Lovcom sa podarilo uniknúť nebezpečným plameňom a skryli sa do blízkej dediny. Ošetrili si rany, no medzi nimi vládla pochmúrna atmosféra. Randyho smrť bola pre nich ako silná facka.

Rose poznala Randyho, Matthewa a Jasmine už tak dlho. Boli to jej najlepší priatelia. Spolu boli neporaziteľná lovecká skupina. Najlepší z najlepších. Randy ich držal nad vodou svojím humorom. Dokázal odľahčiť situáciu. Možno pôsobil hravo a nemotorne, avšak bol skvelý bojovník. So svojou obeťou sa vedel pohrať. Dal jej nádej, že má navrch, že je oveľa lepšia ako on a že ho istotne porazí. Obeť začala byť neopatrná a vtedy Randy využil moment prekvapenia, zahodil masku neskúsenosti a s presnosťou sokola zabil. Keď s ním Rose trénovala, často vyhral vďaka tejto svojej taktike. Bol úžasný. Nebol pre neho problém, ktorý by sa nedal vyriešiť. Oddaný. Obetavý. Nechcela veriť, že zomrel, že ho skutočne zabili.

„Kto to mohol byť?" zamumlala Jasmine.

„Vsadím sa, že ten čierny vlk bojovník. Chcel nám zanechať odkaz. Chráni svoju svorku a je fakt dobrý. Nie je to neskúsené šteňa. Bojuje ako starý vojak!" precedila Rose skrz zaťaté zuby. Na jej prekvapenie Matthew zavrtel hlavou.

„To pochybujem. To psisko je možno silné, ale myslíš, že vie zabíjať? Podľa mňa ešte nikoho nezabil. Tiež sme počuli vytie. Vlci sa rovnako hľadali ako my. A čo je najdôležitejšie, Randy nám kázal bežať. Ten, kto ho zabil, ušiel krátko pred naším príchodom. Randy tiež povedal, že nie sú sami. Myslel tú svorku. Niekto im pomáha," argumentoval. Rose musela pripustiť, že to znelo logicky. Nemohla brať Randyho posledné slová na ľahkú váhu. Aj tesne pred svojou smrťou im chcel pomôcť. Vedel, že jeho zachrániť nedokážu, ale on chcel naposledy zachrániť ich.

„Ale kto? Kríženci?" zavrtela Jasmine hlavou.

„Neviem," pokrčil Matthew plecami.

„Mali by sme sa ozvať Argentovi. Možno si spomenie na niekoho, kto mal k nim blízko. Možno rodičia alebo ich priatelia zo školy. Možno ďalší kríženec," nahlas uvažovala Rose. Matthew prikývol.

Postavil sa a vzal porcelánovú misku z kúpeľne. Nalial do nej vodu a keď si sadol k dievčatám, z vrecka nohavíc vytiahol malú zelenú fľaštičku. Obsah nalial do čistej vody. Z misky vystúpila veľká bublina. Rose vedela, že sa ide takto spojiť s Argentom. Táto mágia bola bežne dostupná aj nečarodejníckym bytostiam a ľuďom. Je to jedna z mála vecí, o ktoré sa čarodejníci podelili. Matthew zreteľne vyslovil Argentovo meno a tituly. Vnútro bubliny sa zmenilo a objavila sa miestnosť zaplnená knihami s obrovským oknom a naboku na svojom bydle sedel dravý vták. Za stolom sedel Argent a niečo písal na papier. Keď sa zjavila bublina, zdvihol tvár a usmial sa na troch lovcov.

„Zdravím vás! Čo sa deje? Potrebujete niečo?"

„Sme im na stope. Ale včera bol zavraždený jeden z nás. Nezatajili ste nám, náhodou, že majú nejakého komplica?" zavrčala bez obalu Rose. Nemala čas chodiť okolo horúcej kaše. Argentovi spadla sánka. Správa ho úprimne prekvapila.

„U Lykaóna, čo tým myslíte, slečna?"

„Randy je mŕtvy! Povedal nám, že nie sú sami. Pokiaľ viem, našou úlohou bolo zabiť kríženca, dve vĺčatá z jej svorky a princiatko vrátiť domov. Ale kto je piaty člen svorky?"

