teta s ujom. 

Otvoril dvere a vošla som dnu. Vnútri ma čakala aj Lisa. Dopekla, ako ich mám teraz volať?!

„Srdiečko, prosím, sadni si."

Poslúchla som.

„Chápem, že je to pre teba niečo nové. Viem, že by si si priala, aby sme ti pravdu povedali skôr. Avšak prisahali sme mu, že budeme mlčať. Tvoj otec... sľúbil, že si po teba príde, hneď čo nájde pre vás bezpečné miesto. Avšak vtedy v Moanne zúrila občianska vojna proti krížencom. Máme oprávnené podozrenie, že tvoj otec už nie je nažive," jemne sa mi prihovárala. Strelila som po nej pohľadom. Takže som vlastne sirota?

„Ja si to nemyslím!" rázne sa ozval Michael.

„Je to nadaný čarodejník."

„Je to tak dlho..." dotkla sa jeho ruky Lisa. Michael zavrtel hlavou. 

„Povedal mi jedno. Nemám veriť Argentovi." 

Preglgla som. 

„Strašne ma to mrzí, Cala. Viem, že je pre teba ťažké pochopiť tvoju premenu. Avšak môžeme nájsť niekoho, kto ti pomôže. Potlačia v tebe vlka. Čarodejníci dokážu divy!" 

Strhla som sa. Teraz ma vydesili. Chcú spútať môjho vlka do reťazí. Chcú spútať mňa! Nie, to im nedovolím! Celý život ma lákal les a teraz konečne chápem prečo. Nemôžem skrývať svoje srdce. Nemôžem sa spoliehať na čary. Nemôžem vo Wambe ani ceknúť o tom, že mám v sebe vlčiu krv. 

„Nie!" vyskočila som zo sedačky.

„Nemôžete to vo mne potlačiť!"

„Miláčik,"

„Som, kým som! Pôjdem do Moanne a prijmem vlčí život!"

Hoci aj za cenu, že tam nepatrím. Práve mi totiž potvrdili, že som kríženec. Otec bol čarodejník, takže vlčie dedičstvo mám po matke. Ale kto boli moji rodičia? Zistím to. Nejako to už zistím. Všetci mali okolo mňa tajomstvá, teraz je rad na mne.