Boli sme na úteku niekoľko dní. Keď sme sa ledva držali na labách, Angele sa vždy podarilo nájsť skvelý úkryt, kde sme sa mohli na chvíľku zložiť a pospať si. Zväčša sme stáli na labách, no keď sme prechádzali dedinou či mestom, vzdali sme sa kožuchov a nenápadne sa predierali v ľudských telách a zohnali tak jedlo a vodu. 

Stalo sa už aj, že sme jedlo nezohnali a museli sme loviť. Pre mňa to bola šokujúca novina, že mám ísť naháňať prepelice, či ako sa nám naposledy podarilo, skoliť mohutného jeleňa. Ja so Zackom sme sa lovu priúčali, keďže sme vyrastali vo Wambe. Ja som o svojom vlčom ja nevedela a Zack sa nemohol premieňať, preto sme loviť nevedeli. Samozrejme, Zack si techniku osvojil na môj vkus prirýchlo. Kyle lovil párkrát, no rozhodne najlepšia bola Angela. Zo začiatku som sa nesmierne ostýchala trhať surové mäso z mŕtveho zvieraťa, ktoré sme zabili, no o slovo sa prihlásil hlad. Hoci to znie príšerne, môjmu vlčiemu jazyku sa to neprotivilo a napchávala som sa rovnako ako ostatní. 

Dnes sme opäť nenarazili na nič ľudské, no v blízkosti bola rieka plná rýb. Tento lov dal zabrať aj skúsenej Angele. Zack skákal akoby ho popŕhlil úhor a Kyle cvakal čeľusťami do vody, ktorú nespokojne vypľúval. No, aspoň sa nešmýkali na kameňoch ako ja. Bola som nemotorná a nepodarilo sa mi uloviť ani jedinú rybu.

Teraz spokojne odpočívame a vyhrievame sa na slnku. Nie je ťažké byť utečencom, keď okolo teba nič nie je, iba tvoji vlčí priatelia. Pripadám si ako na výlete. Viečka mi oťažievali a skláňala som hlavu, aby som si aspoň podriemala, keď Zack zavrčal a vyskočil na laby. Zmätene som na neho pozrela. Kyle s Angelou tiež nechápali, čo sa deje. Zack urobil niekoľko krokov a Kyle sa k nemu pridal. Naťahoval hlavu a vetril. Potom pozrel na čierneho vlka. Ten upieral pohľad na strom. Pozrela som tam. Na holom strome neďaleko nás sedel jastrab, ktorý nás zvedavo pozoroval. Angela spýtavo naklonila hlavu, no odpovedať som jej nevedela. Čo vidí Zack a my nie? Je to len vták. Odrazu Zack vystrelil a s vrčaním utekal k jastrabovi. Vták zaškriekal a zamával krídlami. Vlk prudko zastal a pozrel do lesa. Potom sa otočil. Zavrčal po nás. Varovanie. Nepriateľ je blízko. Nenamietali sme a vystrelili sme za ním. Jastrab opäť zaškriekal a vzlietol.

A v tom som za sebou začula zvuky kopýt. Obzrela som sa ponad plece. Za nami sa hnali na jednorožcoch traja jazdci s najrôznejšími zbraňami. Jedna jazdkyňa držala opraty okrem svojho aj iného jednorožca, a v tom mi to došlo. Jastrab zaškriekal a zakrúžil nad jazdcami. On je posledným jazdcom. Je to čarodejník, ktorý sa vie premieňať na zvieratá, rovnako ako Sakura! Zack zavrčal a rozbehol sa. Neváhali sme a nasledovali ho. Srdce mi tĺklo ako o život. Angela drgla do Zacka a odtrhla sa od nás. Zaskučala som, no Kyle ma štuchol, aby som sa nezastavovala. Ktosi zrúkol na dvoch jazdcov a tí sa vrhli za Angelou, ktorá ich viedla do lesa, zatiaľ, čo Zack mňa a Kyla ku skalám. Jastrab zaškriekal, preletel nad nám nad hlavami a skôr ako pristál, v záblesku sa premenil. Zack prudko zastal pred čiernym panterom. Oba zvery po sebe zavrčali. Vlk cúvol a plecom sa dotkol princa. Ten sa prilepil ku mne. Potom čierny vlk bleskovo zaútočil na pantera. Nedal mu ani šancu zhodnotiť ho ako súpera. Jednoducho sa po ňom vrhol s roztvorenou papuľou. Princ do mňa drgol a poštuchával ma ku skalám. Prebehli sme okolo zápasiacej dvojice. Zostal jeden jazdec. 

