29# labka-V tieňoch
Sedela som v cele, ruky nad sebou v okovách boleli. Už som nevládala ani plakať. Nedokázala som vnímať nič. Dokonca ani Argenta, keď si ma prišiel pozrieť ako tovar. Jeho poznámky a vyhrážky som len ticho počúvala. Nemala som silu na odpor. Ten muž mi vzal všetko. Úplne všetko. Teraz som len mlčky kľačala a modlila sa ani neviem ku komu, aby ten vlk ušetril moju rodinu a priateľov. Bolo mi jedno, že čoskoro zomriem. Odkaz o Argentovej falošnej tvári som odovzdala aspoň lovcom. A keď už zomriem, aspoň sa dúfam, stretnem so Zackom.
Začula som kroky, no nenamáhala som sa zdvihnúť tvár. Kroky sa približovali.
„Hej!" zavrčal po mne ženský hlas. Kútikom oka som spoznala lovkyňu. To ma donútilo prudko otočiť tvár. Nemohla som sa ubrániť náhlemu prívalu nádeje. Rose sa tvárila arogantne ako vždy.
„Čaká ťa dlhá noc. Ale poteším ťa, nevidíme sa naposledy," uškrnula sa ako šelma. Nechápavo som zvraštila tvár. Mal to byť výsmech? Popraví ma práve ona?
„Počkaj! A čo si-?!" Rose sa poobzerala a nakoniec len precedila:
„Čoskoro."
S tým jediným prekliatym slovom odkráčala. Čoskoro. Čo tým, dopekla, myslela? Srdce mi zovrela päsť. Stretnem ich na popravisku? A ona bude katom? Preto aj ten výsmech. Alebo sa mýlim a vlastne ich ešte nenašla? V zúfalstve som pomykala reťazami, ale dosiahla som tým len to, že mi ešte viac odreli kožu. Zaskučala som.
Netuším, koľko som sedela v tej cele, keď som odrazu začula ďalšie náhlivé kroky. Asi sa zase menia stráže. Alebo ich prišiel kapitán skontrolovať, či v práci nespia. V duchu som sa zasmiala. A čo iné by tu mali robiť? Stoja v tomto žalári a nič sa tu nedeje. Nerobím rozruch, nemám kam ujsť. Nudia sa alebo sú unavení zo zmeny predtým. Stráže to veru nemajú ľahké.
Zdvihla som zrak, keď kroky zastali pred mojou celou. Prišli sa aj oni pozrieť na slávnu, uväznenú dcéru Krvavého tieňa? No, predo mnou nestála stráž. Postava na sebe nemala uniformu, ale čierne oblečenie a plášť s kapucňou. Na tvári mala ešte aj šatku. Nemala som poňatia, kto je to. Zavetrila som, no cítila som len omamnú levanduľu, ktorú bolo cítiť po celom žalári. Postava zdvihla ruku skrytú v čiernej koženej rukavici a odomkla celu. Vlasy sa mi mimovoľne naježili a zamykala som reťazami. Postava sa ku mne prirútila a zovrela ich v dlani. Zdvihla prst na miesto, kde asi mali byť pery. Vycerila som zuby. Začula som tichý smiech. Postava zdvihla tvár, takže mi ponúkla výhľad do tmavých očí a zároveň si druhou rukou stiahla šatku. Vyvalila som oči, ktoré sa okamžite zaliali slzami. Šepla som jeho meno a on sa usmial. Potom sa zdvihol a začal sa potichu hrať s okovami až kým ich neodomkol. Ruky mi ťažko spadli k telu. Kvokol si ku mne a nadvihol mi bradu. Hrýzol si do pier, kým ma zbavoval goliera. Keď zámka povolila, zdvihla som krk a dotkla sa jeho pier tými svojimi. Usmial sa a bozk mi opätoval.
