Ležal som na posteli, keď niekto zaklopal. Prišiel som k dverám a otvoril som ich. Stála tam Marlene.

,,To ťa len tak pustili?"

,,No, hej. Len ma spovedali. Hrozné." mierne sa zasmiala a ja som ju pustil dnu. Zavrel som za ňou dvere, lebo na chodbe som videl (Duklocka! 🤣) Regulusa, a hneď som aj zamkol. Nechcem, aby sa tu vtierali.

,,Máš to tu pekné. Môžem si niekde sadnúť?"

,,Kľudne i na posteľ. Kam len chceš." uvedomil som si, že na stole mám položený prsteň, ktorý som hneď vzal a hodil do skrine.

,,Čo to bolo?"

,,Darček. Pre teba. Na koniec školskej dochádzky. Ale viac ti nepoviem."

,,Dobre. No, priniesla som viac šiat. Viem, že teba to nebude zaujímať, ale nevedela som sa rozhodnúť." sadol som si k nej na posteľ.

,,Plánujem, že rodičom nepoviem, že pôjdem k Jamesovi a prídem za vami."

,,Sirius, keď budeš mať kvôli tomu problémy, tak radšej nie."

,,A keby som sa ani nevrátil?"

,,Plánuješ, že utečieš? Sirius, nerob to. Viem, že ti robia hrozné veci, ale určite ťa majú..."

,,Oni nevedia čo je láska, Marlene. Nikdy ju nezažili. Minimálne ku mne nie." objala ma.

,,Ľúbim ťa."

,,Aj ja teba." pobozkal som ju, ,,Nechcela si vybrať šaty?" zasmial som sa.

,,Áno, chcela."

,,Kde sú?" ukázala na svoju kabelku, bola dosť malá, ,,Zväčšovacie kúzlo?"

,,Áno."

,,Nemohla by si to dať na môj kufor? Predsa len, keď chcem utiecť, mal by som si vziať najviac vecí." prikývla, vybral som kufor a ona na neho vrhla kúzlo, ,,Ďakujem." rýchlo som tam podával väčšinu mojich veci. Hlavne oblečenie a potom iba pár takých vecí. Vzal som si aj Galleóny.

,,Idem skúšať šaty, dobre? Kde môžem?"

,,Tam je paravan." zasmial som sa a sadol som si na posteľ. Po chvíli prišla ku mne v svetlomodrých šatách.

,,Môžu byť, alebo iné?"

,,Môžu."

|••••••••••••••|

Už sme sa chystali ísť dole na ples. Bolo presne 17:50, takže o desať minút sa to začína.

,,Pamätáš si plán? Keď ti poviem, pôjdeš do izby a aj s mojím kufrom sa premiestniš ku sebe. Potom sa stretneme u Jamesa. Dobre?"

,,Dobre. Už si mi ho povedľa milión krát. Viem ho naspamäť. Môžme ísť?"

,,Môžme." vyšli sme na chodbu, zamkli sme, kľúčik som dal Marlene, aby si potom odomkla, áno, je tam obrana proti Alohomora, a išli sme dole, ,,Drž sa čo najčastejšie pri mne. Blackovci sú zákerný." došli sme tam. So všetkými som sa musel pozdraviť, a že ich teda bolo. Marlene si niekto stopol, ani neviem kto, lebo ma zatiahol Regulus do jednej izby.

,,Čo je?"

,,Vieš, rodičia ma nútia do sňatku s Meissou Syrmou Zaurakovou, a..."

,,A čo? Tvoj problém. Vieš, (srry, ale musím to dať anglický!) I lived The live you preached! I  am everything that you are too afraid to be! (Žijem život, ktorý si chcel žiť! Som všetko čím sa bojíš byť!)

,,Stop it!" (Prestaň!)

,,Shut up." (Sklapni) iba som s tými slovami odišiel a išiel som hľadať Marlene. Po nejakej dobe som ju našiel, bolo už okolo siedmej. Super. Okolo pol desiatej sa to má končiť. Keď ma Marlene uvidela, prišla ku mne.

,,Rozprávala som sa s tvojimi rodičmi. Boli taký..."

,,Odmeraný? To vždy." skoro celé dve a pol hodiny sme tam sedeli a skoro nič nerobili. Teda, rozprávali sme sa.

,,Sirius, poď so mnou." prišla k nám moja mama.

,,Idem," vstal som, ale ešte som sa naklonil k Marlene, ,,choď, vieš kde sa stretneme." prikývla a odišla. Ja som išiel za matkou.

,,To bolo to tvoje dievča? Celkom dobrá, na Chrabromilčanku. Ale i tak, nepatrí do našej rodiny, rodiny Blackov."

,,Ale mňa to nezaujíma! Nezaujíma ma táto rodina! Ja Marlene milujem a vy to nezmeníte!" videl som ako sa jej zableskol hnev v očiach. Vytiahla prútik a zakričala: ,,Crucio!" spadol som na zem a začal som sa zvierať od bolesti.

,,Ešte stále tá nezaujíma táto rodina?!" opýtala sa ma, keď na chvíľu prestala.

,,Nikdy ma nezaujímala, nezaujíma a nebude zaujímať!"

,,No tak dobre,"

,,Nie!"

,,Crucio!" zacítil som tú istú bolesť ako pred chvíľou. Prestala, ,,Dúfam, že ťa toto naučí, vážiť si rodiny." odišla preč a ja som videl ako mi popri oku tečie krvavý prameň. Bolo tam nejaké kreslo, do ktorého som sa zázrakom dostal a chvíľu som tam sedel. Keď som sa zpamätal, a prestala mi tiecť krv, vyšiel som cez dvere na druhej strane izby, čo som sa dostal na chodbu a rýchlo som vybehol do izby.

Marlene mi mala nechať kľúč pod kobercom, takže som ho zdvihol. Bol tam. Odomkol som, dal som si svoj kabát a prsteň som si dala do vrecka, vyšiel som z izby, zamkol, dal kľúč do vrecka a utiekol som hlavnými dverami. Po chvíli čo som smeroval na miesto, kde býva James, začalo pršať. Úžasné počasie. Po veľmi dlhej dobe som tam došiel.

Začal som búchať na bránu. Dobre, budeme ignorovať, že bola asi polnoc, oni už budú spať a ja na tom daždi ostanem celú noc. No po nejakej tej chvíli došiel niekto k dverám.

,,Dobrý večer. Prepáčte, že vás ruším takto neskoro, ale nemal som kam ísť. Som Jamesov kamarát."

,,Poď dnu." vošiel som priamo do obývačky, ako mi nakázal jeho otec, a čakal som. Po nejakej chvíli sa na schodoch objavil James.

,,Ahoj kamoško, čo sa stalo."

,,Utiekol som z domu a nemal som kam ísť."

,,Sirius, že?"

,,Áno."

,,Môžeš tu ostať ako dlho budeš spotrebovať."

,,Ďakujem pán Potter."

,,Poď hore. Mal by si sa usušiť. Nie?" mal pravdu. Bol som celý premoknutý. Vyšiel som hore, kde som sa usušil.

,,Sirius?" prišiel som k Jamesovi.

,,No."

,,Prečo si mi nepovedal, že chces Marlene požiadať o ruku?" vytiahol krabičku s prsteňom z môjho vrecka a ukázal mi ho...