„Nemohli sa k nim pridať ich priatelia zo školy alebo nemali k niekomu blízko? Niekto, kto by ich chcel chrániť, kontaktovať, pomôcť im, kto o nich vedel? Jednoducho niekto, kto mal motív?" skočil jej Matthew do reči. Argent sa zamračil.

„Dve vĺčatá z ich svorky, ktoré sa k nim chceli pridať a hájili ich konanie, sú spacifikované a pod kontrolou. Istotne sa k nim nemohli pridať, navyše, keď ste tak ďaleko. Nestihli by to," odpovedal vlk. Chvíľu hľadel do prázdna. Rose chcela po ňom skríknuť, že Randy sa nezabil sám! Potrebuje meno toho vraha. Argent zabodol svoje bystré oči do bubliny a skrz ňu prepaľoval troch lovcov.

„Je možné, že sa k nim opäť chce pridať ich profesor. Bránil Calu, keď sa prevalilo, že je krížencom. Mysleli sme, že vĺčatá sú s ním, ale ukázalo sa, že je sám. Je stíhaný sa velezradu proti vlkom. Je to bývalý vlčí bojovník, jeden z najlepších. Volá sa Dexterous. Cala k nemu chodievala na tréningy v boji. Je možné, že chce Calu pred vami varovať."

„Nemá aj on nejakú svorku?" zavrčala Rose.

„Nie. Po svojom výstupe na ochranu Caly sa stal omegou a štvancom. Je sám."

„Mohli ste nám povedať, že majú k sebe blízko, a že ich potencionálny spojenec je na slobode a niekde pobehuje po lesoch!" oboril sa na Argenta Matthew.

„Dexterous utekal však úplne iným smerom ako svorka. Chcel odpútať našu pozornosť. O vás nič nevedel, no musel sa to nejako dozvedieť. Je bystrý a má svoje kontakty. Navyše lovci v Moanne sú nezvyčajný úkaz a nerád to pripúšťam, ale stratili sme jeho stopu pred istým časom. A keďže aj on vie, že už viac neodpútava pozornosť od vĺčat, vracia sa k nim. To by sa mu podobalo. Avšak samozrejme, je to len podozrenie. Skôr sa obávam, že kríženci sa dozvedeli o Cale a snažia sa ju chrániť. Chcú ju medzi seba, ale keď uteká vám, uteká nevedomky možno aj im. Ak budem vedieť viac, ozvem sa vám, sľubujem."

Lovci si vymenili pohľad. Nepotrebovali slová na dorozumenie. Dexterous zabil Randyho, oni zabijú jeho! Kríženci to byť nemohli. Randyho zabil jeden vrah, nie skupina a kríženci by neriskovali sami. Dexterous je sám a vlci dávno stratili jeho stopu. Budú pokračovať v prenasledovaní šteniat a každý, kto im ukáže svoje sympatie príde o život! Jediný náznak stúpenectva. Jediný! Randy bol jedným z nich a jeho smrť nezostane nepovšimnutá!

„Mrzí ma vaša strata," prehovoril Argent so sklonenou hlavou. Rose rýchlo zaklipkala mihalnicami, oznámila vlkovi, že musia ísť a praskla bublinu. Bez všetkej srandy, tu začína nemilosrdný lov.

☾ ☾ ☾

Zastali sme až v druhom lese. Teda, nabrali sme druhý dych. Zack sa vymanil od vlkov, ktorí ho podopierali a vrhol sa na Kyla ako na najväčšieho nepriateľa. Vlčí princ to nečakal a spadol z nôh. Zalapal po dychu, no vzápätí roztvoril papuľu s obrovskými tesákmi a zaryl ich do zdravého pleca čierneho vlka. Zack zaskučal a vytrhol sa mu. Obaja sa ježili a cvakali tesákmi. Postavila som sa medzi nich a oboch prebodla pohľadom. Kyle zdvihol hlavu, v očiach sa mu blýskalo. Zack sa ježil a sršalo z neho čisté divé zviera, nič ľudské.

„Nemohol som ju tam nechať!" zreval Kyle premenený do ľudskej kože. Zack ho napodobnil a urobil krok k nemu.

„Mohol, ty idiot! Idú po nás! Chcú nás zabiť! Netreba ich zachraňovať! Mali zhorieť v pekle! Všetci do jedného! To si taký naivný, že si myslíš, že ona by urobila pre teba to isté? Si hlupák!" jačal.

„O čom to dopekla rozprávate?" prekričala ich Angela.