„Nemôžem uveriť, že si o mne pochybovala," zašepkal Zack, keď sme sa odtrhli. Postavil sa a podal mi ruku, ktorú som vďačne prijala. Opäť si nasadil šatku. Preplietol naše prsty a ponáhľal sa z cely. Ja na želatínových nohách som sa potkýnala za ním. Nechápavo som vyvaľovala oči na spadnuté stráže. Kedy, ako a čo sa im stalo? Chcela som sa na to opýtať, no momentálne ma viac zaujímal únik. Zack odrazu zastal. Kývol hlavou a ja som pozrela dole. Na podlahe bol kruhový otvor do temnoty. Neváhala som a liezla dolu. Zack počkal, kým nedopadnem na zem. Schmatol poklop a vchod nad nami uzavrel. Ponúkol mi ruku a spolu sme sa ponáhľali von. Klusali sme popri kalnej vode. Pretisli sme sa cez mreže a boli sme na slobode. Neveriacky som sa rozosmiala. U šialeného Lykaóna! Zack sa tiež zasmial. Rozbehli sme sa priamo do lesa. Zahrievala som stuhnuté svaly, držala tempo so svojím priateľom, no rozprávať som sa neodvážila, kým sme neboli dostatočne hlboko medzi stromami a ďaleko od sídla Rádu.
„Ako?" vydýchla som. Zack spomalil. Mierili sme stále hlbšie a hlbšie medzi mohutné stromy lesa, čo ma upokojovalo.
„To sa môžem pýtať aj ja," šibalsky sa uškrnul. Štuchla som ho lakťom, na čo sa rozosmial.
„Rád by som sa s tebou nie len rozprával, ale ešte stále sme na nepriateľskom území a čokoľvek sa môže zvrtnúť." Otvorila som a zatvorila ústa. Vedela som, že musíme vypadnúť, ale teraz sme v lese, ďaleko. Navyše som Zacka nevidela tak dlho a istý čas som verila, že je mŕtvy. Nemôže mi vyčítať, že som v šoku. Zack si stiahol šatku a v nasledujúcom okamihu ma bozkával.
Keď sme sa od seba odtiahli, premenili sme sa a uháňali ďalej. Počas cesty sme nestretli ani živú dušu. Zack ma zaviedol do dávno zabudnutej bane a odtiaľ chodbou do rozľahlej jaskyne. Nechápala som to, ale nezáležalo mi na to, čo to je a na čo to kedysi slúžilo. Odrazu prudko zatočil do jednej chodby. Nasledovala som ho, keď sa na mňa vyrútilo niečo tmavosivé. Veľké telo ma zvalilo na zem. Počula som ako sa Zack štekavo zasmial. A v tom som spoznala tú tmavosivú víchricu. Angela vyplazovala jazyk vrtela chvostom a ledva stála na labách. Odtisla som ju a premenila sa. To isté urobila aj vlčica a opäť sa na mňa vrhla.
„Nemôžem uveriť, že sa konečne zase vidíme! Doparoma, Cala, tak veľmi si mi chýbala. Skutočne si tu!"
„Aj ty si mi chýbala, Angela," rozosmiala som sa a silno ju objala.
„Cala, no ahoj!" roztvoril náruč vlk, ktorého som nevidela hádam aj večnosť.
„Dominic! Čo? Ako?" vyvalila som oči. Chlapec s čiernou páskou cez oko sa zasmial a zovrel ma v náručí.
„Aj ja ťa rád vidím!"
„Počkať, takže je tu aj Kyle, Gabriella a Aaron?" Dominic sa smutne usmial.
„Gabriella s Kylom išli spolu s tým lovcom upokojiť tvojho otca, no ale Aaron... Mrzí ma to, no nie je na našej strane. Neverila by si, akých prekvapení sa dočkáš pri veľkom zvrate," nervózne sa zasmial a vošiel si rukou do vlasov.
„Ach," vydýchla som a znova ho objala. Ozvalo sa zavrčanie a ja som sa otočila. Zack ceril tesáky na Dominica, no keď si všimol môj pohľad rýchlo odvrátil zrak. Dominic vyprskol do smiechu a zdvihol ruky na znak kapitulácie. Nechápavo som pozrela na Angelu, ktorá prevrátila očami.