S Kylom sme bežali po skalnatom chodníku, ktorý stúpal nahor. Lovkyňa zoskočila z jednorožca a hnala sa za nami. Kamienky sa nám kĺzali pod labami. Niekoľkokrát som zakopla. Kyle zakaždým spomalil, štuchol do mňa ňufákom a súril ma ďalej. Odbočili sme. Slepá ulička. Nedalo sa ísť vyššie. Kyle sa poobzeral okolo seba. Sklonil hlavu a opatrne zoskočil na chodník pod nami. Nepáčilo sa mi to, no nemohla som protestovať. Čas na návrat a zmenu cesty sme nemali. Nemotorne som teda nasledovala princa. Počula som kroky lovkyne. Prudko zastala pred zrázom, ktorý sa javil ako smrteľne nebezpečný. Zdvihla som hlavu. Uškŕňala sa na mňa a zoskočila. Vystrelila z luku a ja som sa ledva stihla prikrčiť. Ponáhľala som sa za Kylom. Chodník bol úzky. Kyle našiel cestu späť nahor, už sa aj vydriapal hore a pozrel na mňa. Premenil sa a podával mi ruku, aby mi pomohol. Vo vlčom tele som skočila, no natiahla som sa k priateľovi už ako dievča. Takmer ma chytil, no ozvalo sa svišťanie a šíp zasiahol Kylove zápästie. Obaja sme trhli rukami a ja som padala na zem k lovkyni. Kyle skríkol. 

Odrela som si kolená aj lakte. Pozrela som na lovkyňu, ktorá sa ku mne blížila nebezpečne pomaly. Vyvalila som oči. Bola to tá istá lovkyňa, ktorú sme so Zackom stretli, keď sme sa ponáhľali z hraníc, keď som ešte netušila, že som vlčica, nie to kríženec. Vrátila šíp do tulca na chrbte a spoza opasku na bokoch vytiahla meč. Pobavene nadvihla obočie.

☾ ☾ ☾

Rose nevedela, či má vyprsknúť do smiechu alebo zúriť od zlosti. Toto dievča už videla. Prichytila ju, ako uteká z hraníc aj s nejakým chalanom. Bola si istá, že je to vlk, ale keď sa ani pod tlakom nepremenil, nemala na výber a musela ich nechať ísť. Teraz však vie, že jej inštinkt ju nesklamal. Našepkával jej pravdu, avšak dôkazy boli proti nej. Dokonca obaja sú vlci, teda táto pred ňou je kríženec vlka.

„Ale my sme sa už stretli, však?" uškrnula sa. Kamene zašuchotali a pred kríženca sa postavil blonďavý príťažlivý chalan s mečom v rukách. Cez telo mal prevesený luk, no nebol hlúpy, aby sa ju pokúšal trafiť šípom, ako ona pred chvíľkou jeho. Bola priveľmi blízko.

„Ale toto nie je tvoj priateľ, čo bol s tebou predtým. Nechaj ma hádať. Ten teraz zápasí s Matthewom, však?" zasmiala sa. Vedela, že pred ňou je to hlúpe rebelantské princiatko, ktoré musí vrátiť jeho mamičke živučké. Vlčica za ním sa stavala na nohy a vytiahla dve dýky. Rose prišla celá scéna komická. Skutočne si myslia, že proti nej majú šancu?

„Čo tu robia lovci?!" zasyčalo princiatko.

„Toto je územie Moanne, ďaleko od Wamby a ľudí. Nemáte právo," 

„Naopak máme právo od samotného Rádu! Chceš to písomne, princ?" skočila mu do reči. Siahla do vrecka a vytiahla skrútený kúsok pergamenu, stále zapečateným a zviazaného červenou stužkou. Princiatko cúvlo s vyvalenými očami.

„Čože?" nechápal. Rose sa rozosmiala. Prepánakráľa, toto je hádam ten najzábavnejší lov, aký kedy zažila. Sekla po chlapcovi. Nestihol jej útok odvrátiť a zasiahla ruku. Zasyčal a zahnal sa mečom. K nemu sa pridala jeho kamarátka. No, Rose nebola v boji nováčikom. Naopak, patrí medzi najlepších lovcov. Vlci pred ňou nemajú ani zďaleka toľko skúseností ako ona. Rose držala zbraň v rukách už ako šesťročná.