„Náš udatný hrdina zachrániť lovkyňu. Noha sa jej zasekla pod hrubým konárom a on, ako rytier v žiarivej zbroji jej prišiel na pomoc. A nie len to! Viezol ju na chrbte a odniesol ju do bezpečia. Hlupák! Idiot!" prskal Zack.

„Nie som vrah! Nie sme zabijaci. Nie sme ako oni. Teraz sú nám zaviazaní!" odsekol Kyle.

„Tak zaviazaní," ironicky zatiahol Zack.

„To určite!"

„Zack, prosím! Kyle iba pomohol, neurobil nič zlé. Nie sme netvory akými sú oni," snažila som sa utíšiť jeho hnev. Zack sa tváril akoby som ho obliala ľadovou sprchou. Zavrtel hlavou, zavrčal a premenil sa. Preskočil ma, pričom sa opäť vrhol na Kyla. Zakričala som na protest, no Angela ma schmatla za ruku a ťahala preč od bojujúcich samcov. Vzpierala som sa, ale Angela mala pevný stisk. 

Viedla ma pomedzi stromy až aj vlčie vrčanie ustalo. Vtedy ma pustila.

„Angela, musíme,"

„Nemusíme nič, Cala. Sú to vlci, oni si to vyriešia medzi sebou. Oni majú problém, nie my."

„Ale, však si ublížia!"

„Zrania sa? Áno. Budú krvácať? Samozrejme. Ale je to ich vec. My sa do toho nemôžeme pliesť. Tu ide o autoritu, nevšimla si si?" Zavrtela som hlavou a Angela si povzdychla.

„Pozri, Kyle má v krvi byť alfa samcom. Je to Vlčí princ, u Lykaóna! Je bojovníkom, alfou, vlci ho rešpektujú. Zack má dar viesť, má dar byť alfou. Je silný, divoký, skvelý bojovník. Nevšimla si si, že nás vedie? Dáva pozor, povzbudzuje nás, chráni, vydáva rozkazy. Má to v sebe ako dar, nie krv. Kyle sa mu podriadil, čím mu preukázal nesmiernu česť a Zack svoje postavenie berie veľmi vážne. Preto sa hnevá. Kyle ohrozil zachránením lovkyne svorku, ktorú Zack vedie. Kyle si zas myslí, že Zackovi vodcovstvo stúplo do hlavy. Teraz, obaja sú alfa samci a ani jednému sa nepáči, čo robí ten druhý. Musia si to vyriešiť sami medzi sebou. A keď je v tom ešte samica, boj bude krutý," na záver sa uškrnula Angela. Spracúvala som jej informácie.

„Vlčica?" nadvihla som obočie a moja kamarátka sa rozosmiala.

„Ty, zlatko! Kyle videl prvý tvoj element. S ním si vypustila paru moci. On ti ukázal históriu sveta vlkov. Teraz si sa postavila na Kylovu stranu a to sa Zackovi ani trochu nepáči. Žiarli, zlatko."

„Žiarli?"

„U šialeného Lykaóna, Cala! Zack sa cíti Kylom ohrozovaný. Áno, sú to veľmi dobrí priatelia, ale nezabúdaj, že v sebe majú nie len ľudskú krv, ale aj tú vlčiu. Samci sú na môj vkus príliš horkokrvný, mohli by upokojiť svoje pudy."

Teraz som sa zasmiala aj ja a dala jej za pravdu. 

Prechádzali sme sa po lese, uzatvárali stávky, či nakoniec súboj vyhrá Zack alebo Kyle, a či sa vôbec pomeria. Na večer sme sa zložili pri blízkej rieke. Angela ulovila zajace, s ktorými sa so mnou podelila. Až keď slnko začalo padať za obzor, začuli sme kroky. Nevzrušovali sme sa, podľa pachu to boli naši bojovníci. Zvedavo sme otočili hlavy. Angela mala pravdu. Obaja boli doráňaní, doškriabaní a celí od krvi. No na perách im pohrával úsmev.

„Vidím, že na nás ste sa vykašľali," podpichol nás Zack. Angela si odfrkla a spoza chrbta vytiahla mŕtveho tučného zajaca. Hodila zviera medzi nich a obaja sa v momente napchávali. Vymenila som si s kamarátkou pobavené pohľady.

