Prológ
Bol som ešte malý, keď mi prišiel list z Rokfortu, že ma prijali.
|•••••••••|
Išli sme na nástupište aj s mojím bratom a sesternicami, ale do školy so mnou ide iba Andromeda, Bella a Narcissa, ktoré nastupujú do 4., 7. a 6. ročníka.
Všetky tri sú v Slizoline. Vlastne, skoro, všetci Blackovci boli v Slizoline.
,,Ahoj mami, ahoj Regulus." zakýval som im a vošiel som do vlaku.
Andy, Bella a Cissa si sadli ku svojim spolužiakám tak som si musel nájsť iné miesto. S dievčatami sedieť nehodlám.
Prechádzal som sa a našiel som jedno voľné kúpe kde sedeli traja chlapci a v rohu skoro neviditeľne malé dievčatko.
,,Môžem si k vám sadnúť?"
,,Jasné." povedal jeden čo mal okuliare.
,,Sirius Black."
,,James Potter, Remus Lupin," ukázal na jedného z chlapcov, ,,toto je Peter Pettigrew," ukázal na mierne tučného, ,,a toto Nath, Remusova sestra."
,,Teší ma."
,,Aj mňa." odpovedal som Remusovi.
|•••••••••|
Čakali sme pred veľkými dverami, keď vošla vysoká žena v zelenom habite. Niečo hovorila, ale nepočúval som ju. Potom sme iba vošli do siene, kde som hneď uvidel sesternice.
Začala vyvolávať mená.
,,Snape Severus."
,,Slizolin."
,,Potter James."
,,Chrabromil." potom išli nejaké ďalšie deti a potom.
,,Pettigrew Peter."
,,Chrabromil! Nikde inde by sa mu ani nedarilo."
,,Meadowes Dorcas."
,,Chrabromil!" zase išlo pár detí.
,,McKinnonová Marlene." toto dievča bolo aj pekné, keď som sa na ňu pozrel. Ona bude v Chrabromile, a ja, ako každý Black, v Slizoline. Aaaach.
Marlene skončila v Chrabromile rovnako ako Nath, Remus a Lily Evansová. Keď už prišiel rad na mňa, čakal som, že Slizolin, lm ten klobúk bol asi pokazený.
,,Sirius Black."
,,Hm... Zaujímavé toto. Celá tvoja rodina v Slizoline. Ty sa tam nehodíš. Bola by škoda ťa tam dať. Chrabromil!"
Úplne zaskočený som si sadol k Jamesovi a ostatným kamarátom z vlaku.
,,Blahož..." začala Nath, ale prerušil som ju.
,,Rodičia ma zabijú..."
,,Nie, určite to pochopia."
,,To ich potom nepoznáš, James." dal som si hlavu do rúk ,,Merlin!"
,,Sirius..."
,,Hm?" zdvihol som hlavu.
,,Potom niečo vysvetlíme. Teraz sa najedz."
,,Dobre." začal som jesť, ale veľmi sa mi nechcelo. Začali sa o niečom rozprávať, nevnímal som. Pohľad mi zablúdil k malej blondínke. Marlene. Tiež ich počúvala iba na pol ucha. Bola zlatá.
Pozrela sa na mňa a usmiala sa. Mala veľmi pekný úsmev. Potom odvrátila zrak a začala s nimi konverzovať. Začal som zrakom blúdiť po Sieni. Uvidel som pohľad Andy, Belly a Cissy.
Vyzeral tak, že zajtra dostanem vrešťadlo...
Dúfam, že sa vám tento príbeh bude páčiť. 🥰
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top