„Majetnícky samci," zamrmlala. Pozrela som na Zacka, no ten sa premenil a otočil sa mi chrbtom.
„Dostala som hlásenie, že akcia prebehla v poriadku a ako vidím, lovci neklamali." Viac ako spomienka lovcov vo vete ma šokovali ústa, ktoré ju vypustili. Takto myslel Dominic svoje slová?
„Tessalia?!" vyprskla som. Blondínka sa na mňa pozrela a zaškľabila sa.
„Zack pre teba dosť riskoval," prehovorila známym odporným tónom. Spomínaný zavrčal.
„Nerýp, Tessalia! Všetci riskujeme," povzdychol si, akoby toto počúval niekoľkokrát denne.
„Čo ty tu robíš?!" vycerila som zuby. Blondínka prevrátila očami.
„Viem, že to znie bláznivo, ale Tess je jedna z najlepších špióniek, aké máme. Má spoľahlivé kontakty," odpovedala Angela. Zamračila som sa na blondínku, ktorá sa len zaškľabila. Aaron nás opustil a pridala sa Tessalia. Svet skutočne mieri do pekla.
***
„Už mi povieš, čo s tebou doparoma bolo a prečo je celý kontinent v tom, že si zomrel?" zamrmlala som, keď sme ležali so Zackom schúlený čelom k sebe.
„Čo keby si mi najskôr ty porozprávala, čo si robila v Makulu?" hral sa mi s vlasmi. Zamračila som sa a dotkla sa jeho líca. Jeho nočné oči sa zabodli do mojich. Má tak nádherné oči. Ale ani s nimi sa mu nepodarí odkloniť tému.
„Zack," zaskučala som.
„Nič vážne. Ako vidíš, som živý a zdravý."
„A ja som za to vďačná. Ale aj tak chcem vedieť, čo sa stalo. Počula som, že ťa vážne postrelili. Vraj si nemal šancu." Povzdychol si a oprel sa o moju dlaň.
„Fakt o nič nešlo, Cala. Iba otrávený šíp. Nebolo to pekné, ale Kyle konal rýchlo," mykol Zack plecom.
„Kam?" vydýchla som. Zack mi vzal ruku a spolu sme zastali pri kľúčnej kosti. Dych sa mi zasekol v krku. Tak blízko tepny! Niet divu, že si ľudia mysleli, že zomrie. Len pár sekúnd zaváhania a už by tu nebol.
„U šialeného Lykaóna!"
„Hej! Sľúbil som ti, že sa opäť uvidíme a ja svoje slovo držím. Ani obyčajná smrť by mi nezabránila byť s tebou. Využili sme to a nechali nepriateľov v tom, že som mŕtvy. Nebaví ma stále sa zakrádať a maskovať, ale keď som tým užitočný, prekusnem to. Skôr mi prekáža, že musím obmedziť premenu lebo srsť ťažšie zamaskujem ako tvár."
„Ale ja nie som nepriateľ," šepla som. Zack si so mnou preplietol prsty.
„Samozrejme, že nie. No, po tej akcii bolo riskantné robiť čokoľvek. Museli sme sa stiahnuť. Vedeli sme, že keby si sa to bola dozvedela, celý plán by sa zosypal. Správu sme museli poslať, ale nevedeli sme ako. Dexterous našiel jediné riešenie a ani to nevyšlo." Slzy sa mi vykotúľali z očí. To mi chcel Dexterous povedať, keď zomieral. Chcel ma varovať. Ubezpečiť, že všetko je v poriadku a plán pokračuje ďalej. Ale ja som to pokazila. Zack si oprel čelo o moje a privrel oči.
„Cala," zašepkal. Pritisla som sa k nemu a dookola opakovala jeho meno. Počúvala som tlkot jeho srdca a opakovala si, že je tu, predo mnou. Ďakovala som niekomu tam hore, kto mi ho zachránil.
„Neviem, či mám byť urazený, že si verila, že som mŕtvy, alebo byť polichotený, že Krvavý tieň tomu neveril," zamrmlal po chvíli.