Čoskoro sa jej podarilo zbaviť princa. Chodník bol úzky, zahnala ho na okraj a stačilo ľahké seknutie a štuchnutie, aby ho donútila urobiť nepatrný krok vzad. Vyvalil oči a padal. Rose sa preto netrápila. Ten pád ho nezabije. Ak sa premení, maximálne si niečo podvrtne. Aspoň ho ľahšie doručí. Má ho dovliecť živého, nie bez zranení.

„Kyle!" skríkla vlčica a chcela mu pomôcť. Rose ju odstrčila, vyrazila jej jednu dýku z rúk a sekla. Z jej ramena začala tiecť krv a zatackala sa smerom k stene. Rose pozrela, kde zmizol princ. Ruky sa škriabali po povrchu. Prevrátila oči. Takže ho ešte bude musieť vyťahovať? Nemohol jednoducho spadnúť omráčený na zem? Táto úloha je tak vtipná a tak jednoduchá, že sa rozhodla Argentovi zamlčať, že im dal omnoho viac zlata, ako celý tento lov stál. Zahnala vlčicu do kúta. Bola dobrá protivníčka, lepšia ako princ, avšak stále sa Rose nevyrovnala. Hoci bola veľmi rýchla, nevedela jej útoky predvídať. Rose zdvihla meč a chystala sa na posledný smrteľný úder, keď do jej chrbta vrazila obrovská sila až jej na sekundu vyrazilo dych. Padala dopredu a oškrela si tvár o drobné skalky na chodníku. Zanadávala.

Cala ušla z jej dosahu a ponáhľala sa pomôcť princiatku. Rose ich chcela zastaviť, no ocitla sa tvárou v tvár havraniemu vlkovi. Jeho oči blčali. Vyceril tesáky a vrhol sa po jej krku. Šuchla sa k jeho bruchu, takže tesáky lapili iba vzduch. Meč mu chcela bodnúť do brucha, no vlk už nad ňou nebol. Zahnala sa zbraňou, no vlk prišiel iba o pár havraních chlpov. Postavila sa na nohy a zaútočila, no vlk sa v sekunde premenil a meč zablokoval svojím. Rose sa neubránila smiechu, keď sa ich meče do seba zakliesnili. Bol to chalan z hraníc, ktorý sa nepremenil, hoci takmer zabila jeho kamarátku. Chalan vyceril tesáky ako jeho zviera. Odklonil jej meč, až sa zatackala. Úsmev jej zmizol z tváre. Bol dobrý. Silný. Talentovaný. Má srdce bojovníka, to spozná vždy.

Ozval sa škrekot a v záblesku sa ocitol urastený čarodejník. Na úzkom chodníku proti sebe stáli lovci a vlci. Rose skríkla a zdvihla meč, keď do nej narazilo niečie telo. Ale už dosť! Odnikadiaľ  sa zošmykla tmavosivá vlčica priamo k nej a vytisla ju tak z chodníka. Rose urobila chybný krok a s výkrikom padala. Matthew neváhal, skočil za ňou. Premenil sa na veľkého vtáka a zdrapil ju za plecia. Zaškriekal, no aj Rose vedela, že je ťažká. Pádu nemohli ani jeden zabrániť, no vďaka Matthewovi, nebol pád až tak krutý a bolestivý. Dopadli na trávu. Rose vyvrátila hlavu dohora ku skalám, kde sa odohral súboj, no videla len bežiace vlčie chvosty. 

„Si v poriadku?" dotkol sa čarodejník jej ramena.

„Ako môžem byť v poriadku, keď nám zdrhli?! Už som takmer mala toho kríženca!" hnevala sa Rose. Matthew sklonil tvár a zalíškal sa k jej krku. Rose ho objala jednou rukou.

„Mrzí ma to, kráska. Ten bastard mi utiekol pod nosom," mrmlal. Rose mu hladila vlasy.

„Podcenili sme ich. Každý robí chyby, z nich sa učíme. Chytíme ich," chlácholila ho.

„Tak tu ste!" zoskočila Jasmine zo svojho jednorožca.

„Sú prekliato rýchli. Vlčica, za ktorou sme sa hnali sa nám stratila v lese, a keď sme ju konečne zbadali, bola už na tých skaliskách," vrtel Randy hlavou.

„Jednorožce nás takmer vyhodili zo sedla, keď sme chceli ísť za ňou."

„Pretože jednorožce neradi chodia po skalách a vyhýbajú sa im," vysvetľoval Matthew.

„Budeme to musieť obísť, ale ak sa poponáhľame, môžeme ich opäť chytiť v doline. Budú musieť zliezť."

„Tak poďme!"