,,Vieš, James, bolo to moje tajomst..."

,,A teraz je naše."

,,Dobre, môžme ísť spať? Vieš, keď na teba niekto posiela crucio tak to není najväčší oddych."

,,Merlin, vážne? Otec na teba dal Crucio?"

,,Nie, mama." vypleštil na mňa oči.

,,Dobre, tak poď spať." prešiel som do hosťovskej izby, ktorá bola vedľa, ľahol som si do postele a zaspal. Ráno som sa zobudil na hlas pani Potterovej. Vstal som a zišiel som dole.

,,Dobre ráno, Sirius. James ešte spí?"

,,Áno, pani Potterová."

,,Kľudne ma volaj Phenia."

,,Dobre, Phenie." Jamesova mama sa zasmiala a dala mi raňajky.

,,James hovoril, že tu prídu kamaráti. Veľa vás je?"

,,Osem, ak počítam nás. Štyri dievčatá a štyria chlapci."

,,Och. Ale to zvládnem. Nevieš na ako dlho?"

,,Neviem, tak na dva až tri dni. Ale my sme dobrí." žart! Ale to Phenia nemusí vedieť.

,,Dúfam, že hej." po týchto slovách sa ozval zvonček, už chcela ísť otvoriť, ale som ju predbehol. Gentleman jak nič. Otvoril som a tam bola Marlene s dvoma kuframi.

,,Ahoj, ďakujem, že si ho priniesla." objal som ju, ,,Phenia, toto je Marlene."

,,Teší ma, Pani Potterová."

,,Aj mňa, volaj ma Phenia, prosím. Pripadám si potom stará." zasmiali sme sa. Vyšiel som s Marlene hore, kufre sme dali do hosťovskej a vošli sme do Jamesovej izby. Nespal.

,,Čo robíš, James?"

,,Nudím sa."

,,Prišla Marlene, takže o chvíľu prídu ďalší. Nemal by si ísť dole sa najesť?"

,,Hej, už idem." prevrátil oči a my sme išli do hosťovskej. Boli tam kresla, tak sme si do nich sadli.

,,Tak, čo sa dialo, keď ťa zavolala? Bolo to veľmi zle?"

,,No, keď sa medzi zlé veci počíta crucio."

,,Čože? Crucio? Ale to nemôže!"

,,Keby si vedela, aká je moja rodina ovplyvňujúca." usmial som sa na ňu.

,,Sirius. Dúfam, že keď budeš otec tak nebudeš ako oni."

,,Prisahám, že nie. Ty už si nad tým premýšľala?"

,,Nad čím?"

,,Nad deťmi."

,,Trochu. Trošku viac."

,,Aj ja. Priznávam sa, že ešte skôr, než sme spolu začali chodiť." zasmiali sme sa.

,,Vážne? A nad čím presne?"

,,Chcem dve dcéry a syna. Syn najstarší. Volal by sa Jack. Dcéry by boli Lexandra a Vivienne."

,,Dosť dopredu myslíš, nie?"

,,Možno, iba ak. Počkaj chvíľu. Zavri oči." prišiel som k svojmu kabátu a vytiahol som prsteň. Dúfam, že vám to došlo. Prišiel som ku nej, ,,Marlene? Premýšľal som nad tým dlho, nemalo to byť teraz, možno skoro, pochopím ak ti bude až veľmi skoro, ale, otvor oči." otvorila ich a hneď uvidela prsteň.

,,S-sirius, ty si sa zbláznil?"

,,Vedel som, že nepovieš áno."

,,Ja som to nemyslela zle. Vieš. Áno." šťastný som sa na ňu pozrel. Objal som ju, ,,A kedy si to chcel spraviť?"

,,No, na konci školy."

,,Vážne? Vieš, že toto sa mi páči viac? A, čo nás tu?" dotkla sa mi miesta na čele, kde som mal trochu zaschnutu krv, vtedy vošiel James a za ním i Remus, Nath a Lily.

,,Ženy sú vprevahe." zasmiala sa Nath.

,,Čo sa tu de... Počkať! Marlene? Čo to máš na prste?" opýtala sa Lily, aj keď vedela odpoveď.

,,No, Sirius ma po..."

,,Blahoželám!" zakričali Nath a Lily naraz a objali Marlene. Skoro ju pridusili.

,,Jasné, že i tebe, Sirius." poznamenala Lily. Zasmial som sa.

,,Neviete, kedy príde Cas a Peter?"

,,Čas je na ceste. Peter vraj nepríde."

,,Dobre. Neverím, že ste zasnúbení!"

,,Kto je zasnúbení?" opýtala sa Cas, ktorá práve vošla do izby. Marlene iba ukázala na seba a mňa, ,,Nie! Vážne? Blahoželám vám! Budeme musieť osláviť."

,,Aj teraz. Môžme upiecť koláč, skôr iba my dievčatá. A asi bez Nath, že?" zasmiala sa Marlene.

,,Nie, rada pomôžem."

,,Vážne? Dobre, ale Marlene by mala robiť asi najmenej, nie?"

,,Nie, ja chcem robiť rovnako ako vy." prikývli a všetci sme zišli dole.

,,Dobrý deň, Phenia."

,,Ahojte deti. Proste si?"

,,Ideme upiecť koláč." odpovedala Lily.

,,K akej príležitosti." Marlene iba ukázala ruku, ,,Sirius, to ty si ju požiadal?"

,,Áno." objal som Marlene okolo boku.

,,Blahoželám, ale na svadbu počkajte až po škole a na deti až po svadbe." zasmiala sa a odišla do obývačky.

,,Začneme? Vy si chalani sadnite na stoličky, aby ste nezavadzali." začala rozkazovať Lily.

,,Áno generál!" povedali sme všetci naraz. Začal smiech. Spravili sme čo nakázala a začali. Celý zvyšok doma sme riešili hocijaké somariny, a rozdeliť sme sa, ako budeme spať. Ja budem s Marlene, James s Lily, čo nás prekvapilo, že dovolila, Cas, Nath a Remus boli v poslednej, kde boli tri osobitne postele. Išli sme späť až dosť neskoro. Teda, okolo polnoci sme sa už porozdeľovali. Ráno som sa zobudil zase na volanie na raňajky. Zobudil som Marlene, prezliekli sme sa a zišli dole.

,,Sirius, ty si vždy prvý hore." zasmiala sa Phenia. V ten deň všetci odišli, iba ja, James a aj Marlene sme ostali. Marlene sa tak rozhodla kvôli zasnúbeniu. Jamesov otec bol vtedy doma. Bolo zvláštne ako som videl, ako sa James normálne baví so svojím otcom a všetky tie veci. Môj oco sa ku mne tak nikdy nesprával.

|••••••••|

Už sme mali ísť onedlho do školy, a tak sme išli do šikmej si kúpiť učebnice a iné potrebné veci. Stretli sme tam našu partu. Boli tam aj rodičia Marlene. Boli milí a úplne vpohode, s tým, že sa Marlene so mnou zasnúbila. Ak by som mal povedať pravdu, boli priam nadšený, že si nevezme Steva. O pár dní sme sa stretli znova, ale na stanici. Našťastie som mojich rodičov nestretol. V šikmej som si kúpil aj nejaké oblečenie navyše, takže domov som sa ani nemusel vrátiť. Po škole, nám navrhli Marleniny rodičia, že budeme môcť bývať u nich, kým si nekúpime vlastný byt alebo dom.

Sadli sme si spolu do kupé, tak isto ako na konci šiesteho a čakali sme, kedy sa vlak pivné a my pôjdeme na Rokfort s Marlene už zasnúbení...