„Idiot!" zavrčala som, no väčšmi sa k nemu pritisla. Zack sa zasmial. Sklonil hlavu a prstami mi nadvihol bradu. Jemne sa obtrel svojimi perami o tie moje. Zakňučala som v tichej prosbe, ktorú Zack s radosťou vyplnil.
***
Čakalo ma ďalšie prekvapenie. Vlci znechutene stáli oproti dvom lovkyniam. Vycerila som zuby, no Zack ma schmatol za zápästie. Kútikom oka som naňho pozrela. Vlasy na zátylku sa mu naježili a v očiach mu blčala zúrivosť, ale ovládal sa a bránil mi zaútočiť.
„Ver mi, Cala, nikomu sa to nepáči. Ale princ im preukázal dôveru," precedil Dominic, keď si všimol moju reakciu.
„A zaslúžili sme si ju," odsekla mu Rose. Angela si odfrkla a Sakura ju chlácholivo pohladila po chrbte. Tessalia sa iba bez záujmu opierala o stenu. Nadvihla som obočie. Rose si to všimla a zasmiala sa.
„Čo myslíš, ako ťa tvoj samec v tichosti vyviedol von? Sám určite nie. Postarali sme sa o stráže a dali mu kľúč. Všetko išli skrz nás. V tichosti a anonymite. Pomohli sme vám," vysvetlila. Zavrčala som.
„Po tom, čo ste ma tam strčili!"
„Každý robí chyby!" vyprskla Jasmine.
„Vy ste ich urobili viac ako dosť!"
„Chránili sme ľudí! Argent nám sľúbil, že spolu s ním zastavíme vojnu s krížencami ešte v zárodku!" Vymanila som sa zo Zackovho zovretia a pristúpila k lovcom. Oheň vo mne praskal.
„Neopováž sa to ešte niekedy vysloviť! Sme miešanci. A vojna nehrozila. Vy a Argent ste ju vyvolali!" Lovkyne neodpovedali, iba po mne zazerali. Rose si však napokon povzdychla a urobila krok vpred.
„Chápem, že ma nenávidíš. Nechcem od nikoho z vás, aby nás miloval. Máte plné právo chcieť nás zabiť. Som si vedomá toho, čo sme urobili, čo som urobila ja! Na mojich rukách je krv nevinných, ktorú nikdy nezmyjem a nesiem za to plnú zodpovednosť. Ale chcem to odčiniť. Sme na jednej lodi. Takže či sa nám to páči alebo nie, musíme si aspoň trochu veriť!"
Prebodávala som ju pohľadom, no nemala som jej na to, čo povedať. Cúvla som naspäť k vlkom.
„Správa o tvojom úteku sa už rozšírila. Nikto nevie, kto ti pomohol ani ako si sa dostala von. Našli len omámené stráže, ktoré si nič nepamätajú. Veria, že ďaleko si sa nedostala, ale majú obavy, že sa pridáš k princovi alebo ku Krvavému tieňu. Obe možnosti sú pre nich viac ako desivé. Netušia, že sme pre Rád prestali pracovať."
„Rýchlo na to prídu," odfrkol si Zack.
„To nepopieram, predsa len Argent neposlal posily, ale ani im nenapadne, že by sme sa boli k vám pridali."
„Takže lovci sa v oblasti Makulu stiahli?" nadvihla som obočie. Rose prikývla.
V tom sa z ničoho nič spoza tieňov jaskyne vyrútil chlap ako hora s troma ďalšími postavami. Všetci sme vykríkli, cúvli a vytasili zbrane.
„Kde je?!" zrúkol mocný hlas. Zlosť z neho len tak prskala, tmavé oči sa ligotali. Tvár bola bledá od zúrivosti. Hoci v rukách nezvieral žiadne zbrane, nepochybovala som, že by sa objavili v momente, keď ich bude potrebovať. Predrala som sa cez ostatných a vrhla sa k nemu. Objala som ho okolo pása až sa zatackal.