Keď sa nažrali, Kyle si prisadol k nám, Zack sa postavil, pričom nám oznámil, že si berie hliadku. Nikto nič nenamietal. My traja sme sa zložili a pokúsili sa aspoň na chvíľu dovoliť si zavrieť oči a poddať sa spánku. Angela sa schúlila k princovi, ktorému viečka skryli machovo zelené oči. Chvíľu som ich sledovala, stále nevediac zaspať. Nakoniec som sa s povzdychom posadila a pozrela doprava. Na jednej zo skaliek sedel Zack a hľadel na nočnú oblohu. Zamierila som k nemu.

„Ahoj," usmiala som sa.

„Ahoj!" Strhol sa akoby som ho bola nachytala pri niečom zakázanom.

„Môžem si prisadnúť?" opýtala som sa váhavo. Uškrnul sa.

„Je nutné pýtať sa?"

Chvíľu sme spolu len tak hľadeli na nádhernú nočnú oblohu posypanú hviezdami. Mesiac bol dnes rohatý a veľmi jasný. Všade vládlo pokojné ticho, len rieka pod nami žblnkotala vo vlastnej piesni a hladkala svoje brehy. Rozmýšľala som nad tým, čo povedala Angela. Asi som Zackovi nechtiac ublížila. Možno mi to nechce dať najavo, ani povedať mi to, ale istotne sa ho to dotklo.

„Hneváš sa na mňa?" opýtala som sa ticho. Odtrhol zrak od oblohy.

„Mal by som?"

„Ja neviem. Mám pocit, že som ťa vytočila a mrzí ma to."

„Je to v pohode."

„Vážne?"

„Vážne! Čo si taká vyplašená?" rozosmial sa.

„Neviem," zamrmlala som, no nemohla som prestať na Angeline slová. Vložila som si hlavu do dlaní.

„Všetko som to dokašľala. Všetko. Nemala som ísť na Hilabeteu. Ignorovala som otcovo posledné varovanie, ktoré odovzdal Michaelovi. Tým by sa všetko uľahčilo a neboli by sme teraz na úteku, nebojovali o holé životy. Nič by som nevedela, a to by bolo najlepšie." Zack na mňa upriamil svoje nočné oči.

„Nie, Cala. Keby si to nebola urobila, bola by si v oveľa väčšom nebezpečenstve. Nevedomosť by ťa zabíjala, hľadala by si cestu, upozornila na seba lovcov," hovoril vážne. Objala som si kolená a potláčala slzy. Mám pocit, že čokoľvek by som urobila, dopadlo by to zle.

„Ja som rád, že si šla so mnou do Moanne," povedal. Nadvihla som prekvapene obočie.

„Znie to sebecky a príšerne, ale bez teba by Hilabetea nebola to pravé. Vlčí svet by nebol to pravé. Ja... Neviem si predstaviť, že by som tam šiel sám, že by si netvorila súčasť svorky. Áno, teraz nie sme v najideálnejšej situácií, ale sme spolu a to je dobré, nie? Keby si sa rozhodla rešpektovať varovanie, neboli... neboli by sme spolu," opatrne na mňa pozrel. Usmiala som sa skrz slzy.

„Spolu," prikývla som.

Hľadeli sme si navzájom do očí. Zack mi zotrel bruškom palca zatúlanú slanú kvapku. Jeho dotyk bol nežný a vďaka nemu prebehli mojím telom zimomriavky. Skúmala som jeho tvár. Na čele mal menšiu ranu, no krv zaschla a tiahla sa od spánku až po líce. Krv mu visela aj z kútika pier. Načiahla som sa a jemne ju zotrela. Zack ma prepaľoval zafírovými očami. Vzhliadla som k nim. Sú tak krásne. Naše tváre boli blízko. Veľmi blízko. Zatúžila som, aby ma pobozkal, hoci som vedela, že by sa to stať nemalo. Sme predsa najlepší priatelia a najlepší priatelia sa predsa nebozkávajú. Navyše tým jedným bozkom by som ho mohla stratiť. To riziko mi za to nestálo. Trošku som odtiahla a Zack urobil to isté. Miesto bozku som ho objala okolo pása a oprela sa jeho plece.

„Mám ťa rada, Zack," zamrmlala som. Objal ma okolo pliec jednou rukou a nežne ma pobozkal do vlasov.

„Aj ja ťa mám rád, Cala."