„Cala!" vydýchol a prudko ma objal. Vzápätí sa prudko odtiahol.
„Dievča, zbláznila si sa?! Vytratiť sa cez hranicu, nechať sa chytiť lovcami a odvliecť tomu sviniarovi do domu! Žiadny odkaz, nič. Len si sa tak vytratila! Mohol som sa zblázniť od strachu, že neviem, kde si, však?! A potom sa dopočujem, že ťa dostali! Kde si doparoma nechala rozum!?" vrčal mi do tváre pevne mi zvierajúc lakte. Jeho prednášku prerušil výkrik.
„Matthew!" Rose a hnala sa k chlapcovi. Unavene sa usmial, zakrvavenú ruku mal v šatke. Otec sa obzrel a prevrátil očami.
„Iba otvorená zlomenina! Za to, čo ste urobili Dexterousovi a mojej dcére by ste si boli zaslúžili, aby som vás všetkých vypitval zaživa! Vlčiemu princovi môžete ruky nohy bozkávať!" zasyčal po lovkyni, ktorá ho prebodla pohľadom. Chystala sa mu niečo odseknúť, no Matthew ju zdrapol za zápästie a zavrtel hlavou. Priblížila sa k nim Sakura, aby mu pomohla. Došlo mi, čo povedal otec. Vytrhla som sa z jeho zovretia a utekala k spomínanému princovi. Vrhla som sa mu okolo krku a silno ho objala.
„Ďakujem, ďakujem, ďakujem," opakovala som dookola. Chlapec mi objatie vrátil.
„Zachránil si Zacka, zastavil môjho otca, aby zaútočil rovno na sídlo Rádu, zorganizoval si operáciu na moju záchranu. Veľmi ti ďakujem, Kyle!"
„To je samozrejmosť, Cala. Nemusíš mi za to ďakovať," usmial sa Kyle, keď sme sa od seba odtiahli. Pozrel na Zacka.
„Už si sa jej pochválil?" Zack prevrátil očami a priateľsky štuchol do priateľa.
„Iba s otráveným šípom," odpovedala som miesto neho.
„Ale to, že nás ten idiot celý čas kryl doslova vlastným telom ti nepovedal? Zostal na bojisku posledný a ani jedného vojaka nepustil za skupinou, kým sme my ostatní z bojiska nezmizli," prehovorilo hnedovlasé dievča. Zack prevrátil očami. Gabriella prišla ku mne a silno ma objala.
„Taká som rada, že si v poriadku," zamrmlala mi.
„Ďakujem, že stojíš pri mne," zašepkala som.
„Sme priateľky, to je samozrejmosť, hlupáčik!" zasmiala sa.
„Nerád ruším vaše priateľské stretnutie, ale len niekoľko kilometrov odtiaľto spokojne dýcha ten prekliaty vrah, ktorý vyvolal vojnu!" zavrčal otec.
„Správne! Navrhujem, aby sme začali s poradou, keď sme tu už takto odrazu všetci zišli," plesol sa Dominic po stehnách a zamieril von z chodby. My za ním.
Posadali sme si za veľkú skalu, kde nás najskôr Kyle oznámil so situáciou o nových spojencov a Rose uistil, že lovci z lesa Makulu zmizli. Potom otec povedal o podozrení, že Argent nie je Argentom. Kyle si podoprel bradu a videla som mu v očiach, ako uprene rozmýšľa. Pozorne skúmal môjho otca, na tvári sa mu zračil rovnaký výraz, ako keď premýšľal, kto sú moji rodičia. A jeho tvár sa odrazu vyjasnila, zachmúrila, oči vyvalil a pootvoril pery.
„Kyle?" oslovila som ho. Princ potriasol hlavou.
„Je to len teória," začal a pozrel na svoje ruky hryzúc si do pier.
„Ale mohol by to byť Killian." Okolo stola sa ozvalo zalapanie po dychu.
„To nie je možné! Killian zmizol veľmi dávno," vrtela Gabriella hlavou.
„A bol to upír, nie vlk. Argent je vlk, má premenu," pridal sa Dominic.
„Počkajte! Údajne sú klebety, že Killian bol alebo teda je miešanec," ozvala som sa, keď som si spomenula na slová Hekaté.
„Aj keby bol Killian miešancom, musel by byť potomkom vlka a upíra. Lenže takýto miešanci nemajú dokonalú vlčiu premenu. Ale Argent ju má," nechápala Angela.
„Videla si ju?" opýtala som sa a keď prikývla, vzala mi vietor z plachiet.
„Lenže Killian zmizol pred sto rokmi. Mohol nájsť spôsob, ako získať plnohodnotné vlčie telo. Keď sa stratil, získal čas. Mohol pracovať v tichosti. Ako Krvavý tieň!" pozrel Kyle na otca, ktorý zamyslene prikývol.
„Nikto o vás nevedel, stratili ste sa v tieňoch a pracovali na Makulu. A to isté možno celý čas robil aj Killian, len o niekoľko desaťročí dlhšie. Keď dosiahol dokonalú premenu, dopracoval sa do Rádu."
„Ale nepracoval Killian s kríž-, pardon, s miešancami?" nadvihla Rose obočie.
„Pomsta! Je to pomsta," pozrela som priamo na Kyla.
„Keď sme sa stretli, pýtala som sa ťa na príbeh o Killianovi. Povedal si mi, že ho zviedla špiónska líška, do ktorej sa zaľúbil, no ona ho škaredo podrazila spolu s niekoľkými ďalšími. Miešanci zradili Killiana, a preto má voči nim taký odpor! Preto sa stal Argentom, aby ich všetkých vyvraždil." Princ prikývol.
„To sa zhoduje s tým, čo som sa nedávno dopočula. Argent sa chcel lovcov zbaviť," zamyslela sa Tessalia.
„ČOŽE?!" skríkli traja lovci.
„Och, túto novinku sme vám nespomenuli. Aj tak ste už svojich ľudí stiahli," mykla Tessalia plecami. Rose otvárala ústa, no skočil do toho Kyle.
„Killian chcel ovládnuť celý kontinent. Keď zmizol mal viac ako dostatok času, aby si celý plán premyslel. Chcel vystupovať ako ten dobrý. Nenápadne sa zbaviť lovcov tým, že ich nahucká proti miešancom. Preto im neposlal posily, pretože vedel, že proti nim nemajú šancu. Stačilo sledovať Calu, zmiznutú miešanskú dcéru princeznej Tiany. Vedel, že bude mať spojencov, vedel, že miešancov nevyvraždil, len sa skrývajú. Keby sa boli miešanci zbavili lovcov, poistil by si svoju pozíciu hrdinu. Miešancov by porazil pomocou čarodejníkov. Bytosti by ho nasledovali, hoci aj na ceste do Wamby."
„To je šialené! Ako ti toto všetko napadlo?" vošiel si Zack rukou do vlasov.
„Na dvoroch je mnoho špinavých intríg," uškrnul sa princ.
Ak sa potvrdí Kylova teória, je to zlé. Veľmi zlé. Killian bol jeden z najnebezpečnejších tvorov. Nie ani tak silou, ako rozumom. Bol prefíkaný a vedel sa hrať so slovami. Zburcoval miešancov, aby sa postavili proti celej Moanne. Ak zmenil strany, má za sebou ešte viac spojencov. V otvorenej vojne na frontoch ho neporazíme. Musíme ísť na to inak. Skrz tiene a rýchlo. Tak ako útočí Krvavý tieň.
Aloha! Hola!
Tak, konečne som dopísala túto kapitolu. Tak som sa na ňu tešila a tak ťažko sa mi písala😅 Ale je tu a s ňou aj nové skutočnosti, ako napríklad Aaronova zrada a Tessaliino spojenectvo. Chýbala vám táto blondínka?😂 A čo myslíte, je Kylova teória pravdivá? Mi amors, som zvedavá na Vaše názory. Muchas gracias por todo! Ste úžasní !♥ *CleoDeFuego*
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top